STN 73 6101 Diseño carreteras y autopistas.pdf
July 9, 2019 | Author: José Luis Del Monte Melcón | Category: N/A
Short Description
Download STN 73 6101 Diseño carreteras y autopistas.pdf...
Description
ICS XX.YYY.ZZ
SLOVENSKÁ TECHNICKÁ TECHNI CKÁ NORMA
Projektovanie ciest a dianic
November 2007
STN 73 6101
úprava
Desing of Roads and Motorways Projection des routes et des chaussées Projektierung von Strassen und Autobahnen [Nahradenie predchádzajúcich noriem: Táto norma dop!$a STN 73 6101 Projektovanie ciest a dia nic z júna 2003 pre s 'ažené prírodné podmienky.
© Slovenský ústav technickej normalizácie, 2007 Poda zákona (. 264/1999 Z. z. v znení neskorších predpisov sa môžu slovenské technické normy rozmnožova' a rozširova' iba so súhlasom Slovenského ústavu technickej normalizácie.
PDF created with pdfFactory Pro trial version www.pdffactory.com
STN 73 6101 - úprava
Predhovor S ohadom na skuto(nos', že výstavba dianíc sa v SR postupne dostáva na územia hornaté až horské, je žiadúce doplni' platnú STN 73 6101 o možnos' navrhnú' úsporné riešenia. Táto Tá to úprava normy sp!$a práve túto požiadavku, práve tak ako požiadavku na nový výpo(et kapacity, ale nie je jej plnohodnotnou plnohodnotnou revíziou. To bude potrebné urobi' až pri nasledovnej revízii normy.
Citované normy STN 01 8020: 2000 Dopravné zna(ky na pozemných komunikáciách STN EN 124: 1997 Vtokové mreže mreže daž*ových vpustov a poklopy vstupných šácht pre pozemné komunikácie. Konštruk (né požiadavky, typové skúšanie, ozna(ovanie, kontrola kvality (13 6301) STN EN 13201-2:2005 Osvetlenie pozemných komunikácií. +as' 2: Svetelnotechnické požiadavky (36 0410) STN EN 13201-4:2005 Osvetlenie pozemných komunikácií. +as' 4: Metódy merania svetelnotechnických vlastností (36 0410) STN 72 1850: 1967 Obrubníky a krajníky. Spolo(né ustanovenia STN 72 2518: 1959 Kamenné mera mera(ské zna(ky, stani(níky, hrani(níky, smerové a zábradlové kamene STN 73 3050: 1986 1986 Zemné práce. práce. Všeobecné ustanovenia ustanovenia STN 73 6005: 1985 1985 Priestorová úprava vedení vedení technického vybavenia vybavenia STN 73 6021: 6021: 1995 Svetelné signaliza signaliza(né zariadenia. Umiestnenie a použitie návestidiel STN EN 1317-1: 2000 Záchytné bezpe(nostné zariadenia na pozemných komunikáciách. +as' 1: Terminológia a všeobecné kritériá na skúšobné metódy (73 6030) STN EN 1317-2: 2000 Záchytné bezpe(nostné zariadenia na pozemných komunikáciách. +as' 2: Výkonnostné triedy, preberacie kritériá na nárazové skúšky a skúšobné metódy pre zvodidlá (73 6030) STN EN 1794-1: 2003 Zariadenia na zníženie hluku z cestnej dopravy. Neakustické vlastnosti. +as' 1: Mechanické vlastnosti a požiadavky na stabilitu sta bilitu (73 6042) STN EN 1794-2: 2003 Zariadenia na zníženie hluku z cestnej dopravy. dopravy. Neakustické vlastnosti. +as' 2: Všeobecná bezpe(nos' a požiadavky týkajúce sa životného prostredia (73 6042) STN 73 6056: 1987 Odstavné a parkovacie parkovacie plochy cestných vozidiel STN 73 6059: 1977 Servisy a opravovne opravovne motorových vozidiel. vozidiel. +erpacie stanice pohonných hmôt. Základné ustanovenia STN 73 6100: 1999 1999 Názvoslovie Názvoslovie pozemných komunikácií komunikácií STN 73 6102: 2004 Projektovanie križovatiek na na pozemných komunikáciách (pripravuje sa) STN 73 6105: 1986 S(itovanie dopravy na medzinárodných medzinárodných cestách STN 73 6110: 2004 2004 Projektovanie miestnych miestnych komunikácií STN 73 6114: 1997 Vozovky pozemných pozemných komunikácií. Základné ustanovenia ustanovenia pre navrhovanie STN 73 6131-1: 1996 Stavba vozoviek. vozoviek. Dlažby a dielce. +as' 1: Kryty z dlažieb STN 73 6133: 1996 1996 Stavba ciest. Teleso Teleso pozemných komunikácií komunikácií STN EN 13036-7:2005 Povrchové vlastnosti vozoviek. vozoviek. Skúšobné metódy. +as' 7: Meranie nerovnosti vrstiev vozovky vozovky latou (73 6171) STN 73 6201: 1999 1999 Projektovanie mostných mostných objektov STN 73 6380: 1993 Železni(né priecestia a priechody 2 PDF created with pdfFactory Pro trial version www.pdffactory.com
STN 73 6101 - úprava STN 73 6425: 1994 Stavby pre dopravu. dopravu. Autobusové, trolejbusové a elektri(kové zastávky STN 73 6713: 1981 1981 Daž*ové vpusty STN EN 476: 1999 1999 Všeobecné požiadavky na sú(asti gravita(ných systémov kanaliza(ných potrubí a stôk stôk (73 6735) STN EN 1436: 2007 2007 Materiály na dopravné dopravné zna(enie pozemných komunikácií. Požiadavky na vodorovné dopravné zna(ky (73 7010) STN EN 1424: 2000 Materiály na dopravné zna(enie pozemných komunikácií. Premixová sklená balotina (73 7011) STN EN 1790: 2000 Materiály na dopravné zna(enie pozemných komunikácií. Vopred pripravené vodorovné dopravné zna(ky (73 7012) STN 73 7505: 1987 Kolektory Kolektory a technické chodby pre združené trasy podzemných podzemných vedení STN 73 7507: 2001 Projektovanie tunelov na pozemných pozemných komunikáciách (pripravuje sa revízia) revízia) STN 75 0255: 1987 Výpo(et ú(inkov v!n na stavby na vodných nádržiach a zdržiach STN 75 5630: 1986 Podchody vodovodného vodovodného potrubia pod železnicou a cestnou cestnou komunikáciou STN EN 752-4 : 2000 Stokové siete siete a systémy kanaliza(ných potrubí mimo budov. +as' 4: Hydraulický návrh a aspekty ochrany životného prostredia (75 6100) STN 75 6101: 2002 2002 Stokové siete siete a kanaliza(né prípojky STN 75 6230: 1987 Kanaliza(né podchody pod dráhou a pozemnou komunikáciou
Súvisiace normy STN EN 12253:2005 Telematika v cestnej doprave a preprave (RTTT). (RTTT). Vyhradená komunikácia krátkeho dosahu (DSR) pomocou majákového vozidla. Fyzikálna úrove$ na báze nosi(a 5,8 GHz (01 8525) STN 73 3050:1986 Zemné práce. Všeobecné Všeobecné ustanovenia STN 73 6850:1975 6850:1975 Sypané priehradné hrádze
Súvisiace predpisy [1.]
Zákon (. 135/1961 Zb. NZ o pozemných komunikáciách (cestný zákon) v znení neskorších predpisov;
[2.]
Zákon (. 50/1976 Zb. FZ o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon) v znení neskorších predpisov;
[3.]
Zákon (. 315/1996 Z.z. NR SR o premávke na pozemných komunikáciách v znení neskorších predpisov;
[4.]
Zákon (. 478/2002 Z.z. NR SR o ochrane ovzdušia a ktorým sa dop!$a zákon (. 401/1998 Z.z. o poplatkoch za zne(is'ovanie ovzdušia v znení neskorších predpisov (zákon o ovzduší);
[5.]
Zákon (. 364/2004 Z.z. o vodách a o zmene zákona SNR (.372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov (vodný zákon);
[6.]
Zákon (. 164/1996 Z.z. NR SR o dráhach a o zmene zákona (.455/1991 Zb. o živnostenskom podni-kaní (živnostenský zákon) v znení neskorších predpisov;
[7.]
Zákon (.220/2007 Z.z. o ochrane a využívaní ponohospodárskej nohospodárskej pôdy a o zmene zákona (.245/2003 Z.z. o imtegrovanej prevencii;
[8.]
Zákon (. 543/2002 Z.z. NR SR o ochrane prírody a krajiny v znení neskorších predpisov;
[9.]
Zákon (.326/2005 Z.z. o lesoch v znení neskorších predpisov;
3 PDF created with pdfFactory Pro trial version www.pdffactory.com
STN 73 6101 - úprava [10.] Zákon (. 215/1995 Z.z. NR SR o geodézii a kartografii; [11.] Zákon (.24/2006 Z.z. o posudzovaní vplyvov na životné prostredie a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov; [12.] Zákon (. 254/1998 Z.z. NR SR o verejných prácach v znení neskorších predpisov; [13.] Zákon (.523/2003 o verejnom obstarávaní a zmene zákona (.575/2001 Z.z. o organizácii (innosti vlády a organizovaní ústrednej správa v znení neskorších predpisov; [14.] Vyhláška (.225/2004 Z.z., ktorou sa vykonávajú ustanovenia zákona NR SR o premávke na pozemných komunikáciách v znení neskorších predpisov; [15.] Zákon (.126/2006 Z.z. o verejnom zdravotníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov, v znení neskorších predpisov; [16.] Vyhláška (. 532/2002 Z.z. MŽP SR, ktorou sa ustanovujú podrobnosti o všeobecných technických požiadavkách na výstavbu o všeobecných technických požiadavkách na stavby užívané osobami s obmedzenou schopnos'ou pohybu a orientácie; [17.] Vyhláška (. 293/1996 Z.z. MŽP SR, ktorou sa uverej$uje zoznam chránených areálov a prírodných pamiatok a vyhlasujú sa národné prírodné pamiatky v SR; [18.] Vyhláška (. 103/1977 Zb. MLVH SSR o postupe pri ochrane lesného pôdneho fondu v znení neskor-ších predpisov; [19.] Vyhláška (. 83/1993 Z.z. MŽP SR o štátnych prírodných rezerváciách v znení neskorších predpisov; [20.] Vyhláška (. 392/1998 Z.z. MVVP SR, ktorou sa vykonáva zákon o verejných prácach; [21.] Nariadenie vlády (.296/2005 Z.z., ktorým sa ustanovujú požiadavky na kvalitu a kvalitatívne ciele povrchových vôd a limitné hodnoty ukazovateov zne(istenia odpadových vôd a osobitných vôd; [22.] Nariadenie vlády (.220/2004 Z.z. o ochrane a využívaní ponohospodárskej pôdy a o zmene zákona (.245/2003 Z.z. o integrovanej prevencii a kontrole zne(is'ovania životného prostredia a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov; [23.] Nariadenie vlády SR (. 50/2002 Z.z. o úhrade za dobývací priestor, úhrade za vydobyté nerasty a o úhrade za usklad$ovanie plynov alebo kvapalín; [24.] Európska dohoda o hlavných cestách s medzinárodnou premávkou (AGR) [European Agreement on Main International Traffic Arteries] – (a.26/1987 Zb.; [25.] TP 01/2006 Výpo(et kapacity pozemných komunikácií a ich zariadení, Technické podmienky, SSC BA; [26.] TP – Dopravné zna(ky s premennými symbolmi na pozemných komunikáciách; Technické podmienky, SSC BA
Zmeny oproti predchádzajúcej norme Technický obsah tejto normy sa v porovnaní s STN 73 6101: 2003 podstatne upravil. Do pôvodného textu sa zapracovali dosia vydané zmeny. Okrem toho sa zapracovali niektoré úpravy, ktorými sa zohadnili nové dopravno-inžinierske charakteristiky (napr. vozový park a rýchlosti vozidiel) a nové územné podmienky. Terminologická úprava normy je v súlade s STN 73 6100. V STN 73 6101 sa doplnili a upravili kategórie cestných komunikácií, návrhové rýchlosti, prie(ne usporiadanie dianic, rýchlostných ciest a ciest I. – III, triedy tam, kde sme z dôvodov prírodných podmienok zužovali šírky jazdných pruhov, stredného deliaceho pásu, (i sa upravili návrhové prvky. Celkom nová je vytvorená príloha A, výpo(et kapacít dianic, rýchlostných ciest a ciest I. - III. triedy berúc do úvahy TP 01/2006. Doplnil sa obrázok 6-pruhovej dianice.
4 PDF created with pdfFactory Pro trial version www.pdffactory.com
STN 73 6101 - úprava
Vypracovanie normy Spracovate: Národná diani(ná spolo(nos', a.s., Mlinské Nivy 45, 821 09 Bratislava, I+O 35 91 90 01, Dr. h. c. prof. Ing. Viera Medelská, DrSc. a kol., pomocou (iasto(ného prekladu z +SN 736101, TP 01/2006 MDPaT SR ako i z citovanej literatúry. Technická normaliza(ná komisia: TNK 7 Pozemné komunikácie Pracovník Slovenského ústavu technickej normalizácie: Ing. Božena Hranajová
5 PDF created with pdfFactory Pro trial version www.pdffactory.com
STN 73 6101 - úprava Obsah Pr edhovor ..................................................................................................................................2 Citovanénor my ..........................................................................................................................2
Súvisiace normy.................................................................................................................................. 3 Súvisiace predpisy............................................................................................................................... 3 Zmeny oproti predchádzajúcej norme.................................................................................................. 4 Vypracovanie normy........................................................................................................................... 5 1 Pr edmet nor my .....................................................................................................................12 2 Term íny a zna k y .................................................................................................................12 3 Rozdelenie cestn ých komu nikácií......................................................................................... 15 4 Kategórie ciest a dia #ni c ......................................................................................................15
4.1 Všeobecne.................................................................................................................................. 15 4.2 Základné kategórie ..................................................................................................................... 16 4.3 Odvodené kategórie.................................................................................................................... 17 4.4 Prie'ahy sídelnými útvarmi ........................................................................................................ 18 4.5 Etapovitos' výstavby.................................................................................................................. 18 4.6 Návrhové obdobie ...................................................................................................................... 18 5 Krité ria kval ity dopr avy, úrov vrhovéintenzity a kapaci ty, po adovaná jazdná $ovéa ná & a ná rýchlos vrhováintenzita .................................................................................................. 18 6 Návrhové prvky .................................................................................................................... 20
6.1 Všeobecne................................................................................................................................... 20 6.2 Návrhová rýchlos' ...................................................................................................................... 20 6.3 D!žka rozhadu........................................................................................................................... 22 6.4 Os cestnej komunikácie .............................................................................................................. 23 6.5 Smerové oblúky ......................................................................................................................... 23 6.6 Prechodnice................................................................................................................................ 25 6.7 Prie(ny sklon.............................................................................................................................. 26 6.8 Dostredný sklon ......................................................................................................................... 26 6.9 Výsledný sklon........................................................................................................................... 26 6.10 Klopenie................................................................................................................................... 27 6.11 Vzostupnica/zostupnica ............................................................................................................ 29 6.12 Pozd!žny sklon ......................................................................................................................... 30 6.13 Poloha nivelety......................................................................................................................... 31 6.14 Lomy pozd!žneho sklonu.......................................................................................................... 31 6.15 Vekos' a d!žka pozd!žneho sklonu .......................................................................................... 32 6.16 Rozhad v smerovom oblúku.................................................................................................... 35 6 PDF created with pdfFactory Pro trial version www.pdffactory.com
STN 73 6101 - úprava 6.17 Priestorové riešenie trasy .......................................................................................................... 36 7 Šírkovéusporiadanie kor uny cestn ej komunikácie.............................................................. 36
7.1 Koruna ....................................................................................................................................... 36 7.2 Jazdný pás ................................................................................................................................... 37 7.3 Rozšírenie v smerovom oblúku................................................................................................... 37 7.4 Prídavné pruhy ........................................................................................................................... 38 7.5 Vodiaci prúžok........................................................................................................................... 38 7.6 Deliace pásy............................................................................................................................... 39 7.7 Krajnice...................................................................................................................................... 42 7.8 Krátke núdzové pruhy................................................................................................................. 43 8 Teleso cestnej komu ni kácie ................................................................................................. 43
8.1 Zemné teleso .............................................................................................................................. 43 8.1.1 Všeobecne ............................................................................................................................... 43 8.1.2 Zárezy ..................................................................................................................................... 43 8.1.3 Násypy.................................................................................................................................... 44 8.1.4 Násypy pozd!ž vodných tokov ................................................................................................. 45 8.1.5 Spevnenie svahov.................................................................................................................... 45 8.1.6 Zemná plá$ .............................................................................................................................. 45 8.2 Odvod$ovacie zariadenia............................................................................................................ 46 8.2.1 Všeobecne ............................................................................................................................... 46 8.2.2 Zásady návrhu odvod$ovacieho zariadenia .............................................................................. 46 8.2.3 Priekopy.................................................................................................................................. 46 8.2.4 Rigoly ...................................................................................................................................... 48 8.2.5 Trativody................................................................................................................................. 50 8.2.6 Odvod$ovacie potrubie............................................................................................................ 50 8.2.7 Sklzy, stupne a prahy............................................................................................................... 51 8.2.8 Špeciálne opatrenia.................................................................................................................. 51 8.3 Vozovka ..................................................................................................................................... 51 8.4 Krajnice...................................................................................................................................... 51 9 Kr i ovatky a kr i ovani a ....................................................................................................... 51 10 Obj ekty............................................................................................................................... 52
10.1 Mostné objekty......................................................................................................................... 52 10.2 Tunely...................................................................................................................................... 52 10.3 Ostatné objekty......................................................................................................................... 53 11 Vybavenie cestn ých komu nikácií....................................................................................... 53
11.1 Bezpe(nostné zariadenia........................................................................................................... 53 11.1.1 Všeobecne ............................................................................................................................. 53
7 PDF created with pdfFactory Pro trial version www.pdffactory.com
STN 73 6101 - úprava 11.1.2.1 Všeobecne.......................................................................................................................... 53 11.1.2.2 Zvodidlá ............................................................................................................................. 54 11.1.2.3 Zábradlia ............................................................................................................................ 57 11.1.3 Vodiace bezpe(nostné zariadenia............................................................................................ 57 11.1.3.1 Všeobecne.......................................................................................................................... 57 11.1.3.2 Smerové st! piky .................................................................................................................. 57 11.2 Dopravné zna(ky...................................................................................................................... 58 11.3 Únikové zóny ........................................................................................................................... 59 11.4 Protihlukové clony.................................................................................................................... 59 11.5 Stani(enie a omedzníkovanie.................................................................................................... 59 11.6 Vegeta(né úpravy ..................................................................................................................... 59 11.7 Cestné a diani(né káble........................................................................................................... 61 11.8 Umelé osvetlenie na cestných komunikáciách........................................................................... 61 11.9 Telefóny núdzového volania ..................................................................................................... 61 11.10 Technológie pre dopravnú telematiku ...................................................................................... 61 11.10.1 Všeobecne............................................................................................................................ 61 11.10.2 Využívanie systémov dopranej telematiky............................................................................. 62 11.10.3 Telekomunika(né prostriedky ............................................................................................... 63 11.10.4 Komunika(ná sie' operátorských pracovísk .......................................................................... 64 11.11 Clony proti vzájomnému osl$ovaniu....................................................................................... 64 11.12 Ochrana proti vstupu zvierat a ostatných vo ne žijúcich živo(íchov na cestné komunikácie..... 64 12 Obslu n é dopr avné zariadeni a ........................................................................................... 65
12.1 Všeobecne................................................................................................................................ 65 12.2 Autobusové zastávky................................................................................................................ 67 12.3 +erpacie stanice pohonných látok............................................................................................. 67 12.4 Parkoviská................................................................................................................................ 67 12.5 Odpo(ívadlá ............................................................................................................................. 68 13 Pr ísluš enstvo údr by........................................................................................................... 69 14 Cudzie zariadeni a na cestn ých komun ikáciách..................................................................69 l eneni e cestnej komu ni ká 15 Za cie do k rajiny .......................................................................70
Pr íloha A (normatívna)............................................................................................................ 71
Výpo(et prípustných návrhových intenzít dopravného prúdu ............................................................. 71 A.1 Základné kategórie ciest a dianic.............................................................................................. 71 A.1.1 Všeobecne .............................................................................................................................. 71 A.2 Dvojpruhové cesty s neobmedzeným prístupom......................................................................... 72 A.2.1 Ú(el a oblas' ich použitia........................................................................................................ 72 A.2.2 Plánovacie podklady............................................................................................................... 72
8 PDF created with pdfFactory Pro trial version www.pdffactory.com
STN 73 6101 - úprava A.2.2.1 Návrh trasy.......................................................................................................................... 72 A.2.2.2 Intenzita dopravy ................................................................................................................. 72 A.2.2.3 Tvorba (iastkových úsekov .................................................................................................. 73 A.2.3 Ovplyv$ujúce veli(iny............................................................................................................ 73 A.2.3.1 Pozd!žny sklon..................................................................................................................... 73 A.2.3.2 Krivoakos' cestnej trasy..................................................................................................... 73 A.2.3.3 Podiel pomalých vozidiel ..................................................................................................... 74 A.2.3.4 Prie(ne usporiadanie ............................................................................................................ 74 A 2.4 Kvalita dopravy ...................................................................................................................... 74 A.2.4.1 Kritériá kvality..................................................................................................................... 74 A.2.5 Pohyb dopravy na (iastkových úsekoch trasy .......................................................................... 76 A.2.5.1 Vz'ah intenzity a rýchlosti ................................................................................................... 76 A.2.5.2 Úrov$ové intenzity a kapacity............................................................................................... 76 A.2.6 Pohyb dopravy na (asti cesty na území neur (enom k parkovaniu............................................. 77 A.2.6.1 Cestovná rýchlos' ................................................................................................................ 77 A.2.6.2 Úrovne kvality dopravného prúdu ........................................................................................ 77 A.2.7 Hodnotenie len jedného jazdného pruhu................................................................................... 78 A.3 Štvorpruhové cesty smerovo rozdelené s neobmedzeným prístupom .......................................... 79 A.3.1 Ú(el a oblas' použitia ............................................................................................................. 79 A.3.2 Plánovacie podklady ............................................................................................................... 79 A.3.2.1 Návrh trasy.......................................................................................................................... 79 A.3.2.2 Intenzity dopravy.................................................................................................................. 79 A.3.2.3 Tvorba (iastkových úsekov ................................................................................................... 79 A.3.3 Ovplyv$ujúce veli(iny ............................................................................................................. 79 A.3.3.1 Smerové a výškové vedenie trasy.......................................................................................... 79 A.3.3.2 Prie(ne usporiadanie ............................................................................................................ 80 A.3.3.3 Funkcia a poloha štvorpruhových ciest................................................................................. 80 A.3.3.4 Podiel pomalých vozidiel ..................................................................................................... 80 A.3.3.5 Podmienky riadenia premávky ............................................................................................. 80 A.3.3.6 Podmienky prostredia .......................................................................................................... 80 A.3.4 Kvalita dopravy ...................................................................................................................... 81 A.3.4.1 Kritéria kvality dopravy ....................................................................................................... 81 A.3.4.2 Úrovne kvality dopravy........................................................................................................ 81 A.3.5 Pohyb dopravy na jednotlivých (iastkových úsekoch .............................................................. 81 A. 3.5.1 Vz'ah intenzita dopravy/ rýchlos' ....................................................................................... 81 A.3.5.2 Úrov$ové intenzity dopravy a kapacity................................................................................. 82 A.3.5.3 Odlišné podmienky prostredia.............................................................................................. 83
9 PDF created with pdfFactory Pro trial version www.pdffactory.com
STN 73 6101 - úprava A.3.6 Priebeh dopravy na štvorpruhovej ceste .................................................................................. 83 A.4 Dianice a rýchlostné cesty........................................................................................................ 84 A.4.1 Ú(el a oblas' použitia ............................................................................................................. 84 A.4.2 Plánovacie podklady............................................................................................................... 84 A.4.2.1 Návrh trasy.......................................................................................................................... 84 A.4.2.2 Intenzita dopravy ................................................................................................................. 84 A.4.2.3 Tvorba (iastkových úsekov.................................................................................................. 84 A.4.3 Ovplyv$ujúce veli(iny............................................................................................................ 84 A.4.3.1 Smerové a výškové vedenie trasy......................................................................................... 84 A.4.3.2 Prie(ne usporiadanie............................................................................................................ 85 A.4.3.3 Funkcia a poloha diani(ných úsekov................................................................................... 85 A.4.3.4 Podiel pomalých vozidiel..................................................................................................... 85 A.4.3.5 Podmienky riadenia premávky ............................................................................................. 85 A.4.3.6 Podmienky prostredia .......................................................................................................... 86 A.4.4 Kvalita dopravy ...................................................................................................................... 86 A.4.4.1 Kritériá kvality..................................................................................................................... 86 A.4.4.2 Úrovne kvality dopravy........................................................................................................ 86 A.4.5 Pohyb dopravy na (iastkových úsekoch .................................................................................. 87 A.4.5.1 Vz'ah intenzita / rýchlos' .................................................................................................... 87 A.4.5.2 Úrov$ové intenzity a kapacity.............................................................................................. 88 A.4.5.3 Úrov$ové intenzity dopravy................................................................................................. 90 A.4.5.4 Odlišné podmienky prostredia............................................................................................... 90 A.4.6 Priebeh dopravy na diani(nom úseku...................................................................................... 90 A.4.6.1 Cestovná rýchlos' ................................................................................................................. 90 A.4.6.2 Úrovne kvality dopravy........................................................................................................ 90 A.4.7 Príklad použitia grafov a tabuliek............................................................................................ 91 Pr íloha B (normatívna)............................................................................................................ 93
Výpo(et d!žky rozhadu na zastavnie pred prekážkou........................................................................ 93 B.2 Rozhad na predbiehanie ............................................................................................................ 94 Pr íloha C (normatívna)............................................................................................................ 95
Vz'ah medzi polomerom, návrhovou rýchlos' ou a dostredným sklonom smerových kružnicových oblúkov............................................................................................................................................. 95 Pr íloha D (n ormatívna)............................................................................................................ 96
Polomery smerových oblúkov nevyžadujúcich dostredný prie(ny sklon............................................. 96 Pr íloha E (normatívna)............................................................................................................ 97
Polomery smerových kružnicových oblúkov, ktoré sa môžu navrhnú' bez prechodníc ....................... 97 Pr íloha F (normatívna) ............................................................................................................98
10 PDF created with pdfFactory Pro trial version www.pdffactory.com
STN 73 6101 - úprava Najmenšia d!žka vzostupnice/zostupnice ........................................................................................... 98 Pr íloha G (n ormatívna) ........................................................................................................... 99
Výpo(et najmenšieho prípustného polomeru vypuklého výškového oblúka........................................ 99 Pr íloha H (n ormatívna) ......................................................................................................... 100
Výpo(et najmenšieho prípustného polomeru vydutého výškového oblúka........................................ 100 Pr íloha J (n ormatívna) .......................................................................................................... 101
Výpo(tové rovnice pre doty(nicu a súradnice výškového oblúka .................................................... 101 Pr íloha K (n ormatívna) ........................................................................................................ 102
Zis'ovanie rýchlosti pomalého návrhového vozidla v závislosti od ve kosti a d!žky pozd!žnych sklonov ....................................................................................................................................................... 102 Pr íloha L (normatívna) ......................................................................................................... 111
Zabezpe(enie rozhadu v smerovom oblúku .................................................................................... 111 Pr íloha M (normatívna) ........................................................................................................ 117
M.1 Základné podmienky hydrotechnického výpo(tu ..................................................................... 117 M.2 Vzdialenosti rozvodníc povodí susedných vpustov ................................................................... 117 Pr íloha N (i nf orm atívna)....................................................................................................... 119
N.1 Príklady priestorového riešenia trasy........................................................................................ 119 Pr íloha O (i nformatívna) ....................................................................................................... 126
Nebezpe(né miesta s pravdepodobnos'ou vybo(enia vozidla z jazdného pásu.................................. 126 Pr íloha P (inf orm atívna) ....................................................................................................... 127
Slovenské technické smernice a predpisy......................................................................................... 127 Pr íloha R (i nf orm atívna) ....................................................................................................... 129
Obdobné zahrani(né predpisy.......................................................................................................... 129
11 PDF created with pdfFactory Pro trial version www.pdffactory.com
STN 73 6101 - úprava
1 Predmet normy Táto norma platí na projektovanie cestných komunikácií (ciest, rýchlostných ciest a dianic) v extraviláne, a to na nové stavby, preložky a rekonštrukcie spojené s prestavbou zemného telesa. Prestavbou zemného telesa sa rozumie rozšírenie koruny cestnej komunikácie, zvýšenie alebo zníženie nivelety, prípadne premiestnenie osi komunikácie v medziach jej koruny tak, že sa nemôžu zachova' pôvodné svahy alebo niektoré z pôvodných svahov zemného telesa. Norma platí aj na návrh obslužných dopravných zariadení a ich pripojeniA na cestné komunikácie STN 73 61 10.
2 Termíny a znaky V tejto norme sa používajú termíny poda STN 73 6100. V norme sú použité tieto zna(ky: šírka jazdného pruhu a
[m]
a´
vzdialenos' okraja jazdného pásu od osi klopenia
a p
šírka jazdného pruhu pri zvä(šenom ich po(te (prípadne pruhov pre pomalé vozidlá) [m]
a
rozšírenie jazdného pruhu
[m]
b
šírka, vyplývajúca z kategórie cestnej komunikácie
[m]
b1(2) bo
voné šírky smerovo rozdelenej cestnej komunikácie s pevnou prekážkou [m] v strednom deliacom páse šírka medzi zvýšenými obrubami [m]
bt
šírka medzi zvýšenými obrubami
[m]
bv
bezpe(nostný odstup vozidla od prekážky
[m]
c
šírka spevnenej (asti krajnice bez vodiaceho prúžku
[m]
c z(p)
šírka bo(ného rozhadového poa na zastavenie (predbiehanie)
[m]
c´
Basinov sú(inite
d
šírka zelenej (prípadne spevnenej) (asti stredného deliaceho pásu
[m]
e
šírka nespevnenej (asti krajnice, zapo(ítavaná do vonej šírky cestnej komunikácie
[m]
f
šírka bo(ného deliaceho pásu
[m]
f v
výpo(tový sú(inite brzdného trenia (na mokrej vozovke)
f´
sú(inite prie(neho trenia (v hodnote f´ = 0,055)
g n
tiažové zrýchlenie ( g n = 9,81m/s2)
h
voná výška (poda STN 73 6201)
[m]
ho(h)
prevýšenie vonkajšieho okraja vodiaceho prúžku (pri klopení)
[m]
h1
výška o(í vodi(a
[m]
h2
priemerná výška najmenšej viditenej prekážky
[m]
h s
výška svetlometu nad jazdným pásom
[m]
i
hodnota pozd!žneho sklonu dna (S 1) vyjadrená
[ %.10-2]
k n
sú(inite vplyvu ve mi pomalých vozidiel
k p
sú(inite ob'ažnosti predbiehania
12 PDF created with pdfFactory Pro trial version www.pdffactory.com
[m]
STN 73 6101 - úprava k s
šírkový sú(inite
l
vzájomná vzdialenos' vpustov
[m]
l 1(2)
vzdialenosti rozvodia od susedných vpustov
[m]
m
výsledný sklon
[%]
n
charakteristický znak relatívneho pozd!žneho sklonu vzostupnice/zostupnice
nm
sú(inite drsnosti povrchu (stien) odvod$ovacieho zariadenia poda Maninga
n x(1,2)
vzopätie odseku smerového oblúka s polomerom R x(1,2)
[m]
p
prie(ny (dostredný) sklon
[%]
p1(2)
prie(ny sklon na za(iatku (na konci) vzostupnice/zostupnice
[%]
s
pozd!žny sklon nivelety
[%]
s1(2)
absolútna hodnota vä(šieho (menšieho) z oboch pozd!žnych sklonov
[%]
s p min
menší z dvoch pozd!žnych sklonov vonkajších okrajov vodiacich prúžkov
[%]
s´
pozd!žny sklon pomocnej doty(nice
[%]
s
sklon vzostupnice/zostupnice
[%]
t
d!žka zvislého priemetu doty(nice výškového oblúku do vodorovnej roviny
[m]
v
šírka vodiacich prúžkov smerovo nerozdelenej cestnej komunikácie
[m]
v1(2) vn
šírka vonkajšieho (vnútorného) vodiaceho prúžku smerovo rozdelenej cestnej ko- [m] munikácie návrhová rýchlos' [km/h]
v p
požadovaná jazdná rýchlos'
[km/h]
vo
rýchlos' na za(iatku úseku
[km/h]
v
zmena rýchlosti medzi dvoma prie(nymi rezmi
[km/h]
x
vodorovná vzdialenos' (úse(ka) bodu výškového oblúka meraná od dotykového [m] bodu oblúka smerom k priese(níku doty(níc vzdialenos' dotykového bodu výškového oblúka na pomocnej doty(nici od jeho do- [m] tykového bodu na hlavnej doty(nici vzdialenos' medzi dvoma prie(nymi rezmi [m]
x´ x
ymax
zvislá vzdialenos' (súradnica) bodu výškového oblúka od doty(nice (vo vzdialenos- [m] ti x od dotykového bodu smerom k priese(níku doty(níc) najvä(šia zvislá súradnica výškového oblúka [m]
A
parameter klotoidnej prechodnice
[m]
A1(2)
parametre stykových prechodníc
[m]
C p
d!žka zvislého priemetu vloženého priamkového sklonu
D z(p)
d!žka rozhadu na zastavenie (predbiehanie)
[m]
F
prietoková plocha odvod$ovacieho zariadenia
[m2]
I p
hodnota prípustnej (návrhovej) intenzity dopravného prúdu vozidiel vyjadrená po(- [voz/h] tom vozidiel za hodinu základná hodnota prípustnej intenzity dopravného prúdu vozidiel vyjadrená po(tom [voz/h] vozidiel za hodinu
y
I z
13 PDF created with pdfFactory Pro trial version www.pdffactory.com
STN 73 6101 - úprava
L
základná hodnota prípustnej intenzity dopravného prúdu vozidiel pri úplnej mož- voz/h] nosti predbiehania vyjadrená po(tom vozidiel za hodinu základná hodnota prípustnej intenzity dopravného prúdu vozidiel bez možnosti [voz/h] predbiehania vyjadrená po(tom vozidiel za hodinu d!žka krajnej prechodnice [m]
Lmp
d!žka medziahlej prechodnice
[m]
Lv
d!žka vyra*ovacieho úseku odbo(ovacieho pruhu
[m]
L z
d!žka zara*ovacieho úseku pripájacieho pruhu
[m]
Lu
d!žka ú(elového úseku samostatného pruhu pre obslužné dopravné zariadenia
[m]
La
d!žka zrýchovacieho úseku pripájacieho pruhu
[m]
Ld
d!žka spomaovacieho úseku odbo(ovacieho pruhu
[m]
Lm
d!žka manévrovacieho úseku pripájacieho pruhu
[m]
Lvz min
najmenšia d!žka vzostupnice/zostupnice
[m]
Lvz
d!žka vzostupnice/zostupnice
[m]
O
omo(ený obvod
[m]
Oo
d!žka kružnicovej (asti smerového oblúka
[m]
P
plocha povodia
[ha]
Q
návrhové prietokové množstvo zrážkovej vody z povrchového odtoku
[m3/s]
Rj Rv(u)
polomer smerového oblúka, vztiahnutý k príslušnej osi, jazdnej stope a pod. m (j = [m] 0, 1, 2,... ...01,2, ...x, x0, x1, x2, .....at*.) polomer vypuklého (vydutého) výškového oblúka [m]
Rh
hydraulický polomer
[m]
Ro
odsun kružnicového oblúka
[m]
S o
stred smerového oblúka,
S 1
pozd!žny sklon dna (odvod$ovacieho zariadenia)
V
priese(ník doty(níc smerového oblúka
!
stredový uhol smerového oblúka
[°]
!o
stredový uhol kružnicovej (asti smerového oblúka
[°]
!´ "
uhol medzi horným okrajovým lú(om svetelného kužea svetlometu a jeho osou, [°] uvažuje sa hodnota !´= 1o, vonkajší uhol doty(níc prechodnice [°]
#
vrcholový odtokový sú(inite
S s
stredný sklon svahu
h*
celková výška svahu
[m]
hi
celková výška svahu na úseku i
[m]
I u I o
1
sklon (asti svahu
ni
n*
po(et úsekov s (iastkovým sklonom
14 PDF created with pdfFactory Pro trial version www.pdffactory.com
[%]
STN 73 6101 - úprava
3 Rozdelenie cestných komunikácií 3.1 Poda dopravného významu sa cestné komunikácie delia na: dianice, rýchlostné cesty, cesty I. triedy, cesty II. triedy, cesty III. triedy. Na základe medzinárodných dohôd tvorí (as' cestných komunikácií medzinárodnú sie'. Priestorové usporiadanie a návrhové parametre a tým aj príslušná kategória cestnej komunikácie sú v tomto prípade viazané prijatými podmienkami medzinárodných dohôd. 3.2 Poda charakteru premávky sa cestné komunikácie delia na: a) cesty s neobmedzeným prístupom (C), b) cestné komunikácie s obmedzeným prístupom: rýchlostné cesty (R), dianice (D). Z dianic a rýchlostných ciest je vylú(ená nemotorová doprava a doprava motorovými vozidlami, ktorých najvyššia povolená rýchlos' nedosahuje rýchlos' ur (enú zvláštným predpisom. Na týchto cestných komunikáciách treba vytvori' podmienky odklonu cestnej premávky, ktorá je z nich vylú(ená a zabezpe(uje dopravnú obsluhu priahlého územia, na súbežnú cestu nižšej triedy poda 9.6. 3.3 Kategória cestnej komunikácie sa navrhne poda tabuky 1 a poda kapitoly 4 a 5. Tabu#ka 1 – Rámcová kategorizácia cestných komunikácií Rozdelenie cestných komunikácií dianice
rýchlostné cesty cesty I. triedy cesty II. triedy
cesty III. triedya)
Príslušne kategórie cestných komunikácií (pozri kapitolu 4) D 33,5 / 130, 100 a 80 D 26,5 / 130, 100 a 80 D 24,5 / 130, 100 a 80 D 22,5 / 100, 80 a 70 R 24,5 / 130, 100 a 80 R 22,5 / 130, 100 a 80 R 18,5 / 100, 80, 70 C 22,5 / 100, 80 a 70 C 11,5 / 80, 70 a 60 C 9,5a) / 80, 70 a 60 C 11,5 / 80, 70 a 60 C 9,5 / 80, 70 a 60 C 7,5a) / 70, 60 a 50 C 11,5 / 80, 70 a 60 C 9,5 / 80, 70 a 60 C 7,5 / 70, 60 a 50 C 6,5 / 60, < 50
a)
Nepoužívajú sa na medzinárodných cestách.
4 Kategórie ciest a dia#nic 4.1 Všeobecne 4.1.1 Kategóriu cestnej komunikácie charakterizuje zlomok obsahujúci: a) v (itateli príslušné písmeno (C, R alebo D) a šírku cestnej komunikácie [m],
15 PDF created with pdfFactory Pro trial version www.pdffactory.com
STN 73 6101 - úprava b)
v menovateli návrhovú rýchlos' [km/h] poda 6.2.2 a tabuky 6.
4.2 Základné kategórie 4.2.1 Základné kategórie cestných komunikácií sú schematicky znázornené na obrázku 1 až 3 a v tabukách 2 a 3 (pozri aj normatívnu prílohu A).
0,25 e
c
v
a
a
c
e
Obrázok 1 – Dvojpruhová cesta Tabu#ka 2 – Kategórie dvojpruhových ciest znak C
Kategória návrhová rýchlos' b [m] vn [km/h] 7,5 70; 60; 50 9,5 80; 70; 60 11,5
Šírka [m] a)
a
v
c
e
[m] 3,00
[m] 0,25
[m] 0,25
3,50
0,25
[m] 0,25 0,50 1,50
0,50
a)
Základná hodnota bez rozšírenia v smerovom oblúku. Ak je intenzita cestnej premávky od 300 - 1500 voz/24h, navrhuje sa kategória typu C 7,5 v tomto usporiadaní. c) Ak je intenzita cestnej premávky do 300 voz/24h, môže sa navrhnú ' kategória typu C 6,5 v tomto usporiadaní. Pre kategóriu C 6,5 platia všetky (lánky vz'ahujúce sa na kategóriu C 7,5.
b)
C
7,5 b) 6,5c)
70; 60; 50 60; 50
3,00 2,75
0,25 0,25
b1
0,25 e
c
v1
0,75 0,50
2
a
a
0,00 0,00
v2
d
v2
a
a
v1
c
e 1,00
Obrázok 2 – Štvorpruhová smerovo rozdelená cestná komunikácia s oce #ovým zvodidlom b1
0,25 e
c
v1
a
b 2
a
v2
d
v2
a
a
v1
c
e 1,00
Obrázok 3 – Štvorpruhová smerovo rozdelená cestná komunikácia s betónovým zvodidlom
16 PDF created with pdfFactory Pro trial version www.pdffactory.com
STN 73 6101 - úprava
Obrázok 4 – Šes$pruhová smerovo rozdelená cestná komunikácia s oce #ovým zvodidlom Tabu#ka 3 – Kategórie smerovo rozdelených ciest Kategória návrhová b znak rýchlos' vn [m] [km/h] R 18,5 100, 80, 70 C, R, D 22,5 100, 80, 70 R, D 24,5 130, 100, 80 D 26,5 130, 100, 80 D 33,5 130, 100, 80
Šírka [m] v1
aa)
e
c
v2
d
[m]
[m]
[m]
[m]
[m]
[m]
0,50 0,50 0,50 0,50 0,50
1,00 1,50 2,00 2,50 2,50
0,25 0,25 0,25 0,25 0,25
3,25 3,50 3,75 3,75 3,50 b); 3,75
0,50 0,50 0,50 0,50 0,50
1,00 3,00 3,00 4,00 4,00
b1 , b2
[m]
9,25 10,25 11,25 11,75 15,25
a)
Základná hodnota bez rozšírenia v smerovom oblúku. Ak treba z kapacitných dôvodov navrhnú ' šes ' - alebo viacpruhovú D, príp. R, navrhuje sa tretí, príp. *alší pruh (pri strednom deliacom páse) šírky 3,50 m.
b)
Tabu#ka 4 – Intenzity dopravy a funkcie cestných prepoení mimo obce Cestná komunikácia Dianica
Rýchlostné cesty a cesty I. triedy
cesty II. triedy cesty III. triedy
Katégoria RPDI [skv/24h] TNA [skv/24h] D 33,5 D 26,5 D 24,5 D 22,5 R 26,5 R 24,5 R 18,5 C 22,5 C11,5 C,9,5 C 9,5 C 7,5 C 7,5
od 60000 35000-60000 25000-35000 18000-25000 30000-60000 20000-30000 18000-30000 18000-30000 5000-20000 15000 15000 3000 3000
300 300 60 60
4.3 Odvodené kategórie 4.3.1 Základné štvorpruhové kategórie sa môžu v prípade potreby rozšíri' o *alšie jazdné pruhy, (ím vzniknú šes'- až osempruhové cestné komunikácie s individuálnym ozna(ením kategórie, napr. D alebo R 33,5/130 a pod., pri(om je vhodné v zátvorke za ozna(ením uvies' základnú kategóriu. Ak sa základná kategória rozšíri zvä(šením po(tu jazdných pruhov (prípadne o prídavný pruh pre pomalé vozidlá) alebo o zara*ovacie, odbo(ovacie alebo pripájacie pruhy, nepovažuje sa za odvodenú kategóriu a ani sa nevyjadruje individuálnym ozna(ením.
17 PDF created with pdfFactory Pro trial version www.pdffactory.com
STN 73 6101 - úprava
4.4 Prie$ahy sídelnými útvarmi 4.4.1 Navrhovanie prie'ahov cestných komunikácií sídelnými útvarmi sa rieši v súlade s STN 73 6110. Prie'ahy dianic a rýchlostných ciest sa navrhujú cez súvislú obytnú zástavbu výnimo(ne. Prie'ahy ciest sa navrhujú tak, aby sa v celom prejazdnom úseku zachoval taký po(et a šírka jazdných pruhov, vodiacich prúžkov a prípadne stredného deliaceho pásu ciest ako v extraviláne alebo sa redukujú poda možnosti. V prípade potreby sa pridajú núdzové, zastavovacie alebo parkovacie pruhy. Návrhová rýchlos' sa ur (uje tak, aby zodpovedala dopravnému významu celého 'ahu cesty. Prípadná zmena kategórie sa vyrieši v oblasti najbližšej križovatky pred alebo za hranicou sídelného útvaru vzhadom na zastavané územie alebo územie ur (ené na zastavanie. 4.4.2 Z hadiska ochrany životného prostredia sa musí preukáza', že na prie'ahu sídelnými útvarmi sa neprekro(ia najvyššie prípustné hodnoty hladín hluku, vibrácií, ako aj maximálne prípustné koncentrácie škodlivín v ovzduší , resp. ich sú(asné namerané hodnoty vyvolané už existujúcou premávkou v obytnej a v ob(ianskej zástavbe, v blízkosti zdravotníckych a školských areálov a *alších chránených oblastiach1).
4.5 Etapovitos$ výstavby 4.5.1 Na štvor- a viac pruhových smerovo rozdelených cestných komunikáciách je etapizácia ú(elná, ak ekonomický a dopravno-inžiniersky rozbor nepreukáže vhodnos' výstavby cestnej komunikácie v celom rozsahu. Etapovito budovaná cestná komunikácia, najmä pri dostavbe v krátkom (asovom horizonte, sa rieši ako stavebná fáza výstavby celej komunikácie. Zemné teleso, mostné objekty, tunely a križovatky sa budujú v prvej etape v ekonomicky, technologicky a dopravne zdôvodnenom rozsahu. 4.5.2 Pri dostavbe vo vzdialenejšom (asovom horizonte sa etapovite budovaná štvorpruhová cestná komunikácia navrhne v prie(nom usporiadaní prislúchajúcom jej polovici. V mieste budúceho stredného deliaceho pásu sa navrhne krajnica len v šírke nevyhnutnej na zaistenie bezpe(nosti a plynulosti cestnej premávky, s ohadom na kategórie dianic, rýchlostných ciest alebo ciest. Do doby dostavby druhého pásu sa vodorovné dopravné zna(enie urobí symetricky. Situovanie prídavných jazdných pruhov v mieste budúceho stredného deliaceho pásu sa musí maximálne obmedzi', pri(om treba dba', aby nezasahovali na mostné objekty. V prípade nutnosti vä (ších úsekov so zvä(šeným po(tom jazdných pruhov, prípadne pruhov pre pomalé vozidlá, treba ihne* zváži' výstavbu štvorpruhovej komunikácie.
4.6 Návrhové obdobie 4.6.1 Cestné komunikácie sa navrhujú, prípadne posudzujú na výhadovú pä'desiatrázovú intenzitu v jednom jazdnom smere (pozri normatívnu prílohu A) predpokladanú v dvadsiatom roku po uvedení do prevádzky. Doplnenie *alších jazdných pruhov sa uvažuje v období do 30 rokov po uvedení cestnej komunikácie do prevádzky.
5 Kritéria kvality dopravy, úrov %ové a návrhové intenzity a kapacity, požadovaná jazdná rýchlos$ a návrhová intenzita 5.1 Schopnos' cestnej komunikácie prenies' dopravné za'aženie (z hadiska množstva motorových vozidiel) sa posudzuje: na križovatkách,
1)
Pozri Súvisiace predpisy [4] a [15].
18 PDF created with pdfFactory Pro trial version www.pdffactory.com
STN 73 6101 - úprava -
na medzikrižovatkových úsekoch.
5.2 Na križovatkách sa posudzujú kapacitné podmienky jednak priebežných dopravných prúdov (na úrov$ových križovatkách možnos' odbo(ovania vavo, v závislosti od intenzity dopravného prúdu v protismere, s ohadom na zachovanie bezpe(nosti cestnej premávky), ako aj pripájacích a križujúcich sa prúdov. Zodpovedajúci typ križovatiek sa navrhne poda STN 73 6102. 5.3 Na medzikrižovatkových úsekoch treba po predbežnom stanovení kategórie posúdi', (i vyhovuje požiadavkám výhadových intenzít v návrhovom období poda normatívnej prílohy A. V posúdení sa porovnáva hodnota výhadovej intenzity s návrhovou, ktorá sa rovná prípustnej intenzite danej kategórie v konkrétnych stavebných a dopravných podmienkach pri zabezpe(ení najnižšej prípustnej požadovanej jazdnej rýchlosti poda 5.5. 5.4 Posúdenie poda 5.3 sa vykoná v každom smere cestnej komunikácie osobitne po charakteristických úsekoch, na ktorých sú homogénne stavebné aj dopravné podmienky. Posúdenie musí vystihnú' rozdielnosti pri: stavebných podmienkach predovšetkým vplyv stúpania a pri dvojpruhových cestách tiež vplyv rozhadu na predbiehanie, dopravných podmienkach predovšetkým vplyv premennej intenzity a skladby dopravného prúdu v (ase (poda rôzneho ú(elu dopravy). 5.5 Z hadiska hospodárskeho a dopravného významu cestnej komunikácie sa musí dosiahnu' potrebná kvalita pohybu dopravného prúdu vyjadrená zodpovedajúcimi hodnotami požadovanej jazdnej rýchlosti a úrovni kvality dopravy, zodpovedajúcej konkrétnemu za'aženiu príslušnej komunikácie v cestnej sieti. K hodnoteniu kvality dopravného prúdu na cestných komunikáciach sa zavádzajú úrovne kvality dopravy A až E. Stup$u A až D zodpovedajúce intenzity dopravy sa nazývajú úrov$ové, stup$u E zodpovedá ka pacitná intenzita dopravy. Popis dopravných podmienok prisluchajúcich jednotlivým stup$om úrovne kvality dopravy (funk (nej úrovne) je v prílohe A. Požadované úrovne kvality dopravy sú stanovené takto pre: dialnice ...................................................................................................................stupe$ C, rýchlostné cesty a cesty I. triedy ..............................................................................stupe$ C, pre cesty II. triedy....................................................................................................stupe$ D, pre cesty III. triedy .................................................................................................. stupe$ E. Najnižšie hodnoty požadovanej jazdnej rýchlosti s výnimkou prípadu poda 5.6, sú v tabuke 5 a 6. Tabu#ka 5 – Najnižšie hodnoty požadovanej jazdnej rýchlosti v p na dia#niciach a na rýchlostných cestách (s obmedzeným prístupom) vn [km/h] v p [km/h]
130 100 - 110
100 80
80 60
70a) 50a)
a)
Na dianiciach sa neuvažuje.
Tabu#ka 6 – Najnižšie hodnoty požadovanej jazdnej rýchlosti v p na cestách (s neobmedzeným prístupom) Trieda cesty I. II. III.
Požadovaná jazdná rýchlos' v p [km/h] na ceste smerovo rozdelenej dvojpruhovej 60 50 55 45 40
5.6 V horských oblastiach, v priemyselných aglomeráciách a v prímestských oblastiach v období rekrea(ných výjazdových a návratových špi(iek sa v zdôvodnených prípadoch pripúš'ajú tieto najnižšie hodnoty požadovanej jazdnej rýchlosti: a) na dianiciach 60 km/h, smerovo rozdelených 60 km/h, 19 PDF created with pdfFactory Pro trial version www.pdffactory.com
STN 73 6101 - úprava vybudovaných v polovi(nom profile 50 km/h, b) na komunikáciách s neobmedzeným prístupom: smerovo rozdelených 50 km/h, dvojpruhových kategórie typu C 11,5 a C 9,5 40 km/h a kategórie typu C 7,5 30 km/h. Pritom rozdiel medzi návrhovou a požadovanou jazdnou rýchlos'ou nemá by' vä(ší ako 30 km/h a vo výnimo(ných prípadoch najviac 40 km/h, a to aj z dôvodu nehospodárnej prevádzky vozidiel. -
5.7 Spôsob výpo(tu prípustných a návrhových intenzít dopravných prúdov poda 5.2 v závislosti od požadovanej jazdnej rýchlosti je v normatívnej prílohe A, a to s odlišným uplatnením vplyvu dopravných a základných stavebných podmienok, ktorými sú: a) podiel pomalých vozidiel v dopravnom prúde, b) po(et ve mi pomalých vozidiel v dopravnom prúde (poda druhu cestnej komunikácie), c) návrhová rýchlos', d) šírkové usporiadanie cestnej komunikácie, e) vekos' a d!žka stúpania, f) možnosti predbiehania. 5.8 Poda normatívnej prílohy A sa môže postupova' aj pri posudzovaní ú(elnosti dopravno-organiza(ných opatrení na možné zvýšenie intenzity alebo nutnosti prestavby, prípadne rekonštrukcie cestných komunikácií, pokia prvky a rozmery ich šírkového usporiadania, hodnoty návrhovej rýchlosti a spôsob dopravného využívania zodpovedajú technicko-prevádzkovému (leneniu dopravného priestoru poda tejto normy. Ak sa hlavné technické parametre (t.z. návrhové rýchlosti a kategóriové šírky) posudzovanej cestnej komunikácie pohybujú v rozpätí údajov normalizovaných kategórií, môže sa lineárne interpolova' medzi prípustnými intenzitami dopravného prúdu, zistenými na najbližšie normalizované kategórie.
6 Návrhové prvky 6.1 Všeobecne 6.1.1 Pokia nie je uvedené inak, sú návrhové prvky v tejto (asti v najnižších alebo najvyšších prípustných hodnotách. V návrhu cestnej komunikácie majú by' (ekonomicky ú(elne) uvedené hodnoty primerane zvyšované (napr. polomery oblúkov, d!žky rozhadov a i.) alebo znižované (pozd!žne sklony a i.) tak, aby zabezpe(ovali (o najlepšie podmienky cestnej premávky na cestných komunikáciách. Využívanie spodnej hodnoty sa používa na úsekoch, na ktorých by dokonalejšie riešenie viedlo k neúmernému zvýšeniu stavebných nákladov, napr. vä(ším objemom zemných prác v skale, po(etným demoláciám, hlavne stavebných pamiatok, zásahom do chráneného územia, prekladom vodných tokov, železníc a pod., bez zodpovedajúceho zníženia prevádzkových nákladov. Z bezpe(nostných dôvodov tre ba dba' na to, aby bol prechod na minimálnu hodnotu návrhového prvku pozvoný a plynulý. 6.1.2 Vo ba návrhových prvkov (hlavne návrhovej rýchlosti a z nej odvodených návrhových prvkov) má vychádza' zo skuto(ných miestnych podmienok (pozri 6.2.1), predovšetkým, ak je to možné z územných podmienok (pozri 6.2.2). Pri rekonštrukciách dianic sa na základe technicko-ekonomického zdôvodnenia pripúš'a zachovanie pôvodných smerových a výškových návrhových prvkov. Podobne sa postupuje aj pri rekonštrukciách smerovo rozdelených ciest.
6.2 Návrhová rýchlos $ 6.2.1 Návrhová rýchlos' na projektovanie dianic a medzinárodných ciest sa volí v rozsahu týchto hod-
20 PDF created with pdfFactory Pro trial version www.pdffactory.com
STN 73 6101 - úprava nôt (poda príslušných medzinárodných dohôd2): na dianiciach a rýchlostných cestách 130 km/h3) až 80 km/h, na cestách 100 km/h až 60 km/h, a to na základe rozboru konkrétnych územných (poda 6.2.2), klimatických, geologických a hydrogeologických podmienok, hodnoty a využitia ponohospodárskej pôdy, hustoty a špecifických znakov dislokácie sídelných útvarov a priemyselných celkov, hustoty siete existujúcich pozemných komunikácií, ako aj na základe prevádzkových podmienok a technicko-ekonomických ukazovateov budovaných cestných komunikácií. Týmito podmienkami sa popri hospodársko-dopravnom význame komunikácie riadi stanovenie návrhovej rýchlosti aj na ostatných cestných komunikáciách. Na ucelených 'ahoch dianic a rýchlostných ciest sa má zabezpe(i' jednotná hodnota návrhovej rýchlosti. Zmeni' návrhovú rýchlos' je prípustné len vo výnimo(ných prípadoch, ak je ú(elnos' tohto opatrenia podložená technicko-ekonomickými rozbormi so zrete om na uvedené podmienky jej ur (enia. Zmena návrhovej rýchlosti sa musí uskuto(ni' postupne s ohadom na zachovanie podmienok bezpe(nosti a pohodlia jazdy.
6.2.2 Na ur (enie návrhovej rýchlosti sa územie (lení do troch skupín: a) rovinaté, prípadne mierne zvlnené; prirodzené sklony terénu spravidla neprevyšujú hodnotu: 3 % na rovinatých územiach, 5 % na mierne zvlnených územiach, b) pahorkovité – sklony neprevyšujú hodnotu 15 %, c) horské - svahy majú sklony strmšie ako 15 %. V prípadoch, ke* je rozhodujúci len druh územia, volia sa hodnoty návrhovej rýchlosti jednotlivých druhov cestných komunikácií poda tabuky 7. Tabu#ka 7 – Návrhové rýchlosti v n pod#a druhu územia a najvyššie prípustné pozd 'žne sklony s záa) kladných kategórií cestných komunikácií Kategória cestnej komunikácie D 33,5; D 26,5 D a R 24,5 D a R 22,5 R 18,5 C 22,5 C 11,5 a C 9,5 C 7,5
Návrhová rýchlos' vn [km/h] pre územie rovinaté alebo pahorkovité horské mierne zvlnené pozd!žny sklon s [%] 130 120 100 80 c) b, c) 3 4 5 5 b, c) 130 100 80 3,5 4,5 5 bc) 100 100 80 3,5 4,5 5 bc) 100 80 70 c) 4 4,5 (6 ) 6 80 70 60 4,5 6 7,5 70 60 50 4,5 7 9
Poznámka: Ustanovenie tohto (lánku sa nevz'ahuje na nadjazdy, podjazdy a obdobné bodové objekty
2)
Pozri Súvisiace predpisy [25].
3)
V SR sa na dianiciach obvykle nezabezpe (ujú hodnoty návrhovej rýchlosti vyššie ako 130 km/h.
21 PDF created with pdfFactory Pro trial version www.pdffactory.com
STN 73 6101 - úprava a)
Hodnoty vetiev križovatiek sú v STN 73 6102. Prekro(enie hodnoty treba doloži ' rozborom zvýšenia spotreby pohonných látok a je viazané na súhlas príslušného orgánu štátnej správy pre pozemné komunikácie c) Vyššie hodnoty sa môžu použi ' v prípade, ak by neobvyklé zvýšenie objemu zemných prác nadmerne zvä (šilo ekonomickú náro(nos' riešenia alebo ak by sa nadmerne zvä (šilo trvalé odobratie kvalitnej alebo chránenej ponohospodárskej pôdy. Pri použití vä (ších sklonov treba sú(asne posúdi ' spotrebu pohonných látok.
b)
6.3 D'žka rozh#adu 6.3.1 Na všetkých cestných komunikáciách musí by' v ich celej d!žke zabezpe(ená potrebná d!žka rozhadu na zastavenie vozidla pred nízkou prekážkou na jazdnom páse. D!žka rozhadu pri predbiehaní na protiidúce vozidlo sa zabezpe(uje len na dvojpruhových obojsmerných komunikáciách na (o najvä(šej d!žke. Na štvor- a viacpruhových smerovo rozdelených cestných komunikáciách sa zabezpe(uje len d!žka rozhadu na zastavenie. 6.3.2 D!žku rozhadu na zastavenie pred zabezpe(eným a nezabezpe(eným železni(ným priecestím ur (u je STN 73 6380. 6.3.3 D!žky rozhadu na zastavenie ( D z ) sú pre rôzne návrhové rýchlosti a pozd!žne sklony cestnej komunikácie v tabuke 8. Tabu#ka 8 – D'žky rozh#adu na zastavenie D za) Pozd!žny sklon jazdného pásu [%] -9 -8 -7 -6 e i n -5 a s e - 4,5 l k -4 -3 -2 -1 0 1 2 3 4 e i n 4,5 a p 5 ú t s 6 7 8 9
D!žky rozhadu na zastavenie D z [m] pri návrhovej rýchlosti vn [km/h] 130 120 100 80 70 60 50 40 30 25 až 20 45 60 45 60 45 110 80 60 45 100 80 60 45 160 100 80 60 40 270 220 160 100 75 60 40 260 220 160 100 75 55 40 260 210 160 100 75 55 40 250 210 150 100 75 55 40 30 20 15 240 200 150 100 75 55 40 240 200 150 100 75 55 40 230 190 140 90 70 55 40 230 190 140 90 70 55 40 220 190 140 90 70 55 40 140 90 70 55 40 90 70 55 40 90 70 50 40 50 40 50 40 40
a)
Spôsob výpo(tu poda normatívnej prílohy B.
D!žky rozhadu na predbiehanie ( D p) pre návrhové rýchlosti dvojpruhových ciest sú v tabuke 9.
6.3.4 Ak sa nemôžu zabezpe(i' d!žky rozhadu na predbiehanie bez mimoriadnych problémov, je nutný výber z nasledujúcich technicko-ekonomických variantných riešení: a) zvä(šenie zemných, demola(ných a podobných prác, 22 PDF created with pdfFactory Pro trial version www.pdffactory.com
STN 73 6101 - úprava rozšírenie jazdného pásu o *alšie jazdné pruhy v smere s nevyhovujúcim rozhadom, pri(om sa d!žka rozhadu na predbiehanie nahradí d!žkou rozhadu na zastavenie, c) v prípade, ak výhadová intenzita dosiahne hodnotu 80 % a viac z hodnoty návrhovej intenzity, navrhuje sa samostatný pruh, ktorý sa striedavo prideuje k jednotlivým dopravným smerom; možnos' jeho využitia musí by' riadne ozna(ená dopravnými zna(kami, d) zamedzenie predbiehania súvislou deliacou (iarou medzi obidvoma jazdnými pruhmi so zvislými dopravnými zna(kami “Zákaz predbiehania“. Súvislý úsek bez rozhadu na pred biehanie v jednom dopravnom smere má by' (o najkratší a nemá presiahnu' d!žku 500 m a pri rekonštrukciách ciest 1000 m, ak by riešenia uvedené v bodoch a) a b) spôsobili nadmerné zvä(šenie ekonomickej náro(nosti. Opatrením v bode d) sa však znižuje návrhová intenzita príslušnej kategórie cesty (pozri normatívnu prílohu A, tabuku A.3). Percentuálny podiel zabezpe(ených d!žok rozhadu na predbiehanie sa vypo(íta z d!žky cestného úseku, v ktorom je zachovaná najmenej tá istá návrhová rýchlos' príslušnej kategórie. b)
Tabu#ka 9 – D'žky rozh#adu na predbiehanie D p Návrhová rýchlos' vn [km/h] D!žka rozhadu D p [m]
100 590
80 440
70 370
60 300
50 240
40 180
6.4 Os cestnej komunikácie 6.4.1 Os cestných komunikácií sa vedie v priamom úseku alebo v oblúkoch tak, aby trasa pôsobila plynulým dojmom a teleso komunikácie bolo (o najdokonalejšie v(lenené do krajiny. Smerové návrhové prvky musia by' zárove$ v súlade s výškovým vedením cestnej komunikácie (pozri 6.17.1). 6.4.2 Os cestnej komunikácie je polohovo umiestnená: pri dvojpruhových cestách uprostred priebežného (nerozšíreného) jazdného pásu, pri smerovo rozdelených cestných komunikáciách uprostred stredného deliaceho pásu; ak je každý z oboch dopravných smerov vedený v samostatnej trase, umiestni sa os každého z oboch smerových pásov do osi ich priebežných (nerozšírených) jazdných pásov.
6.5 Smerové oblúky 6.5.1 Na plynulú zmenu smeru osi cestnej komunikácie sa použije oblúk: a) kružnicový, b) kružnicový s prechodnicami, c) prechodnicový, d) zložený. 6.5.2 Kružnicový oblúk sa môže použi' len ak sa splní podmienka poda 6.6.5 (pozri aj normatívnu prílohu E). Ak nasledujú po sebe dva protismerné kružnicové oblúky, musí by' medzi ne vložená priama v d!žke min. 2vn metrov. Ak po sebe nasledujú dva rovnosmerné oblúky, postupuje sa poda 6.5.5. 6.5.3 Kružnicový oblúk s prechodnicami je naj(astejším riešením smerového oblúka. Skladá sa z kružnicovej (asti a z obojstranných klotoidných prechodníc (pozri 6.6.1). Ak sa navrhnú dva protismerné kružnicové oblúky s prechodnicami, musí sa zachova' pomer parametrov stykových prechodníc A2 /A1 menší alebo rovný 1,5 a odporú(a sa použi' pomer polomerov R2 /R1 menší alebo rovný 2, kde R2 a A2 sú vä(šie z oboch porovnávaných hodnôt. 6.5.4 Prechodnicový oblúk sa môže navrhnú' tam, kde z dôvodov správneho za(lenenia do krajiny bude vhodnejšie úplne vylú(i' kružnicovú (as' smerového oblúka medzi prechodnicami, ak pomer parametrov stykových prechodníc A2 /A1 bude menší alebo rovný 1,5. 6.5.5 Zložený oblúk sa môže navrhnú' tam, kde je riešenie poda 6.5.3 alebo 6.5.2 preukázatene menej
23 PDF created with pdfFactory Pro trial version www.pdffactory.com
STN 73 6101 - úprava vhodné z dôvodov správneho za(lenenia do krajiny alebo z estetických dôvodov. Dá sa zostavi': a) najvhodnejšie zo vzájomne vystriedaných kružnicových, krajných a medziahlých prechodnicových úsekov, b) výnimo(ne z kružnicových oblúkov rôznych polomerov – obvykle s krajnými prechodnicami – pokia najmenší z navrhnutých polomerov zodpovedá návrhovej rýchlosti a príslušnému dostrednému sklonu (tabuka 9), vzájomný pomer vä(šieho ( R2) k menšiemu ( R1) z dvoch susedných polomerov R2 /R1 je menší alebo rovný 2.
6.5.6 Najmenšie prípustné polomery smerových kružnicových oblúkov vo vz'ahu k návrhovej rýchlosti a k dostrednému sklonu (pozri 6.8.1) sú v tabuke 10. Hodnoty polomerov v jemne tie$ovaných polí(kach v tabuke 10 treba overi' z hadiska rozhadu na zastavenie, polomery v tmavo tie$ovaných polí(kach v tabuke 10 treba overi' aj z hadiska výsledného sklonu poda 6.9.1. Rozhad na predbiehanie a zastavenie sa overí poda normatívnej prílohy M. Tabu#ka 10 – Najmenšie povolené polomery smerových kružnicových oblúkov, návrhovej rýchlosti vn a dostredného sklonu a) - ] h c h / ý r m á k v [ o v h r ' v s á l o N
Polomer kružnicového oblúka [m] pri dostrednom sklone vozovky [%]
n
2
2,5
3
3,5
4
4,5
5
5,5
6
6,5
7
130 120
2550 2050 2200 1750
1700 1450
1450 1250
1300 1100
1150 975
1050 875
950 800
850 725
800 -
750 -
100
1500 1200
1000
875
750
675
600
550
500
-
-
80
1000
775
650
550
500
450
400
350
325
-
-
70 60 50
750 550 375
600 450 300
500 375 250
425 325 220
375 270 190
330 240 170
300 220 150
270 200 140
250 180 125
170 120
110
o h é u n n z o e d e b t r l k s s o d
3800 3500 3000 b) (2500) 2800 b) (1500) 1500 1500 1500
a)
Spôsob výpo(tu je v normatívnej prílohe C (vz'ah polomeru R a dostredného sklonu), v normatívnej prílohe D (polomery oblúkov bez dostredného sklonu) a v normatívnej prílohe L (polomery oblúkov na smerovo rozdelených cestných komunikáciách so zvodidlami). Hodnoty vetiev križovatiek sú v STN 73 6102. b) Platí len na dianiciach a rýchlostných cestách. POZNÁMKA: Pri použití zvodidiel na smerovo rozdelených cestných komunikáciách treba zohadni' tabuky v normatívnej prílohe L.
Ve kos' polomeru nasledujúceho smerového oblúka (jeho kružnicovej (asti) po predchádzajúcej priamej danej d!žky sa overí poda hodnotového rozmedzia grafu na obrázku 3 (pri dodržaní ustanovení poda 6.17.1). VE-MI VÝHODNÁ 800
VHODNÁ a 600
o e o o
POUŽITE-NÁ 400
NEVHODNÁ 200
0
200
400
600
800
d!žka priamej [ m ]
Obrázok 3 – Odporúané ve#kosti polomeru smerového oblúka v závislosti od d 'žky priamej 24 PDF created with pdfFactory Pro trial version www.pdffactory.com
STN 73 6101 - úprava
6.5.7 To(ky sa navrhujú výnimo(ne len na dvojpruhových cestách v územiach s horským charakterom (pozri.6.2.2). Polomery to(iek treba navrhova' (o najvä(šie, aby nevyhnutné zníženie jazdnej rýchlosti prikazované dopravnými zna(kami bolo obmedzené na najmenšiu možnú mieru. V mimoriadne stiesnených podmienkach sa môžu pri zníženej návrhovej rýchlosti a výnimo(ných dostredných sklonoch použi' polomery to(iek poda tabuky 11. Výsledné sklony poda tabuky 13 treba v oblasti to(iek zachova'. Tabu#ka 11 – Najmenšie prípustné polomery to iek Dostredný sklon [%] 7 8
45 75 65
Najmenší prípustný polomer [m] pri návrhovej rýchlosti vn [km/h] 40 35 60 45 50 40
30 35 30
6.5.8 Na smerovo rozdelených cestných komunikáciách sa poda potreby trasujú jednotlivé dopravné pásy samostatne.
6.6 Prechodnice 6.6.1 Prechodnica sa vkladá bu* medzi priamu a kružnicový oblúk alebo medzi dva rovnosmerné kružnicové oblúky rôznych polomerov (pozri 6.5.2 a 6.5.3). 6.6.2 Prechodnica sa navrhuje v tvare klotoidy (pozri normatívnu prílohu E). 6.6.3 D!žka prechodnice L v m (pozri obrázok 4) sa z estetických dôvodov odporú(a navrhova' v závislosti od vekosti polomeru kružnicového oblúka v hodnotách poda tabuky 12.
Obrázok 4 – Kružnicový oblúk s krajnými prechodnicami Tabu#ka 12 – Odporúané d'žky prechodnice L v závislosti od polomeru kružnicového oblúka R 100 200 300 500 1000 1500 2000 3000 4000 5000 R [m] 60 80 100 120 160 210 290 430 500 550 L [m] V stiesnených podmienkach, ak sa tieto hodnoty nedajú dosiahnu', môže sa navrhnú' d !žka prechodnice L na d!žku vzostupnice alebo zostupnice (pozri 6.11), najmenej však:
25 PDF created with pdfFactory Pro trial version www.pdffactory.com
STN 73 6101 - úprava -
1,5 vn metrov v prípade klopenia jazdného pásu okolo vonkajšej hrany vodiaceho prúžku, vn metrov v prípade klopenia jazdného pásu okolo jeho osi (vn je hodnota návrhovej rýchlosti
v km/h). 6.6.4 D!žka medziahlej prechodnice v zloženom oblúku Lmp [m] je daná vz'ahom: L( R2 − R1 ) Lmp
kde
R1
je -
R2
-
L
=
R2
d!žka krajnej prechodnice menšieho polomeru oblúka, [m] menší z polomerov dvoch po sebe nasledujúcich kružnicových (astí [m] smerového oblúka, vä(ší z polomerov dvoch po sebe nasledujúcich kružnicových (astí [m] smerového oblúka.
6.6.5 Ak odsun kružnicového oblúka R0 (pozri normatívnu prílohu E) je rovný alebo menší 0,25m, tak sa nemusí navrhnú' krajná, prípadne medziahlá prechodnica. Jej prípadné použitie súvisí so zachovaním estetického vedenia trasy. 6.6.6 V d!žke prechodnice sa spravidla vykoná zmena prie(nych sklonov priahlých úsekov.
6.7 Prieny sklon 6.7.1 Základný prie(ny sklon jazdných pruhov sa v priamej aj v oblúkoch navrhuje spravidla 2,5 %, ak sa nevyžaduje vä(ší sklon, najmenej však 2 %. V priamej sa vä(šinou navrhuje strechovitý sklon. Z dôvodov ahšieho odvodnenia, alebo v oblasti úrov$ových križovatiek, (i vo vhodných terénnych podmienkach a pod. sa môže navrhnú' aj ako jednostranný. Zmeny strechovitého sklonu na jednostranný sklon musia by' zrealizované plynule.
6.8 Dostredný sklon 6.8.1 Dostredný sklon v smerových oblúkoch musí by' v zodpovedajúcom vz'ahu k návrhovej rýchlosti a k polomeru oblúka poda údajov v tabukách 9 a 10. Najvä(šie prípustné hodnoty dostredného sklonu pre návrhové rýchlosti v pahorkovitom a horskom území zodpovedajú najmenším hodnotám smerových oblúkov (pozri tabuku 9). V rovinatom a mierne zvlnenom území sa použijú ako najvä(šie hodnoty o 0,5 % menšie. Na území s (astými poadovicami sa však nesmie navrhnú' dostredný sklon vä(ší ako 6 %, s výnimkou to(iek. Dostredný sklon sa navrhne v hodnote 2,5 %, min. 2 %, na všetkých oblúkoch, ktorých polomer nedosahuje hodnoty, pri ktorých poda tabuky 9 nie je potrebný dostredný sklon (pozri normatívnu prílohu C a D), a ktoré nevyžadujú vä(ší dostredný sklon, ako je základný sklon (pozri 6.7.1).
6.9 Výsledný sklon 6.9.1 Výsledný sklon jazdného pásu m [%] je daný vz'ahom: m = s 2 + p 2
kde s, p sú hodnoty pozd!žneho a prie(neho sklonu jazdného pásu. Výsledný sklon nesmie by' vä(ší ako hodnoty v tabuke 12 a nesmie by' menší ako 0,5%.
26 PDF created with pdfFactory Pro trial version www.pdffactory.com
[%]
STN 73 6101 - úprava
Tabu#ka 13 – Najväšie prípustné výsledné sklony m pod #a druhu územia a použitých kategórií cestnej komunikácie a) Kategória cestnej komunikácie D 33,5; D 26,5 b); D 24,5 b) a D 22,5 b) R 24,5; R 22,5 a R 18,5 C 22,5 C 11,5 a C 9,5 C 7,5 a) b)
Najvä(ší výsledný sklon m na území [%] rovinatom alebo mierne pahorkovitom horskom zvlnenom 7,0
6,5
7,5
7,0 7,5
8,5
7,0 7,5 8,5 10,0
Hodnoty vetiev križovatiek sú v STN 73 6102. Použitie je vyhradené len na dodato(né preradenie rýchlostných ciest na dia nice (napr. etapovitá výstavba dia nic).
6.10 Klopenie 6.10.1 Dostredný sklon sa vytvára oto(ením uvažovanej (asti prie(neho rezu okolo: a) osi jazdného pása, b) vonkajšieho okraja vodiaceho prúžku. 6.10.2 Strechovitý prie(ny sklon jazdného pásu sa klopí zásadne najprv poda 6.10.1 bod a) až do dosiahnutia jednostranného prie(neho sklonu, a potom sa v prípade potreby klopí *alej poda obrázka 5a alebo 5b. 6.10.3 Na smerovo rozdelených cestných komunikáciách sa klopí každý jazdný pás osobitne (obrázok 5c až 5h). Spôsob klopenia závisí od sledovaného ú(elu, napr. od jednoduchosti riešenia (pozri obrázok 5c), od sploštenia výškového vypuklého oblúka (pozri obrázok 5e), od zmiernenia vzostupníc a zostupníc (pozri obrázok 5d), od zachovania vodorovného stredného deliaceho pásu (pozri obrázok 5f), prípadne od jeho minimálneho prie(neho sklonu (pozri obrázok 5g a 5h) a od možnosti dostupného odvodnenia zostupnicových prelia(in bez zvýšenia nákladov na prípadné nutné prehlbovanie odvod$ovacích zariadení (pozri obrázok 5d až 5h). Vo všetkých prípadoch však treba preskúša ' a zabezpe(i' odtok zrážkovej vody aj z najnižších miest koruny cestnej komunikácie. 6.10.4 Ak je pri klopení poda obrázka 5a, 5c a 5e vychýlený vonkajší vodiaci prúžok až za prídavný pruh (alebo *alší odbo(ovací, pripájací pruh), klopí sa jazdný pás okolo teoretického pokra(ovania pôvodnej (ešte nevychýlenej) vonkajšej hrany vonkajšieho vodiaceho prúžku, takže zostáva os klopenia i v úsekoch s prídavnými pruhmi na tom mieste, ako na trase bez prídavných pruhov. 6.10.5 Ustanovenie 6.9.1 o najmenšom výslednom sklone platí aj pre vzostupnicový/zostupnicový prie(ny rez, v ktorom prie(ny sklon dosiahne nulovú hodnotu. Pretože v tomto mieste sa výsledný sklon rovná pozd!žnemu sklonu, musí by' na vzostupnicovom/zostupnicovom úseku cestnej komunikácie zachovaná táto podmienka: s p min = 0,5 % (pozri 6.9.1),
menší z dvoch pozd!žnych sklonov vonkajších okrajov vodiacich prúž- [%] kov alebo ich teoretického pokra(ovania (pozri 6.10.4). Pri stúpajúcej nivelete a klesajúcej vzostupnici/zostupnici alebo pri klesajúcej nivelete a stúpajúcej vzostupnici/zostupnici je: kde
s p min
je
27 PDF created with pdfFactory Pro trial version www.pdffactory.com
STN 73 6101 - úprava s p min = s - $ s,
je pozd!žny sklon nivelety, [%] $ s sklon vzostupnice/zostupnice - (pozri aj 6.11.1). [%] Požaduje sa, aby pri klopení bol s p min v rozmedzí základných prie(nych sklonov od –2,5 % až do +2,5 % (minimálne –2,0 % až +2,0 %). kde
s
a)
b)
c)
d)
e)
f)
g)
h)
Obrázok 5a až 5h – Spôsoby dostredného klopenia jazdného pásu v oblúkoch 6.10.6 Pri nepatrných pozd!žnych sklonoch nivelety a zamýšanom klopení jazdného pásu je na dodržanie ustanovenia o minimálnom výslednom sklone (pozri 6.9.1) treba: a) voli' smerový oblúk s polomerom nevyžadujúcim dostredný sklon (pozri 6.5.6 a tabuku 9), b) dba', aby pozd!žny sklon nivelety zodpovedal podmienkam poda 6.10.5, c) pri kombinácií smerového a výškového oblúka umiestni' vzostupnicový/zostupnicový prie(ny rez s nulovým prie(nym sklonom do takého miesta výškového oblúka, v ktorom má pomocná doty(nica pozd!žny sklon zodpovedajúci podmienkam 6.10.5; táto pomocná doty(nica je doty(nica k výškovému oblúku vonkajšieho okraja vodiaceho prúžku s menším pozd!žnym sklonom; pozd!žny sklon pomocnej doty(nice sa v tomto prípade vyráta zo vz'ahu: s ,
kde
s´
je
= s −
100. x´ Rv (u )
pozd!žny sklon pomocnej doty(nice výškového oblúka v mieste nulo- [%] vého prie(neho sklonu klopenej (asti prie(neho rezu, 28
PDF created with pdfFactory Pro trial version www.pdffactory.com
STN 73 6101 - úprava s
-
x´
-
Rv(u)
-
pozd!žny sklon doty(nice výškového oblúka (strany výškového poly- [%] gónu), vzdialenos' dotykového bodu výškového oblúka na pomocnej doty(ni- [m] ce od jeho dotykového bodu na hlavnej doty(nice, polomer výškového oblúka. [m]
6.11 Vzostupnica/zostupnica Vzostupnica/zostupnica stupnica/zostupnica sa spravidla spravidla navrhuje do d!žky prechodnice. Musí však pritom by' zacho6.11.1 Vzo vaná jej najmenšia d!žka (normatívna príloha F), inak treba d!žku prechodnice zvä(ši'. Ak sa nemôže d!žka prechodnice zvä(ši', posunie sa (as' vzostupnice/zostupnice do priamej. Ak nie je prechodnica nevyhnutná (pozri 6.6.5), môže sa navrhnú' vzostupnica/zostupnica v (asti oblúka a v (asti priamej alebo sa celá umiestni do nadväzujúcej priamej. Rozhodujúcim hadiskom na vo bu umiestnenia vzostupnice/zostupnice a jej sklonu je dodržanie minimálneho výsledného sklonu jazdného pásu 0,5 % v priestore nulového prie(neho sklonu (pozri 6.9.1) medzi základnými prie(nymi sklonmi od –2,5 % (-2,0 %) do +2,5 % (+2,0 %). Vzostupnica/zostupnica sa môže umiestni' do kružnicovej (asti kružnicového oblúka s polomerom, ktorého výpo(tová hodnota (poda normatívnej prílohy D) už nevyžaduje dostredný sklon, ale požaduje sa poda tabuky 10. Ak nasledujú dva rovnosmerné kružnicové oblúky bezprostredne za sebou (zložený oblúk), navrhuje sa vzostupnica/zostupnica v oblúku s vä(ším polomerom. Sklon vzostupnice/zostupnice vz ostupnice/zostupnice .s je rozdiel medzi pozd!žnymi sklonmi okraja nerozšíreného jazdného pásu a osou klopenia:
∆ s = kde
p2 / p1 Lvz
∗ a,
je sklon vzostupnice/zostupnice, vzostupnice/zostupnice, [%] prie(ny sklon jazdného pásu na konci vzostupnice/zostupnice, vzostupnice/zostupnice, [%] p2 prie(ny sklon jazdného pásu na za(iatku vzostupnice/zostupnice, vzostupnice/zostupnice, [%] p1 d!žka vzostupnice/zostupnice, vzostupnice/zostupnice, [m] Lvz vzdialenos' okraja jazdného pásu od osi klopenia. [m] a´ V priebehu celej d!žky vzostupnice/zostupnice sa nesmie prekro(i' jej najvä(ší sklon a v rozmedzí základných prie(nych sklonov od –2,5 % až do +2,5 % (minimálne od –2,0 % do +2,0 %) nesmie klesnú ' pod hodnotu najmenšieho sklonu vzostupnice/zostupnice (pozri obrázok obrázok 5). Najvä(šie a najmenšie sklony vzostupnice/zostupnice sú v tabuke 14. $ s
Tabu#ka 14 - Najväšie a najmenšie sklony vzostupnice/zostupnice vzostupnice/zostupnice Návrhová rýchlos' vn [km/h] 0 50
max. $ s [%] a´ 0 4,25 m a´ > 4,25 m 1,2 1,4
60 až 70
1,0
1,2
80 až 90
0,7
0,85
100 až 130
0,6
0,7
min. $ s [%] a´ 0 4,25 m a´> 4,25 m
0,1 . a´
0,07 . a´ (0 max. $ s)
Vzostupnica/zostupnica Vzostupnica/zostupnica sa pôdorysne umiest$uje do vonkajšieho okraja nevychýleného vodiaceho prúžku (pozri 6.10.4), ktorý pri zvolenom spôsobe klopenia mení svoju výškovú polohu a navrhuje sa v jednotnom priamkovom pozd!žnom sklone. Lomený priamkový pozd!žny sklon sa navrhuje vtedy, ak treba v rozmedzí základných prie(nych sklonov od -2,5 % (-2,0 %) až do +2,5 % (+2,0 %) %) uplatni' naj29 PDF created with pdfFactory Pro trial version www.pdffactory.com
STN 73 6101 - úprava menší pozd!žny sklon vzostupnice/zostupnice, ktorý by sa inak pri jednotnom pozd!žnom sklone v úseku klopenia (prechodnice) nedosiahol (pozri obrázok 6).
POZNÁMKA k obrázku 6. Ak je sklon vzostupnice/zostupnice na d!žku prechodnice menší ako minimálny sklon poda tabuky 14, použije sa minimálny sklon vzostupnice/zostupnice pod a tabuky 14 v intervale základných prie (nych sklonov -2,5 % (min -2,0 %) až +2,5 % (min +2,0 %).
Obrázok 6 – Klopenie jazdného pásu Lomy na za(iatku a konci vzostupnice/zostupnice sa výškovo zaoblia na d!žku doty(nice, rovnajúcu sa min. 1/6 d!žky vzostupnice/zostupnice, pri(om sa vypo(ítaná d!žka vzostupnice/zostupnice pred!ži o dvojnásobok d!žky doty(nice. Zaoblenie sa nenavrhuje vtedy, ak najvä(šia zvislá súradnica zaoblenia nor matívnu prílohu J) je menšia ako a ko 0,025 m. ymax (pozri aj normatívnu Ak sa nemôže zabezpe(i' dostato(ný výsledný sklon (pozri 6.9.1) pri normálnom umiestnení vzostupnice/zostupnice v priestore prie(neho rezu s nulovým prie(nym sklonom, potom sa môže za(iatok vzostupnice/zostupnice posunú' do profilu, v ktorom hodnota rovnice klotoidickej prechodnice A2 = R . L ešte nedosahuje hodnotu polomeru (krivosti), ktorý nevyžaduje dostredný prie(ny sklon.
6.12 Pozd 'žny sklon 6.12.1 Pozd!žny sklon nivelety sa riadi (lenitos'ou územia a návrhovou rýchlos'ou. Najvä(šie prípustné hodnoty pozd!žneho sklonu sú v tabuke 7. V úsekoch s mimoriadnymi sklonmi (hlavne dlhé úseky s vekými sklonmi), na ktorých sa vyskytuje 'ažká nákladná doprava, sa navrhujú špeciálne špeciálne stavebné opatrenia opa trenia – únikové zóny (pozri 11.3).
30 PDF created with pdfFactory Pro trial version www.pdffactory.com
STN 73 6101 - úprava
6.13 Poloha nivelety pôdoryse umiestnená zásadne: 6.13.1. Niveleta je v pôdoryse a) na smerovo rozdelených cestných komunikáciách na vonkajších okrajoch vnútorných vodiacich prúžkov, b) na dvojpruhových cestách v osi jazdného pásu. klopení zmení výška hrán oboch vnútorných vnútorných vodiacich prúžkov (na smerovo rozdele6.13.2 Ak sa pri klopení ných cestných komunikáciách komunikáciách pozri 6.10.3 a obrázok 5d) 5d) alebo výška osi jazdného pásu (pozri 6.10.2 a obrázok 5a) vztiahne sa teoretická poloha nivelety k výškovo nemennej osi otá(ania prie(neho rezu pri klopení. V pozd!žnom reze sa vyzna(í teoretická niveleta, ktorá sa navyše doplní kótami jej skuto(nej výškovej polohy vyvolanej klopením.
6.14 Lomy pozd 'žneho sklonu 6.14.1 Lomy pozd!žneho sklonu sa zaoblia parabolou druhého stup$a so zvislou osou. Tieto sú ur (ené polomerom výškového oblúka, ktorý sa rovná parametru parabol (polomeru (pol omeru oskula(nej kružnice vo vrchole paraboly). 6.14.2 Vypuklé lomy pozd!žneho sklonu sa zaoblia tak, aby sa na: a) dvojpruhových cestách poda možnosti zabezpe(il rozhad na predbiehanie (pozri 6.3.3 a 6.3.4), b) všetkých cestných komunikáciách bezpodmiene(ne zabezpe(il rozhad na zastavenie (pozri 6.3.2). Najmenšie polomery vypuklých výškových oblúkov sú v tabuke 15. Najmenšie odporú(ané hodnoty Rv na zastavenie sa na medzinárodných cestách a dianiciach považujú za najmenšie prípustné. Tabu#ka 15 - Najmenšie polomery vypuklých výškových oblúkov a) pri návrhovej rýchlosti rýchlosti vn [km/h] 130 120 100 80 70 60 50 najmenší odporú(aný na zastavenie 16 000 12 000 10 000 5 000 4 000 2 500 1 500 najmenší prípustný na zastavenie 14 000 11 000 6 000 b) 3 000c) 2 500 1 500 1 000 najmenší prípustný na predbiehanie 38 000 21 000 15 000 10 000 6 000 polomer Rv [m]
a)
Spôsob výpo(tu najmenších prípustných hodnôt Rv je v normatívnej prílohe G. Platí len do rozdielu pozd !žnych sklonov | s s1 – s2 | 0 2,5 %, inak treba dodrža ' odporú(anú hodnotu. c) Platí len do rozdielu pozd !žnych sklonov | s1 – s2| 0 3,3 %, inak treba dodrža ' odporú(anú hodnotu.
b)
polomery vypuklých oblúkov na predbiehanie predbiehanie (tabuka 14) dodrža', postupuje sa 6.14.3 Ak sa nemôžu polomery poda 6.3.4.
6.14.4 Vyduté lomy pozd!žneho sklonu sa zaoblia tak, aby kuže svetlometov osvetoval jazdný pás na d!žku rozhadu na zastavenie (pozri 6.3.3). Najmenšie polomery vydutých výškových oblúkov sú v tabuke 16. Najmenšie odporú(ané hodnoty Ru sa na dianiciach a medzinárodných cestách považujú za najmenšie prípustné. prípustné. Tabu#ka 16 - Najmenšie polomery vydutých výškových oblúkov a) polomer Ru [m] najmenší odporú(aný najmenší prípustný
pri návrhovej rýchlosti rýchlosti vn [km/h] 130 120 100 80 70 60 7 500 6 000 4 200 3 000 2 000 1 500 6 000 5 000 3 400 2 100 1 500 1 000
50 1 200 700
a)
Spôsob výpo(tu najmenších prípustných hodnôt Ru je v normatívnej prílohe H.
výškových oblúkov (vypuklých i vydutých) sa majú navrhova navrhova' (o najvä(šie. +ím menší 6.14.5 Polomery výškových je rozdiel pozd!žnych sklonov, tým vä (ší polomer zaoblenia treba tr eba použi'. 31 PDF created with pdfFactory Pro trial version www.pdffactory.com
STN 73 6101 - úprava
6.14.6 Krátke priamkové sklony medzi výškovými oblúkmi rovnakého zmyslu sú nevzhadné a v pohadovo exponovaných miestach musia by' nahradené výškovým oblúkom s vä (ším polomerom alebo aspo$ zloženým výškovým oblúkom. Ak tesne za sebou nasledujú výškové oblúky opa(ného zmyslu, odporú(a sa medzi ne vloži' priamkový sklon d!žky: C p
kde
C p
je
vn
-
Rv
=
100.vn2 Rv
d!žka zvislého priemetu vloženého priamkového sklonu do vodorov- [m] nej, návrhová rýchlos', [km/h] polomer vypuklého výškového oblúka. [m]
6.14.6 D!žka doty(nice a zvislé súradnice jednotlivých bodov výškového oblúka sa po(ítajú poda normatívnej prílohy J.
6.15 Ve#kos$ a d'žka pozd'žneho sklonu 6.15.1 Vekos' a d!žka pozd!žneho sklonu v stúpaní znižujú rýchlos' hlavne pomalých a vemi pomalých vozidiel, ktoré podstatne ovplyv$ujú pohyb a plynulos' dopravného prúdu a bezpe(nos' premávky. Preto treba navrhova' trasu komunikácie tak, aby (z dôvodu splnenia požiadavky výhadových intenzít v návrhovom období, pozri 4.2.1 a normatívnu prílohu A) sa nemusel zvä(šova' po (et jazdných pruhov v smere jazdy v stúpaní (pozri 7.4.1), prípadne v klesaní. Ak sa nemôže primerane upravi' niveleta, navrhne sa zvä(šenie po(tu jazdných pruhov v smere jazdy v stúpaní. V miestach, kde zvä(šenie po(tu jazdných pruhov už netreba, navrhne sa ich zmenšenie ukon(ením avého jazdného pruhu. Ak na dianiciach a rýchlostných smerovo rozdelených komunikáciách neklesne rýchlos' návrhového pomalého vozidla pod 70 km/h (poda grafu K 2 normatívnej prílohe K), netreba zvä(šova' po(et jazdných pruhov v stúpaní z dôvodov zhoršenia premávky pod ich vplyvom. Ak je rýchlos' návrhového pomalého vozidla nižšia ako 70 km/h treba posúdi' zvä(šenie po(tu jazdných pruhov poda grafu K 2 (pozri informatívnu prílohu K) a kapacitný výpo(et (pozri normatívnu prílohu A). Na cestách sa posúdi strata rýchlosti návrhového pomalého vozidla v stúpaní poda grafu K 1. V prípade poklesu jeho jazdnej rýchlosti pod 50 km/h sa urobí kapacitný výpo(et (pozri normatívnu prílohu A). Na štvor a v odôvodnených prípadoch aj na viacpruhových dianiciach a rýchlostných cestách sa zvä(šenie po(tu jazdných pruhov a spôsob ich ukon(enia navrhuje poda obrázka 7, na cestách so zvä(šeným po(tom jazdných pruhov sa navrhuje rozširovací klin (pozri STN 73 6102). Ak klesne jazdná rýchlos' pomalého vozidla pod 70 km/h, treba na konci prídavného – stúpacieho pruhu pre pomalé vozidlá vytvori' možnos', aby vozidlo znovu získalo aspo$ jazdnú rýchlos' 70 km/h (i viac, aby sa bez obtiaži mohlo zaradi' do pravého jazdného pruhu na jazdnom páse. 6.15.2 Na dianiciach a smerovo rozdelených rýchlostných cestách sa zvä(šuje po(et jazdných pruhov v stúpaní, ak v daných stavebných a dopravných podmienkach výhadová intenzita dopravného prúdu vozidiel pri najnižšej prípustnej hodnote požadovanej jazdnej rýchlosti prekra(uje návrhovú intenzitu (pozri 5.3, 5.5 a 5.6 a informatívnu prílohu A) a hodnotenie stúpania údajom rýchlosti návrhového pomalého vozidla (pozri normatívnu prílohu K). Na priebežných jazdných pruhoch rýchlostných štvorpruhových ciest nesmie (na dvojpruhových cestách nemá) klesnú' rýchlos' návrhového pomalého vozidla vplyvom stúpania pod 50 km/h v žiadnom mieste trasy. Splnenie tejto podmienky sa overí postupom uvedeným v normatívnej prílohe K. Ak klesne rýchlos' návrhového pomalého vozidla pod 50 km/h, zvä(ší sa po(et jazdných pruhov na takú d!žku, na ktorej je rýchlos' návrhového vozidla nižšia ako 50 km/h (s výnimkou prípadu poda 6.15.5).
6.15.3 Na cestách s neobmedzeným prístupom sa zvä(šuje po(et jazdných pruhov v stúpaní tam, kde by v daných stavebných a dopravných podmienkach výhadová intenzita dopravného prúdu vozidiel pri zo32 PDF created with pdfFactory Pro trial version www.pdffactory.com
STN 73 6101 - úprava hadnení možnosti predbiehania: a) prekro(ila návrhovú intenzitu pri najmenšej prípustnej hodnote požadovanej jazdnej rýchlosti pri prvom stupni hodnotenia hodnotenia stúpania (pozri 5.5 a normatívnu normatívnu prílohu A), b) dosiahla hodnoty vyššie ako 80 % návrhovej intenzity (zistené rovnako ako v bode a)) pri druhom stupni hodnotenia stúpania, c) dosiahla hodnoty vyššie ako 60 % návrhovej intenzity (zistené rovnako ako v bode a)) pri tre'om stupni hodnotenia stúpania. Ak je prekro(ená návrhová intenzita zodpovedajúca druhému alebo tretiemu stup$u hodnotenia stúpania, alebo hodnoty poda bodu b) a c), zvä(ší sa po(et jazdných pruhov v plnej šírke od miesta, kde rýchlos' návrhového pomalého vozidla klesne pod 50 km/h. Zmenšenie po(tu jazdných pruhov sa navrhuje v mieste, kde rýchlos' návrhového pomalého vozidla dosiahne opä' aspo$ 50 km/h a rozhadové pomery zabezpe(ia bezpe(né zaradenie vozidiel do priebežného jazdného pruhu. Na dianiciach a rýchlostných smerovo rozdelených cestných komunikáciách sa navrhne *alší jazdný pruh v plnej šírke od miesta, kde rýchlos' návrhového pomalého vozidla klesne pod hodnotu najnižšej požadovanej jazdnej rýchlosti (pozri 5.5 5. 5 a tabuku 5). Koniec tohto pruhu sa umiestni tam, kde návrhové pomalé vozidlo dosiahne opä' najnižšiu požadovanú jazdnú rýchlos'. Pri požadovanej rýchlosti 80 km/h (pozri tabuku 5) sa na zistenie za(iatku a konca zvä(šenia po(tu jazdných pruhov uvažuje rýchlos' 70 km/h. brzdenie nákladných vozidiel netreba prihliada', ak je klesanie pozd!žneho sklonu do 3,5 % 6.15.4 Na brzdenie alebo je v d!žke do 1000 m s pozd !žnym sklonom nepresahujúcim hodnoty v tabuke 6. Z grafov K.3 až K.7 v normatívnej prílohe K vyplýva, že d!žky klesania nemajú prekro(i' 3 km (prípadne 2,2 km, 1,5 km, 1,1 km a 0,9 km) pri klesaní 4,5 % (prípadne 5 %, 6 %, 7 % a 8 %). Navrhnutú d!žku klesania treba porovna' s d!žkami v grafoch K.3 až K.7 v normatívnej prílohe K na úsekoch s vä(ším pozd!žnym sklonom ako 3,5 % v klesaní a na úsekoch dlhších ako 1000 m, ktorých ostatné parametre (hlavne smerové oblúky) umož$ujú jazdu vä(šou rýchlos'ou ako 40 km/h. Ak sa nemôžu vhodnou vo bou trasy vylú(i' *alšie úseky v klesaní, potom treba na základe znalostí smerového vedenia trasy, vekosti pozd!žneho sklonu a d!žky klesania, charakteru úpätia (napr. protisvah v priamej, *alší úsek klesania len s menším pozd!žnym sklonom a pod.), psychologického psychologického pôsobenia komunikácie (široká vozovka, veké polomery oblúkov alebo úzka vozovka a malé polomery oblúkov), klimatických podmienok, intenzity dopravy a podielu 'ažkých nákladných vozidiel zváži' vä(ší po(et jazdných pruhov z dôvodov bezpe(nosti a kapacity komunikácie. Pri výpo(te kapacity komunikácie treba uváži', že 'ažké nákladné vozidlá musia pri dlhých klesaniach (z dôvodov bezpe(ného zastavenia) preradi' na za(iatku klesania na nižší (II. až I.) rýchlostný stupe$ ( pri dlhých klesaniach nesmú ís' rýchlejšie ako 20 km/h až 40 km/h, vozidlá s retardérmi 50 km/h až 60 km/h). Únikové zóny (pozri 11.3.1) sa navrhujú v prípade, ak je potrebný zvä(šený po(et jazdných pruhov.
6.15.5 Zvä(šenie po(tu jazdných pruhov sa nenavrhuje vtedy, ak d!žka úseku, kde je zvä(šenie po(tu jazdných pruhov pr uhov potrebné p otrebné (bez zapo(ítania vyra*ovacieho a zara*ovacieho úseku prídavného pruhu) je menšia ako 500 m na dianiciach a rýchlostných štvorpruhových cestách a menšia ako 300 m na dvojpruhových cestách. 6.15.6 Ak je na dianiciach a rýchlostných cestách vzdialenos' medzi koncom zara*ovacieho úseku ( L L z ) a za(iatkom nasledujúceho vyra*ovacieho úseku ( L Lv) dvoch po sebe nasledujúcich úsekov so zvä(šeným po(tom jazdných pruhov (pruhov pre pomalé vozidlá) menšia ako 10 vn metrov (kde vn je hodnota návrhovej rýchlosti v km/h) a na cestách s neobmedzeným prístupom menšia ako 500 m a ak nie je v klesaní, navrhne sa *alší jazdný pruh v plnej šírke aj na inak vypustitenej d!žke L z + max.10 vn + L v, alebo na cestách s neobmedzeným prístupom L z + max.500 m + Lv. 6.15.7 Na dianiciach a rýchlostných cestách sa vyra*ovacie a zara*ovacie úseky so zvä (šujúcim (zmenšujúcim) po(tom jazdných pruhov navrhujú v tvare poda obrázka 7. Na cestách s neobmedzeným prístupom sa tvar a d!žka týchto úsekov navrhne poda obrázka 7 (na pruhoch pre pomalé vozidlá sa tvar a d!žka týchto úsekov navrhne poda STN 73 6102.
33 PDF created with pdfFactory Pro trial version www.pdffactory.com
STN 73 6101 - úprava
5 5 0 , 7 , 7 , 4 3 3
h s u á r p p i c ý n h a d u h u i l z r p r e a p d j ý ý ý ý n n n d d n a z z d a j a e i j r d t . . s r p 2 1
u h u r p o h é n d z a j o b e l a u s á p o h e c ) i a * l e 5 d 2 2 o h é n d e r t s e i n e ž ú z
5 5 0 , 5 , 7 , 7 , 4 3 3 3
0 6
5 5 0 , 5 , 7 , 7 , 4 3 3 3
5 5 5 , 7 , 7 , 7 3 3
u s á p o h e c a i l e d o h é n d e r t s e i n e r í š z o r
v o u r p c ý n z a u t ( o p a n e š ( ä v z o t a ( a Z
u s á p o h é n d z a j e i n e r í š z o r
u n i l k o h é ) v o * h 5 e 2 b 2 á n a k ž ! d
h c á b v a t s o v o n a n ) a
5 5 0 , 7 , 7 , 4 3 3
'
h s u r á p p i ý c n h h a d u i r u r l z p p e a d j ý ý n n ý ý d d n n a z d d a z a e i j r r . j t . s p 2 1
h c á i c k u r t š n o k e r i r p a h c á i c á k i n u m o k h c i c ú j u t s i x e a n ) b
u n i l k o h é ) v * o 5 h e 2 b 2 á n a k ž ! d
5 5 0 , 7 , 7 , 4 3 3
i š ( ä v z e n d a p í r p u k ž d o t ú t v o r e m o p h c ý v o d a h z o r a i n e r e v o e d a l k á z a n a b e r t e j h c o k ú l b o h c ý v o r e m s V ) *
s á p i c a i l e d ý n d e r t s
5 5 5 , 7 , 7 , 7 3 3
0 6
v o h u r p h c ý n d z a j u t ( o p a i n e š ( ä v z e i n e ( n o k U
5 5 7 , 7 , 3 3
0 , 4 5 , 3
) 0 2 1 é n a ( ú r o p d o ( 0 8
5 5 0 , 5 , 7 , 7 , 4 3 3 3
a i n e ž ú z a k ž ! d
1 . 2 . 5 u k n á l ( a d o p e j u h r v a n a s u s á p o h e c a i l e d o h é n d e r t s a k r í š : a k m á n z o P
Obrázok 7 – Zväšenie potu jazdných pruhov na štvor- a viacpruhových komunikáciách
34 PDF created with pdfFactory Pro trial version www.pdffactory.com
STN 73 6101 - úprava
6.15.8 Poda 6.15.6 sa postupuje na cestách s neobmedzeným prístupom aj vtedy, ak nesp!$ajú podmienku poda 6.15.3, avšak d!žka každého z dvoch po sebe nasledujúcich úsekov so zvä (šeným po(tom jazdných pruhov (pruhov pre pomalé vozidlá) je minimálne 200 m (v oboch prípadoch bez zapo(ítania vyra*ovacieho a zara*ovacieho úseku).
6.16 Rozh#ad v smerovom oblúku 6.16.1 Predpísaná d!žka rozhadu na zastavenie pred prekážkou musí by' vo všetkých prípadoch zachovaná aj pri jazde jazde v smerovom smerovom oblúku. Na dvojpruhových dvojpruhových cestách má by' všade zabezpe(ená d!žka rozhadu na predbiehanie, ak to t o nespôsobuje mimoriadne 'ažkosti (pozri 6.3.4). Potrebné rozhadové polia sú vymedzené obalovými krivkami tetív ur (ujúcich jazdných stôp v d!žke D z (pozri tabuku 8) alebo D p (pozri tabuku 9) a zabezpe(ujú sa (v závislosti zá vislosti od osadenia zvodidla): a) na smerovo rozdelených cestných komunikáciách v priestore: stredného deliaceho pásu, nespevnenej (asti krajnice, b) na smerovo nerozdelených cestných komunikáciách v priestore: stredného deliaceho pásu, nespevnenej (asti krajnice, vpravo od vnútornej hrany koruny. Ur (ujúce jazdné stopy sa umiest$ujú do osi toho jazdného pruhu na jazdnom páse, ktorý je na vymedzenie rozhadového poa rozhodujúci. Umiestnenie ur (ujúcich jazdných stôp a zabezpe(enie potrebného rozhadu najmenším polomerom smerového oblúka je v normatívnej prílohe L. Polomer smerového oblúka nesmie by' menší ako hodnota polomeru vypo(ítaná zo vz'ahu návrhovej rýchlosti k dostrednému sklonu (pozri tabuku 10) a musí vyhovova ' aj z hadiska najvä(šieho prípustného výsledného sklonu (pozri 6.9.1 a tabu tabuku 7). 6.16.2 Rozhadové pole mimo telesa cestnej komunikácie sa zabezpe(í zemnými alebo demola(nými prácami, (ím sa uvoní priestor 0,30 m pod hranu koruny cestnej komunikácie na rozhadové pole na zastavenie a na rozhadové pole na predbiehanie do výšky 0,90 m nad túto hranu (pozri obrázky 8 a 9). Hranicu potrebného uvonenia bo(ného rozhadu ur (uje obalová (iara rozhadových tetív poda 6.16.1. z
z C
os jazdného pásu
r(ujú ujúca ca jazdná jazdná stopa stopa Cz 0 3 , 0
a
a/2
v
c
e 0,25
Dz - tabuka 9 a,v,c,e - obr. 1 a 2
a v+c+e
Obrázok 8 – Rozh#adové pole na zastavenie 6.16.3 Rozhadové pole sa na navrhnutej trase musí overi' zo smerového hadiska (pozri normatívnu prílohu L) a z hadiska výškového riešenia. V zložitejších terénnych podmienkach pri kombinácií smerového oblúka s vypuklým výškovým oblúkom a/alebo pri spôsoboch klopenia s výrazným výškovým rozdielom okrajov stredného deliaceho pásu at*. treba rozhadové d!žky overi' na výkrese.
35 PDF created with pdfFactory Pro trial version www.pdffactory.com
STN 73 6101 - úprava
6.16.4 Ak je v smerovom oblúku zriadený pruh pre pomalé vozidlá, vymedzuje sa jeho rozhadové pole na zastavenie na rýchlos' 50 km/h a to od jazdnej stopy v osi pruhu pre pomalé vozidlá. Ak sa rešpektujú normové návrhové prvky, nemusí sa toto pole osobitne zais'ova'.
Obrázok 9 – Rozh#adové pole na zastavenie a predbiehanie
6.17 Priestorové riešenie trasy 6.17.1 Pri navrhovaní trasy treba dba' na plynulý priestorový vzhad a na vzájomný súlad smerových a výškových prvkov. Projekt smerovo rozdelených cestných komunikácií v zložitých podmienkach treba overi' výkresom v perspektívnom zobrazení, prípadne aj modelom. Vzájomný d!žkový pomer a sled priamych úsekov a oblúkov treba smerovo a výškovo voli' tak, aby hodnoty polomerov smerových oblúkov postupne narastali alebo klesali a vyjadrovali tak pozvoný prechod do priaznivejších alebo namáhavejších podmienok a aby: a) trasa rovnomerne vyhovovala jazde danou návrhovou rýchlos'ou, b) sa po celej d!žke trasy zabezpe(ila d!žka rozhadu na zastavenie poda 6.3.1 a 6.16.1, c) sa na dvojpruhových cestách zabezpe(ila d!žka rozhadu na predbiehanie poda 6.3.4 a 6.16.1, d) sa na smerovo rozdelených cestných komunikáciách navrhovala (o najkratšia d!žka úseku v smerovej priamke (s výnimkou prípadu poda 6.5.2) a aby sa úseky v priestorovej priamke pokia možno vylú(ili (pozri informatívnu prílohu N). 6.17.2 Za priamym stúpaním vo vrcholovom zaoblení nesmie nasledova' smerový oblúk, zmenu smeru treba nazna(i' už skôr a to použitím dlhej prechodnice, Polomery smerových oblúkov sa volia na za(iatku vä(šieho stúpania ako 3 % (o najvä(šie, s ohadom na vozidlá idúce z klesania. 6.17.3 Smerové umiestnenie a niveleta mostov sa zvy(ajne prispôsobí požiadavkám plynulej trasy. Pritom sa v mieste mosta odporú(ajú používa' (o najvä(šie smerové oblúky. Zárove$ treba dodrža' minimálny prípustný pozd!žny sklon mostov poda STN 73 6201.
7 Šírkové usporiadanie koruny cestnej komunikácie 7.1 Koruna 7.1.1 Koruna cesty sa šírkovo delí:
36 PDF created with pdfFactory Pro trial version www.pdffactory.com
STN 73 6101 - úprava a)
b)
na smerovo nerozdelených komunikáciách na: obojsmerný jazdný pás, prídavné pruhy, vodiace prúžky, krajnice, bo(né deliace pásy, pridružené pruhy alebo pásy, krátke núdzové pruhy, na smerovo rozdelených komunikáciách na: dva jednosmerné jazdné pásy, prídavné pruhy, vodiace prúžky, stredný deliaci pás, krajnice, bo(né deliace pásy, pridružené pruhy alebo pásy, krátke núdzové pruhy.
7.2 Jazdný pás 7.2.1 Jazdný pás sa skladá: a) na smerovo nerozdelených cestných komunikáciách z dvoch protismerných jazdných pruhov, b) na smerovo rozdelených cestných komunikáciách z dvoch alebo viac rovnosmerných jazdných pruhov v každom smere. 7.2.2 Šírka jazdných pruhov sa ur (uje v štyroch základných hodnotách (pozri obrázky 1 a 2) pre základné typy kategórií: C 6,5 .........................................................................................................................2,75 m, C 7,5 .........................................................................................................................3,00 m, C 9,5; 11,5; C 22,5 a ..................................................................................................3,50 m, R 18,5 ........................................................................................................................3,25 m, D a R 22,5 .................................................................................................................3.50 m, D a R 22,5; D a R 24,5; D 26,5 ..................................................................................3,75 m, D 33,5 ..................................................................3,75 m, resp. pre tretí jazdný pruh 3,50 m.
7.3 Rozšírenie v smerovom oblúku 7.3.1 Rozšírenie jazdného pásu v smerovom oblúku sa navrhuje, ak polomer Ro je menší ako 320 m, a len na cestách so základnými šírkami jazdných pruhov 3,50 m; 3,00 m a 2,75 m (pozri obrázky 1 a 2). Celková hodnota rozšírenia jazdného pásu dvojpruhovej cesty je dvojnásobok rozšírenia pripadajúceho na jeden jazdný pruh poda tabuky 17. Vnútorný jazdný pruh sa rozširuje na vnútornú stranu a vonkajší jazdný pruh na vonkajšiu stranu smerového oblúka. Na smerovo rozdelených cestných komunikáciách so základnou šírkou jazdného pruhu 3,50 m sa rozšírenie navrhuje len na pravý krajný jazdný pruh v smere jazdy (pozri tabuku 17).
37 PDF created with pdfFactory Pro trial version www.pdffactory.com
STN 73 6101 - úprava
Tabu#ka 17 – Rozšírenie jazdného pruh u v smerovom oblúku cesty so základnou šírkou pruhu 3,50 m, 3,00 m a 2,75 m Polomer smerového oblúka v osi jazdného pásu Ro [m] 320 > Ro 1 250 250 > Ro 1 200 200 > Ro 1 170 170 > Ro 1 141 141 > Ro 1 125 125 > Ro 1 110a)
Rozšírenie jazdného pruhu [m] 0,15 0,20 0,25 0,30 0,35 0,40
a)
Rozšírenie jazdných pruhov na smerových oblúkoch s menšími polomermi ako sú v tejto tabu ke sa navrhuje s tými istými hodnotami ako na vetvách križovatiek pod a STN 73 6102.
7.3.2 Predpísané rozšírenie v smerovom oblúku a jeho opätovné zrušenie sa navrhne nábehovým klinom lineárne na d!žku prechodnice, v medzipriamkových úsekoch a vo vetvách križovatiek. Priebeh rozšírenia jazdného pásu na vonkajšej strane oblúka nesmie by' na pohad o(ividný a to aj v prípade, že plné rozšírenie nebude zachované v stanovenej hodnote na za(iatku alebo na konci oblúka. 7.3.3 Rozšírenie pridavného pruhu sa navrhne v takej istej hodnote a takým istým spôsobom ako pripadné rozšírenie priahlého priebežného jazdného pruhu. To isté platí aj pri zvä(šení po(tu jazdných pruhov.
7.4 Prídavné pruhy 7.4.1 Zvä(šenie po(tu jazdných pruhov (pruh pre pomalé vozidlá) sa v stúpaní navrhuje poda zásad v 6.15.1 až 6.15.8 a aj na dvojpruhových cestách z dôvodov nedostato(ného rozhadu na predbiehanie (pozri 6.3.4). Zvä(šenie po(tu jazdných pruhov (pruh pre pomalé vozidlá) v stúpaní sa navrhuje v potrebnej d!žke poda 6.15.1 až 6.15.8, v ostatných prípadoch v odporú(anej d!žke 1000 m až 1500 m pre každý dopravný smer. Šírka prídavného jazdného pruhu sa navrhuje v hodnote 3,5 m, pre kategóriu C 7,5 v hodnote 3,0 m. 7.4.2 Na dianiciach a rýchlostných cestách sa môže navrhnú' zvä(šenie po(tu jazdných pruhov (pruh pre pomalé vozidlá) v stúpaní na úkor spevnenej (asti krajnice len v odôvodnených prípadoch. V prípade potreby zvä(šenia po(tu jazdných pruhov v klesaní sa na dianiciach a rýchlostných cestách navrhne prídavný jazdný pruh na úkor spevnenej krajnice. Ak sa zvä(ší po(et jazdných pruhov na úkor krajnice, navrhne sa spevnená (as' krajnice pozd!ž vychýleného vodiaceho prúžku v minimálnej šírke 0,25 m a zárove$ sa navrhnú krátke núdzové pruhy (s ohadom na d!žku úseku prídavného jazdného pruhu zriadeného na úkor spevnenej krajnice a s ohadom na výhadovú intenzitu premávky) s parametrami poda 7.8.1. Na cestách s neobmedzeným prístupom sa pri zvä(šení po(tu jazdných pruhov za vodiacim prúžkom navrhne spevnená (as' krajnice v šírke 0,50 m. 7.4.3 Ak treba zvä(ši' po(et jazdných pruhov, prípadne navrhnú' pruh pre pomalé vozidlá, navrhne sa v oblasti križovatky (ak sa tomu nedá zabráni' napr. jej premiestnením alebo zmenšením pozd!žneho sklonu nivelety a pod.) odbo(ovací alebo pripájací pruh na úkor krajnice. Ak je zvä(šenie po(tu jazdných pruhov (pruh pre pomalé vozidlá) na úkor krajnice, potom treba v oblasti križovatky navrhnú' odbo(ovacie a pripájacie pruhy. Vyra*ovacie a zara*ovacie úseky sa navrhujú poda zásad uvedených v 6.15.7 a v STN 73 6102.
7.5 Vodiaci prúžok 7.5.1 Vodiace prúžky sa nevyužívajú na jazdu vozidiel. V prie(nom usporiadaní cestných komunikácií sa vodiace prúžky funk (ne považujú za sú(as' trvalej plochy, ku ktorej patria: a) spevnená (as' krajnice,
38 PDF created with pdfFactory Pro trial version www.pdffactory.com
STN 73 6101 - úprava b) c)
stredný (prípadne bo(ný) deliaci pás, dopravný ostrov(ek (prípadne dopravný tie$).
7.5.2 Vodiaci prúžok má ten istý prie(ny sklon a stavebné konštruk (né vrstvy ako priahlý jazdný (prípadne prídavný) pruh. 7.5.3 Vodiace prúžky sa umiest$ujú na rozmedzí jazdného pásu a: a) spevnenej (asti krajnice v šírke 0,25 m, b) zelenej (prípadne spevnenej) (asti stredného deliaceho pásu v šírke 0,50 m (0,75 m). Poda bodu a) sa vodiace prúžky navrhujú aj pozd !ž dopravných ostrov(ekov a dopravných tie$ov, pri(om umiestnenie dopravných ostrov(ekov a dopravných tie$ov sa navrhuje poda STN 73 6102. Šírku vodiacej (iary, ktorou sa vyzna(uje vodiaci prúžok, stanovuje STN 01 8020. 7.5.4 Priebeh a usporiadanie vodiacich prúžkov sa riadi týmito zásadami: vodiace prúžky pozd!ž stredného deliaceho pásu prebiehajú plynule, a to aj priestorom pre jazdov stredného deliaceho pásu, vodiace prúžky, oddeujúce jazdný pás od spevnenej (asti krajnice, sa pri zvä(šení po(tu jazdných pruhov vychýlia nábehovým klinom na vonkajší okraj prídavného pruhu; rozhranie medzi jazdným pruhom a prídavným pruhom pripojeným sprava (pozri 6.15.1) sa vyzna(í deliacou (iarou šírky 0,125 m, ktorej vnútorný okraj prebieha v pokra(ovaní vnútorného okraja vodiaceho prúžku; na d!žku nábehových klinov sa navrhuje deliaca prerušovaná (iara, pozd!ž prídavného pruhu plná, doplnená na strane priebežného jazdného pruhu prerušovanou (iarou, vodiace prúžky pozd!ž odbo(ovacích a pripájacích pruhov sa navrhujú na križovatkách aj na obslužných dopravných zariadeniach poda STN 73 6102.
7.6 Deliace pásy 7.6.1 Stredný deliaci pás sa skladá z tzv. zelenej (prípadne spevnenej) (asti a priahlých vodiacich prúžkov. Šírka zelenej (prípadne spevnenej) (asti stredného deliaceho pásu je stanovená na základných kategóriách smerovo rozdelených cestných komunikáciách v týchto hodnotách: pre kategórie D 33,5, D 26,5.......................................................................................4,00 m, pre kategórie D a R 24,5, C a D a R 22,5 ..................................................................3,00 m. Šírka zelenej (prípadne spevnenej) (asti stredného deliaceho pásu sa môže primerane rozšíri' z dôvodov zabezpe(enia rozhadu v smerových oblúkoch s malými polomermi, pri vjazde do tunela, pri samostatnom vedení smerových pásov štvorpruhovej cestnej komunikácie a pri zvä(šení po(tu jazdných pruhov poda obrázka 7. 7.6.2 Stredný deliaci pás sa prerušuje spevnenými prejazdmi vo vzdialenosti spravidla 2 až 3 km, a to predovšetkým v oblasti križovatiek, tunelov a mostov s vä(šími d!žkami premostenia. Prejazdy sa spravidla umiest$ujú v priamej alebo v smerových oblúkoch na cestných komunikáciách so šírkou zelenej (prípadne spevnenej) (asti stredného deliaceho pásu 4,00 m alebo 3,00 m (pozri obrázok 10), na ktorých prevýšenie vonkajších okrajov vnútorných vodiacich prúžkov nie je vä(šie ako 0,15 m alebo 0,10 m. Geometrické usporiadanie prejazdov stredného deliaceho pásu sa navrhuje poda informatívnej prílohy P, (.26. Prejazdy sa nenavrhujú v d!žke vzostupnice, ak sa mení prie(ny sklon od – 2,5 % do + 2,5 %, prípadne od -2,0 % do +2,0 %. 7.6.3 Prie(na úprava sklonu v priamkovom lomenom prevedení vydutého tvaru sa navrhne v priamej a v prípadoch ve mi malých výškových rozdielov kót vonkajších hrán vnútorných vodiacich prúžkov tak, aby strmší sklon nepresiahol 8 % a miernejší sklon nepresiahol 2 % (pozri obrázok 11, 12 a 13). Ak sa to nedá dosiahnu' v ur (itom rozmedzí výškového rozdielu kót, navrhne sa už nelomený priamkový sklon poda 7.6.4.
39 PDF created with pdfFactory Pro trial version www.pdffactory.com
STN 73 6101 - úprava ,
0,50
( , )
0,50 a i n e n d o v d o s o
0,25
0,25
2,5%
2,5%
2,5%
2,5%
6 %
3%
0 2 , 0 . n i m
6%
dosypaný a zhutnený štrkopiesok
3%
min. 0,50
Obrázok 10 – Geometrické usporiadanie prejazdu stredného deliaceho pásu v priamej s demontovate#ným betónovým zvodidlom pre kategóriu D a R 26,5; D 33,5 4,00 / 5,00 3,00 / 4,00
0,50
*vrstva na zatrávnenie
a i n e n d o v d o s o
* 5 v 1 o , l 0 b á ž k a s 0 o 1 , 0
0,25
0,50
min 2%
2%
0,25
2%
max 8%
6 %
3 až 4%
0 2 , 0 . n i m
6%
( geotextília filtraná (alternatíva) 1,25
0,75
0,75
3 až 4%
1,25
Obrázok 11 – Usporiadanie stredného deliaceho pásu šírkového typu Pri kategórii D a R 26,5; D 33,5 v priamej s obojstranným zvodidlom v osi platí obrázok 12 (pre kategóriu D 33,5 platí v2 a vzdialenos' zvodidla od spevnenia poda 4.2.1) 3,00
*vrstva na zatrávnenie
0,25
2%
* 5 1 , 0 ž a 0 1 , 0
a i n e n d o v d o s o
v o l b á k s o
spevnená plocha alebo
0,25 úložný prah 2%
max 8%
min 2%
6 %
3 až 4%
0 2 , 0 . n i m
6%
dosypaný a zhutnený nenam2 zavý materiál 0,75
0,75
0,75
3 až 4%
0,75
Obrázok 12 – Usporiadanie stredného deliaceho pásu šírkového typu kategórie D a R 24,5; C a D a R 22,5 v priamej s obojstranným betónovým zvodidlom v osi
40 PDF created with pdfFactory Pro trial version www.pdffactory.com
STN 73 6101 - úprava , 3,00
0,50 0,50 *vrstva na zatrávnenie
0,25
1,00
0,50 1,00
a i n e n d o v d o s o
* 5 1 , 0 ž a 0 1 , 0
2%
0,25
max 8%
min 2%
2%
6 %
6%
0 2 , 0 . n i m
3 až 4%
0,50
3 až 4%
v o l b á k s o
1,00
0,50 0,25
1,25
Obrázok 13 – Usporiadanie stredného deliaceho pásu kategórie D, R 24,5 a R, C 22,5 v priamej s jednoduchými zvodidlami na stranách 7.6.4 Úprava v nelomenom priamkovom sklone sa navrhuje vtedy, ak sklon nie je vä(ší ako 8 % a šírka zelenej (prípadne spevnenej) (asti stredného deliaceho pásu je 4,00 m, a hodnota sklonu 10 %, ak je šírka 3,00 m (pozri obrázok 14). Inak sa postupuje poda 7.6.5. 4,00 3,00
0,50 * 5 1 , 0 ž a 0 1 , 0
*vrstva nazatrávnenie
0,25 p%
0,50
0,25 max 10% (8%)
6 %
6 %
0 2 , 0 . n i m
3 až p%
v o l b á k s o
1,00 (1,25)
p%
3 a ž p%
os odvodnenia
0,50 0,25 (0,75)(0,75)
1,25
Obrázok 14 – Usporiadanie stredného deliaceho pásu šírkového typu kategórie D a R 24,5; C a D a R 22,5 v pravom smerovom oblúku s obojstranným zvodidlom v osi (Hodnoty v zátvorkách sú odlišné pre kategórie D, R 26,5 a D 33,5) Pri D 22,5, kde sa použije zúžený stredný deliaci pás, je jeho usporiadanie poda obrázku 14. 7.6.5 Prie(na úprava sklonu v zalomenom priamkovom vypuklom tvare (pozri obrázok 15) sa navrhuje pri odsadení obojstranného zvodidla v deliacom páse do krajnej polohy (pozri normatívnu prílohu L) ale bo v prípadoch, ke* úprava s nelomeným priamkovým sklonom prekra(uje hodnoty uvedené v 7.6.4. Hodnota sklonu je na strane odsadeného zvodidla 3 % a zostávajúca (as' sa navrhuje v sklone potrebnom na priamkové spojenie bodu lomu s odahlým okrajom zelenej (prípadne spevnenej) (asti stredného deliaceho pásu. Lom sa navrhuje vo vodorovnej vzdialenosti 1,00 m od líca vzdialenejšej zvodnice smerom k osi.
41 PDF created with pdfFactory Pro trial version www.pdffactory.com
STN 73 6101 - úprava 0,50 1,00
0,50
*vrstva na zatrávnenie 0,25 p%
* 5 1 , 0 ž a 0 1 , 0
5,00 (4,00) 3,00 (4,00) 0,50 1,50 (0,00) (1,00)
3%
1 : n
0,50 0,50
a i n e n d o v d o s o
6 %
0,25
p%
6 %
3 až p%
0 2 , 0 . n i m
3 až p%
v o l b á k s o
1,25 (1,00)
0,75 (0,50)
0,75 (0,25)
1,25
Obrázok 15 – Usporiadanie stredného deliaceho pásu šírkového typu kategórie D a R 26,5; D 33,5 v #avom smerovom oblúku s obojstranným zvodidlom v krajnej polohe (Hodnoty v zátvorkách sú odlišné pre kategórie D a R 24,5; C a D a R 22,5) 7.6.6 Umiestnenie technických zariadení v zelenej (prípadne spevnenej) (asti stredného deliaceho pásu, t.j. odvod$ovacích zariadení, zvodidiel, smerových st! pikov a káblov sa navrhuje poda kapitol 8 a 11. 7.6.7 Šírka bo(ného deliaceho pásu sa navrhuje s ohadom na funkciu pásu, t.j. hlavne na druh oddeovanej dopravy, na prípadné umiestnenie rôznych dopravných zariadení a prekážok, na osadenie záchytných bezpe(nostných zariadení a pod., vä(šinou v šírkových hodnotách stredného deliaceho pásu poda 7.6.1. Na prie(ne usporiadanie sklonu, osadzovanie zariadení, odvodnenie, zabezpe(ovanie rozhadových polí at*. sa podobne použije ustanovenie stredného deliaceho pása. 7.6.8 D!žka spevnenej (asti prerušenia stredného deliaceho pásu na dianiciach a rýchlostných cestách musí by' 120 m v priamej a 135 m v smerovom oblúku, aby sa doprava mohla plynulo previes' na protismerný jazdný pás.
7.7 Krajnice 7.7.1 Šírka spevnenej (asti krajnice pre základné kategórie cestných komunikácií je na obrázkoch 1 až 4. Do šírky spevnenej (asti krajnice sa funk (ne (nie stavebne) zapo(ítava aj šírka priahlého vodiaceho prúžku poda 7.5.1. 7.7.2 Šírka spevnenej (asti krajnice sa ur (í pre: a) zvä(šený po(et jazdných pruhov a pre pruhy pre pomalé vozidlá poda 7.4.2, b) prídavné pruhy obslužných dopravných zariadení poda 12.1.1 a 12.1.2. 7.7.3 Spevnená (as' krajnice má ten istý prie(ny sklon ako priahlý jazdný (prípadne prídavný) pruh. 7.7.4 Šírka nespevnenej (asti krajnice základných kategórií cestných komunikácií sa stanoví poda obrázka 1 a 2. Z týchto šírok sa zapo(íta 0,50 m (0,25 m prípadne 0,75 m pre kategórie C 7,5 a C 6,5) do vonej šírky cestnej komunikácie, ostávajúca (as' v šírke 0,25 m slúži na osadenie smerových st! pikov poda 11.1.3.2. Pri osadzovaní zvodidiel sa nespevnená (as' krajnice rozširuje o 0,75 m, t.j. na celkovú šírku 1,50 m (1,25 m, prípadne 1,75 m pre kategórie ciest C 7,5 a C 6,5). 7.7.5 Prie(ny sklon nespevnenej (asti krajnice sa navrhuje v jednotnom klesaní 8 % od spevnenej (asti krajnice ku hrane koruny, a to tak v priamej ako aj v smerovom oblúku. 7.7.6 Cyklistické komunikácie a chodníky (prípadne združené pásy pre chodcov a cyklistov) sa navrhujú vtedy, ak je výhodné a ú(elné vies' peších alebo cyklistov v odôvodnených prípadoch po samostatných komunikáciách z dopravných, územných, bezpe(nostných alebo ekonomických dôvodov. Navrhujú sa poda STN 73 6110. 42 PDF created with pdfFactory Pro trial version www.pdffactory.com
STN 73 6101 - úprava
7.7.7 Nespevnená (as' krajnice sa na cestných komunikáciách s pozd!žnym sklonom menším alebo rovným 3 % zvláš' neupravuje a ponecháva sa len ako zhutnený pás zeminy. Na cestných komunikáciách s pozd!žnym sklonom vä(ším ako 3 % sa navrhne spevnenie, aby nedošlo k erózii. 7.7.8 Samostatný pruh alebo pás pre chodcov alebo cyklistov sa navrhuje obvykle za hranicou vonej šírky alebo na samostatne trasovaných cyklistických komunikáciách alebo chodníkoch.
7.8 Krátke núdzové pruhy 7.8.1 Krátky núdzový pruh sa navrhuje pri rekonštrukciách dvoj -, štvor - a viacpruhových cestných komunikácií bez spevnených krajníc, ak je výhadová intenzita premávky vä(šia ako 8000 voz/de$. Krátky núdzový pruh je ur (ený na odstavenie vozidiel, na ktorých sa po(as jazdy vyskytla porucha. Navrhuje sa na vhodných miestach v odporú(anej vzdialenosti 2 km až 5 km. Krátke núdzové pruhy sa navrhujú pre každý smer osobitne po pravej strane v smere jazdy. Šírka krátkeho núdzového pruhu je 3,0 m (minimálne 2,75 m od vodiaceho prúžku), d!žka ú(elového úseku sa navrhuje 30 m, minimálne 25 m. Vyra*ovací a zara*ovací úsek sa navrhuje v pomere šírky k d!žke 1 : 5. Hodnota pozd!žneho sklonu krátkeho núdzového pruhu nesmie prekro(i' v stúpaní 6 % a v klesaní 8 %. Krátke núdzové pruhy sa navrhujú ako priahlé k pravému vodiacemu prúžku cestnej komunikácie. Ak je na ceste intenzita chodcov alebo cyklistov v príslušnom smere vyššia ako 20 za hodinu, odsadzuje sa tento pruh od vodiaceho prúžku o 1,0 m so šírkou krajnice minimálne 1,0 m, inak o šírku tejto krajnice. Na cestných komunikáciách vybavených telefónmi núdzového volania sa odporú(a ich umiestnenie v blízkosti krátkeho núdzového pruhu. Odporú(aným vybavením krátkych núdzových pruhov je aj informa(ná tabua o umiestnení najbližšieho telefónu núdzového volania, o zdravotníckej pomoci, servisných zariadeniach, od'ahovej službe a pod., vrátane prevádzkového (asu a telefónnych (ísel. Ú(el a umiestnenie krátkeho núdzového pruhu je vhodné zdôrazni' dopravnými zna(kami.
8 Teleso cestnej komunikácie 8.1 Zemné teleso 8.1.1 Všeobecne 8.1.1.1 Na projektovanie zemného telesa platí STN 73 6133.
8.1.2 Zárezy 8.1.2.1 Ak ustanovenia v STN 73 6133 a STN 73 3050, prípadne iné dôvody (napr. geologické, hydrogeologické a morfologické pomery, údržba, vhodnejšie za(lenenie telesa do krajiny, zabezpe(enie rozhadového poa v smerovom oblúku a pod.) nevyžadujú miernejšie výkopové svahy, navrhujú sa v jednotnom sklone do h! bky: do 2,0 m vrátane, najviac však v pomere ...................................................................1 : 2,00, od 2,0 m do 6,0 m vrátane, najviac však v pomere ....................................................1 : 1,75. Sklony výkopových svahov hlbších ako 6,0 m (v nepriaznivých geologických podmienkach a plytkých svahoch) treba navrhnú' poda vlastností hornín získaných geologickým prieskumom. Za h! bku zárezu sa považuje výškový rozdiel medzi pätovou a temennou (iarou výkopového svahu pred zaoblením poda 8.1.2.2 Stabilitu výkopového svahu treba preukáza' výpo(tom.
8.1.2.2 Výkopový svah má pätovú (iaru na vonkajšej hrane priekopy alebo rigolu (pozri obrázky 17 až 21), ak šírka rozhadového poa v smerovom oblúku nevyžaduje jeho *alší odsun. Hornú hranu zárezu sa odporú(a zaobli' na d!žku doty(nice 2,0 m a v záreze do h! bky 2,0 m na najvä(šiu možnú d!žku doty(nice. 43 PDF created with pdfFactory Pro trial version www.pdffactory.com
STN 73 6101 - úprava V odôvodnených prípadoch, hlavne pri rôznych výškach hornej hrany zárezu nad vonkajšou hranou priekopy alebo rigolu sa vzájomne zladí predpísané zaoblenie tak, aby sa dosiahol najlepší vzhad výkopového svahu a jeho dokonalého za(lenenia do terénu.
8.1.2.3 Sklon svahov skalných zárezov závisí od sklonu vrstiev, súdržnosti horniny, spôsobu 'ažby a ur (í sa poda petrografického prieskumu. Sklon svahov v poloskalných a iných rýchlo zvetrávajúcich horninách treba navrhnú' ako svahy v zeminách. Ak sa predpokladá, že aj po o(istení skalnej steny sa z nej budú neskôr odlupova' a pada' úlomky, odporú(a sa navrhnú' odsadenie vyšších (astí svahov minimálne o 1,0 m širokej vodorovnej lavi(ky. Jej umiestnenie a prípadne vä(šia šírka sa navrhne s ohadom na geologické podmienky (druh horniny, sklon vrstiev, spôsob odstrelu a pod.). Ak sa použije na ochranu pred padajúcim kame$om iné zabezpe(enie (napr. vone visiace drôtené siete, rôzne bariéry a pod.), navrhne sa vždy pätová lavi(ka so šírkou 1,0 m, prípadne viac, ale len medzi pätou skalného svahu a vonkajšou hranou priekopy alebo rigolu.
8.1.3 Násypy 8.1.3.1 Ak ustanovenia v STN 73 6133 a STN 73 3050, prípadne iné dôvody (napr. bezpe(nos' cestnej premávky, úspora zvodidiel, údržba a využitie svahov, vhodnejšie za(lenenie do krajiny a pod.) nevyžadujú miernejšie násypové svahy, navrhujú sa vä(šinou odstup$ované poda výškových pásiem (pozri obrázok 16) v sklone: a) v pásme do 3,0 m .....................................................................................................1 : 2,50, b) v pásme od 3,0 m do 6,0 m: s výškou násypu do 6,0 m ...............................................................................1 : 1,50, s výškou násypu nad 6,0 m .............................................................................1 : 1,75, c) v pásme nad 6,0 m ....................................................................................................1 : 1,50. Násypy z kame$a môžu ma' v pásme nad 3,0 m jednotný sklon 1 : 1,5 bez ohadu na ich výšku. Pri návrhu iného tvaru násypového svahu treba stabilitu svahu preukáza' statickým výpo(tom. 8.1.3.2 Prechod päty násypu do okolitého terénu sa odporú(a zaobli' (pozri obrázok 16) tak, aby vzhad svahu a jeho za(lenenie do krajiny bolo (o najplynulejšie. Za výšku násypu sa považuje výškový rozdiel medzi hranou koruny cestnej komunikácie a pätovou (iarou násypového svahu pred Zaobleniem alebo pätnej priekopy. 8.1.3.3 Pri návrhu násypov (hlavne vysokých) sa na základe výsledkov geologického prieskumu stanoví únosnos' a sadanie podložia násypov, vypo(íta stabilita násypov (STN 73 3050), vyhodnotí sa vhodnos' materiálu na násyp a prípadne sa navrhne úprava v aktívnej h! bke podložia. 10,0 a ) 5 , m e $ 1 : 1 k a p z s y á 1:1,5 n (
6,0 5 , 1 : 1
1:1,75 3,0
, 5 1 : 2
0,0 2,0
2 , 0
4,50 7,50
0,75
5,25
6,00
Obrázok 16 – Odstup %ovanie sklonov násypových svahov
44 PDF created with pdfFactory Pro trial version www.pdffactory.com
a s á p é v o p y s á n
STN 73 6101 - úprava
8.1.4 Násypy pozd 'ž vodných tokov 8.1.4.1 Násypy pozd!ž vodných tokov a násypy v zátopových územiach sa musia vyvies' nad hladinu prietoku Q100, pri vodných nádržiach nad maximálnu hladinu stanovenú príslušným vodohospodárskym orgánom do takej výšky, aby najnižší bod zemnej pláne telesa cestnej komunikácie ležal minimálne 0,50 m nad uvedenými hladinami. Minimálna výška priahlej hrany koruny cestnej komunikácie nad týmito hladinami musí by' 1,00 m. Ak ide o malý vodný tok, kde sa hladina prietoku Q100 pohybuje v rozmedzí od najnižšej kóty pláne až po 0,5 m pod túto kótu v kratšom (ase ako 24 hodín, posta(í navrhnú' na dianiciach, rýchlostných cestách a cestách I. a II. triedy najnižšiu kótu pláne na úrovni maximálnej hladiny prietokov Q100. Na cestách III. triedy platí uvedené kritérium na prietok Q50 s tým, že hladina prietoku Q100 nesmie prekro(i' priahlú hranu koruny cesty. Ak podložie vozovky tvoria nam2 zavé zeminy, treba stanovi' najnižšiu kótu pláne na základe posúdenia vlastností týchto zemín vo vz'ahu k možnosti vzniku porúch vo vozovke vplyvom podmá(ania podložia. Najmenšiu výšku pláne prípadne trativodov a hrany koruny cestnej komunikácie nad vyššie uvedenými hladinami treba zvä(ši' o ú(inky v!n od vetra poda STN 75 0255. 8.1.4.2 Podobne sa postupuje aj v prípadoch nábrežných múrov, ak ich nepriepustnos' nie je zaru(ená vlastnos 'ami navrhnutého muriva alebo vlnolamom proti ú(inku v!n spôsobených vetrom.
8.1.5 Spevnenie svahov 8.1.5.1 Výkopové aj násypové svahy treba chráni' pred eróziou zatrávnením, prípadne inými vegeta(nými úpravami (pozri informatívnu prílohu O, (.6, prípadne (.21). V skalných výkopových svahoch treba navrhnú' vegeta(né úpravy, prípadne iné spevnenie tak, aby sa vykonali hne* pri ich realizácii. Zatápané svahy násypov treba spevni' (napr. dláždením) do výšky minimálne 0,50 m nad stanovenou hladinou ur (enou spravidla prietokom Q100 na dianiciach, rýchlostných cestách a cestách I. triedy, Q50 na cestách II. triedy a Q20 na cestách III. triedy. Konkrétnu výšku hladiny hranice spevnenia ur (í projektant po prerokovaní s príslušnými vodohospodárskymi orgánmi s prihliadnutím na rozsah možných škôd, ktoré by vznikli nižšou hranicou spevnenia. V prípade, že trasa cestnej komunikácie vedie v blízkosti rieky, treba v tomto úseku svahy násypov spevni' dlažbou alebo iným spoahlivým spôsobom na ochranu proti prúdiacej vode do výšky minimálne 0,8 m nad hladinu zodpovedajúcu: Q100 na dianiciach, rýchlostných cestách a cestách I. triedy, Q050 na cestách II. triedy, Q20 na cestách III. triedy. Spôsob spevnenia sa musí navrhnú' s prihliadnutím na trvalé alebo krátkodobé zatápanie, na h! bku vody, rýchlos' prúdu, prípadne na nárazový alebo sací ú(inok vetra poda STN 75 0255. Svahy násypov, ktoré nadväzujú priamo na koryto vodného toku, sa spev$ujú poda zásad erozívnej ochrany.
8.1.6 Zemná plá % 8.1.6.1 Plá$ zemného telesa v priamej a v smerových oblúkoch bez dostredného sklonu musí ma ' prie(ny strechovitý sklon, ktorého vekos' závisí od vlastností zemín v podloží, druhu vozovky a technologického postupu výstavby. Základný prie(ny sklon je 3 %. Na smerovo rozdelených cestných komunikáciách sa zmení základný prie(ny sklon od miesta ležiaceho pod vnútorným okrajom vnútorného vodiaceho prúžku na 6 % (pozri obrázok 15). 8.1.6.2 V smerovom oblúku s dostredným sklonom vä(ším ako 3 % sa základný prie(ny sklon pláne navrhne vždy rovnobežne s dostredným sklonom jazdného pásu. Na vonkajšej strane smerového oblúka sa navrhne 6 % sklon pláne v opa(nom smere od miesta ležiaceho pod vnútorným okrajom vonkajšieho vodiaceho prúžku. Sklon pláne 6 % stredného deliaceho pásu sa navrhne poda 8.1.6.1.
45 PDF created with pdfFactory Pro trial version www.pdffactory.com
STN 73 6101 - úprava
8.2 Odvod %ovacie zariadenia 8.2.1 Všeobecne 8.2.1.1 Teleso cestnej komunikácie (hlavne aktívna zóna podložia) a okolité pozemky musia by' zabez pe(ené proti škodlivému pôsobeniu podzemných vôd a zrážkových vôd z povrchového odtoku. Na zachytenie a neškodné odvedenie týchto vôd sa použije odvod$ovacie zariadenie: a) povrchové (priekopy, rigoly, sklzy, kaskády, vsakovacie jamy) b) podpovrchové (trativody, odvod$ovacie potrubia), alebo ich vhodná kombinácia. Pri navrhovaní odvod$ovacieho zariadenia po stranách cestnej komunikácie sa vždy zváži možnos' použitia takých zariadení, ktoré pri dostato(nom plnení svojej funkcie kladú nižšie nároky na záber ponohospodárskej pôdy, znižujú objemy zemných prác (v zárezoch) a nekladú nadmerné požiadavky na údrž bu. Musia sa navrhova' tak, aby nenastalo neregulované pretekanie zrážkových vôd a tým aj poškodzovanie násypových svahov. Samostatnú skupinu tvoria odvod$ovacie zariadenia, ktoré upravujú pôvodný vodný režim, napr. znížením hladiny podzemnej vody h! bkovými trativodmi a pod., a ktoré sa navrhujú na základe výsledkov hydrogeologického prieskumu. Prevedenie vody pod cestnou komunikáciou umož$ujú priepusty a mostné objekty. Odvod$ovacie zariadenia sa navrhujú poda informatívnej prílohy P, (.23.
8.2.2 Zásady návrhu odvod %ovacieho zariadenia 8.2.2.1 Odvod$ovacie zariadenie slúžiace na odvádzanie zrážkových vôd z povrchového odtoku sa navrhuje na prietokové množstvo vypo(ítané z výdatnosti návrhového daž*a s periodicitou stanovenou poda potrebného stup$a ochrany povrchu vozovky pred zaplavením: a) na úsekoch cestných komunikácií vo vonej krajine s periodicitou daž*a p = 1, b) na úsekoch prie'ahov sídelnými útvarmi, ak je povrchový odtok zo zrážok zaústený do verejnej kanalizácie daného sídelného útvaru, výpo(tová periodicita návrhového daž*a je p = 0,5 alebo 1,0 v závislosti od vekosti sídelného útvaru a druhu stokovej sústavy ( jednotná alebo delená stoková sústava), c) na úsekoch mostov p = 0,5. Hodnoty výdatností návrhových daž*ov rôznych lokalít Slovenska sa vypo(ítajú poda STN 75 6101 (pozri jej normatívnu prílohu A). Základné podmienky hydrotechnického výpo(tu odvod$ovacieho zariadenia sú v normatívnej prílohe M.
8.2.3 Priekopy 8.2.3.1 Priekopy sa navrhujú v základnom trojuholníkovom tvare. Lichobežníkový tvar sa odporú(a len v miestach, ktoré sú od koruny cestnej komunikácie oddelené záchytným bezpe(nostným zariadením. 8.2.3.2 Trojuholníková priekopa má svah v sklone 1 : 3 od cestnej komunikácie, protiahlý svah 1 : 2, lichobežníková priekopa má svahy v sklone 1 : 1,25 a šírka dna je minimálne 0,50 m. Minimálna prípustná h! bka priekopy je 0,40 m. Dno priekopy sa však musí umiestni' minimálne 0,20 m pod úrove$ priahlej (asti zemnej pláne (pozri obrázok 17 a 18). Ak sa nemôžu dodrža' požadované hodnoty, napr. z dôvodov šírkových možností, môže sa umiestni' dno priekopy vyššie. Priekopy sa však musia vždy spevni' a doplni' pozd!žnym trativodom (pozri obrázok 19).
46 PDF created with pdfFactory Pro trial version www.pdffactory.com
STN 73 6101 - úprava ,
e
v a
c (v1)
vrstva na zatrávnenie 8 %
hrana priekopy
2%
1 : 3
1 : 2
0 2 , 0
3%
Obrázok 17 – Trojuholníková priekopa (príklad) ,
e
v a
c (v1)
vrstva na zatrávnenie 8 %
hrana priekopy 2 , 5 1 : 1 n m i 0
m i n 1 : 1 , 2 5
2 , 0
2%
3%
min 0,50
Obrázok 18 – Lichobežníková priekopa (príklad) , vrstva na zatrávnenie
hrana priekopy 0 4 , 0 n i m
5 0 , 0
u d o v i t a r t s o
y p o k e i r p s o
e
8 %
c
v (v1)
a
2%
1 : 3
1 : 3
trativod 1:3
tesniaci materiál
min 0,50
5 0 n i m
1: 3 2 ,
3%
Obrázok 19 – Trojuholníková priekopa s trativodom (príklad) 8.2.3.3 Pozd!žny sklon nesmie by' menší ako 0,5 %, výnimo(ne 0,3 % pri spevnenom dne. Najvä(ší pozd!žny sklon dna priekopy je závislý od pozd!žneho sklonu cestnej komunikácie, pôdnych pomerov, množstva a rýchlosti odvádzanej vody, poda ktorých treba navrhnú' spevnenie a úpravu dna, prípadne svahov a pri vekých sklonoch aj umelé stupne. Za(iatok spevnenia priekopy sa navrhuje v mieste, kde by erozívne ú(inky už mohli narušova' teleso cestnej komunikácie. Najvä(ší pozd!žny sklon nespevneného dna priekopy nemá prekro(i' hodnotu 3 %. 8.2.3.4 Usporiadanie priekopy musí by' navrhnuté na najvyššie prietokové množstvo (pozri 8.2.2.1) zistené hydrotechnickým výpo(tom. Vzdialenosti rozvodníc povodí susedných vpustov sa ur (ia poda normatívnej prílohy M. 8.2.3.5 Pri prechode zárezu do násypu sa odvedie voda zo zárezových priekop alebo rigolov bu* otvoreným pozd!žnym odvod$ovacím zariadením (napr. priekopou) alebo odvod$ovacím potrubím do najbližšieho vodného toku. Vsakovacie zariadenia (šachty alebo studne) sa môžu navrhnú' len na nezne(istené vody v preukázate ne vyhovujúcich pôdnych pomeroch a v miestach, ktoré sú neškodné z hadiska možného zne(istenia podzemných vôd. 8.2.3.6 Záchytná priekopa sa robí nad výkopovým svahom, ktorý je ohrozený stekajúcou zrážkovou vodou z povrchového odtoku. Vyh! bi sa nad temennou (iarou výkopového svahu v takej vzdialenosti a tak spevnená, aby zabránila podmá(aniu priahlého svahu. Na päte násypu ohrozeného podmá(aním sa navrhuje pätná priekopa alebo rigol. Takéto priekopy alebo rigoly sa navrhnú primerane poda zásad tejto normy.
47 PDF created with pdfFactory Pro trial version www.pdffactory.com
STN 73 6101 - úprava
8.2.4 Rigoly 8.2.4.1 Rigoly sa navrhujú: a) v zárezoch, aby sa zmenšil výkop a namiesto priekopy na zníženie záberu ponohospodárskej pôdy, v bežných prípadoch za hranou koruny cestnej komunikácie (pozri obrázky 20 a 21), a i b u r t o p . u v o d $ u o d l v o o i t v g i a r t r d o s s s o o o
vrstva na zatrávnenie
0 3 , 0 x a m
0,25 e
c
v
a
(v1)
2%
8 % 1 : 3
1: 3
5 0 , 0
1: 3
1:3
3%
trativod odvod $ovacie potrubie
esniaci materiál
Obrázok 20 – Rigol s trativodom a odvod %ovacím potrubím (príklad) 0,25 e
c
v
a
(v1)
2%
8 % 1: 3
1 : 3
1:3
1 : 3
3%
trativod
vyrovnanie pláne
odvod$ovacie potrubie
esniaci materiál
Obrázok 21 – Rigol s trativodom a odvod %ovacím potrubím v skale (príklad) -
v mimoriadne stiesnených podmienkach na úkor nespevnenej (asti krajnice a v prípade so špeciálnymi nárokmi na využitie okolia komunikácie, napr. v úsekoch s kvalitnou po nohospodárskou pôdou a pod. (pozri obrázky 22, 23 a 24), m n. , max. 1,00
c
v
a
(v1)
vrstva na zatrávnenie
2%
1 0 %
1:3
1: 3
3%
trativod odvod$ovacie potrubie
Obrázok 22 – Rigol s trativodom a odvod %ovacím potrubím (príklad)
48 PDF created with pdfFactory Pro trial version www.pdffactory.com
STN 73 6101 - úprava m n. , max. 1,00
vrstva na zatrávnenie
c
2%
1 0 %
5 2 , 0 . n i m
1: 3
1:3
a
v v1
3%
min. 0,50
Obrázok 23 – Rigol s trativodom (príklad) 1 : 2 ,5
5:1
3%
10%
1,00
1,00
c
1 0 %
2%
v
a
5:1 10%
3%
odvod$ovacie potrubie
Obrázok 24 – Rigol pri zárubnom múre (príklad) v zelenej (prípadne spevnenej) (asti stredného deliaceho pásu pozd!ž vnútorného deliaceho prúžku toho z jazdných pásov, ktorého dostredný sklon klesá smerom k strednému deliacemu pásu; podobne sa postupuje pri realizácii rigolov v bo(nom deliacom páse, c) na dopravných plochách obslužných dopravných zariadení, ktoré sa nedajú odvodni' do okolitého územia, d) v násype na úkor nespevnenej krajnice v špeciálnych prípadoch (ochrana podzemných vôd, vodných zdrojov, zabránenie erózií a pod.). Rigoly, ktorých dno leží nad úrov$ou pláne zemného telesa, musia by' vždy spevnené a doplnené pozd!žnym trativodom. Ak pôdne pomery umož$ujú odvodnenie konštruk (ných vrstiev vozovky, nemusí sa trativod navrhova'. b)
8.2.4.2 Najvä(šia prípustná h! bka rigolu poda 8.2.4.1 a1) je 0,30 m; pri stanovení šírky rigolu mimo koruny cestnej komunikácie sa vychádza zo základného prie(neho sklonu svahu rigolu 1 : 3. Najmenší prí pustný sklon dna rigolu je 0,5 %, výnimo(ne 0,3 %. Šírka rigolu poda 8.2.4.1 a2) je minimálne 0,50 m a maximálne 1,0 m, prie(ny sklon 10 % a pozd!žny sklon je vä(šinou totožný s priahlou spevnenou (as'ou krajnice. V odôvodnených prípadoch sa môže použi' sklon 20 %, a to ak šírka krajnice je min. 1,50 m, alebo ak je návrhová rýchlos ' menšia alebo rovná 70 km/h. V oblasti stredného deliaceho pásu sa môže použi' rigol so šírkou 0,50 m. Ak odvádzané množstvo vody prekra(uje kapacitu rigolu, musia by' rigoly doplnené odvod$ovacím potrubím s vpustami (napr. obrázok 22). 8.2.4.3 Usporiadanie rigolu, prípadne doplneného odvod$ovacím potrubím a vpustami, sa musí navrhnú' na najvä(šie prietokové množstvo (pozri 8.2.2.1), ktoré sa vypo(íta hydrotechnickým výpo(tom (základné podmienky v normatívnej prílohe M). 8.2.4.4 Ak je sklon nivelety menší ako najmenší prípustný sklon dna rigolu (pozri 8.2.4.2), navrhne sa rigol v strechovitom pozd!žnom sklone 0,5 % (výnimo(ne 0,3 %), klesajúcom smerom k vpustom od rozvodia. 49 PDF created with pdfFactory Pro trial version www.pdffactory.com
STN 73 6101 - úprava
8.2.5 Trativody 8.2.5.1 Pozd!žny trativod sa navrhne: v záreze (pozri 8.2.3.2), v násype pozd!ž pätnej priekopy, ktorej dno leží nad úrov$ou pláne, v zelenej (prípadne spevnenej) (asti stredného deliaceho pásu smerovo rozdelených cestných komunikácií. Trativod sa umiest$uje v záreze (pozri obrázky 19 až 23) medzi dnom priekopy alebo rigolu a spevnenou krajnicou alebo bezpe(nostným zariadením tak, aby jeho poloha umož$ovala: odvodnenie zemného telesa aj v priebehu úpravy zemnej pláne a pri kladení jednotlivých vrstiev vozovky, prehliadky a údržbu po výstavbe v prípade poruchy jeho funkcie, a to bez odstra$ovania bezpe(nostného zariadenia a vážnejšieho porušovania ukon(enia jednotlivých vrstiev vozovky. Ak sa trativod navrhuje v násype, umiest$uje sa pozd!ž pätnej priekopy alebo rigolu tak, aby vzdialenos' osi priekopy alebo rigolu a trativodu bola minimálne 1,25 m. Dno trativodu musí leža' minimálne 0,25 m pod úrov$ou cestnej pláne v záreze alebo pod úrov$ou pôvodného terénu (na päte násypového svahu). V prípade výmeny pôvodnej zeminy pod plá$ou (upravená plá$) sa dno pozd!žnej drenáže vedie tesne (asi 0,10 m) pod úrov$ou tejto zníženej pláne. Dno drenáže musí vždy leža' v nenam2 zavej h! bke. Vzdialenos' vyústenia alebo odah(enia pozd!žneho trativodu a svetlos' trativodu sa musí ur (i' hydrotechnickým výpo(tom. Najmenšia prípustná svetlos' trativodiek z pálenej tehliarskej hliny poda STN 72 2699 je 100 mm. Svetlos' 80 mm sa môže použi' v prípade perforovaných trativodiek z plastov, s vä (šou hladkos'ou vnútorných stien, pokia majú dostato(nú pevnos', ktorá sp!$a pevnostné požiadavky vznikajúce po(as stavby aj po jej dokon(ení. Trativod nesmie ma' pozd!žny sklon menší ako 0,5 %. 8.2.5.2 Voda z pozd!žneho trativodu sa odvádza bu* prie(nymi trativodmi do svahových sklzov na násype alebo do odvod$ovacieho potrubia (pozri 8.2.6.1). Revízna šachta sa vždy navrhuje v miestach náhleho odbo(enia prie(neho trativodu alebo v miestach smerových lomov.
8.2.6 Odvod %ovacie potrubie 8.2.6.1 Odvod$ovacie potrubie sa navrhuje: a) v zelenej (prípadne spevnenej) (asti stredného deliaceho pásu (prípadne v bo(nom deliacom páse) v smerových oblúkoch s dostredným sklonom, prípadne v priahlých úsekoch v priamej až k miestu vhodného vyústenia, b) v zárezových priekopách alebo rigoloch (pozri obrázok 20 až 23), slúžiacich na odvádzanie vä(šieho množstva vody (pozri 8.2.5.2), c) ako zberný zvod vody z prie(nych trativodov, ktoré nevyús'ujú z pozemkových dôvodov do svahových sklzov (pozri 8.2.5.2), d) v nevyhnutných prípadoch poda 8.2.3.5. Odvod$ovacie potrubie sa navrhuje na najvä(šie prietokové množstvo (pozri 8.2.2.1) stanovené hydrotechnickým výpo(tom (pozri STN EN 752-4 a STN 75 6101). Najmenšia prípustná menovitá svetlos' odvod$ovacieho potrubia je DN 300. Pri potrubiach z plastov a kameniny sa pripúš'a DN 250. Revízne šachty musia vyhovova' požiadavkám STN EN 476. Výber vhodnej triedy poklopov šácht sa riadi ustanoveniami STN EN 124. Poklopy šácht odvod$ovacieho potrubia sa zásadne neumiest$ujú do vozovky.
50 PDF created with pdfFactory Pro trial version www.pdffactory.com
STN 73 6101 - úprava
8.2.7 Sklzy, stupne a prahy 8.2.7.1 Sklzy sa navrhujú na prípadný odvod vody po svahoch zemného telesa. Stupne a prahy sa navrhujú na povrchových odvod$ovacích zariadeniach vlastnej komunikácie a na zariadeniach privádzajúcich vodu z okolitých pozemkov. Vhodne sa doplnia horskými vpustami a pod.
8.2.8 Špeciálne opatrenia 8.2.8.1 Ak cestná komunikácia prechádza územím, na ktoré sa vz'ahuje zvýšená ochrana vodných zdro jov4), môže príslušný vodohospodársky orgán prikáza ' *alšie opatrenia na zabránenie prieniku zne(istenia do vodných zdrojov, prípadne stanovi' podmienky prevádzky ochranných zariadení vybudovaných na tento ú(el.
8.3 Vozovka 8.3.1 Jednotlivé vrstvy vozovky a úprava zemnej pláne z hadiska jej únosnosti musia by' navrhnuté na návrhové obdobie v súlade s normou STN 73 6114 a nadväzujúcich technických predpisov (pozri napr. informatívnu prílohu P, (.7). Kryty musia ma' drsný povrch a musia zabezpe(ova' rýchly odtok zrážkových vôd z povrchového odtoku. Rovnos' povrchu sa meria poda STN 73 6175 (prípadne pozri aj informatívnu prílohu P, (.8).
8.4 Krajnice 8.4.1 Únosnos' spevnenej (asti krajnice musí zodpoveda' požiadavke ob(asného využitia ako jazdného pruhu pri opravách, rekonštrukciách, haváriách a pod. Špeciálne úpravy nespevnenej (asti krajnice sa navrhujú len v prípadoch poda 7.7.7.
9 Križovatky a križovania 9.1 Na navrhovanie križovatiek cestných komunikácií platí STN 73 6102. 9.2 Na rozhodovanie o umiestnení, druhu a type križovatky majú vplyv predovšetkým tieto hadiská: optimalizácia dopravnej obsluhy územia, prevedenie dopravných prúdov vo výhadových intenzitách a v požadovanej kvalite, dodržanie homogenity stavebného usporiadania križovatiek na danom 'ahu cestnej komunikácie. Poda významu, druhu a dopravného za'aženia križujúcich sa cestných komunikácií sa navrhujú mimoúrov$ové, (iasto(ne úrov$ové a úrov$ové križovatky. Križovania s cestnými komunikáciami sa navrhujú: a) na dianiciach, rýchlostných cestách a smerovo rozdelených cestách zásadne mimoúrov$ovo, b) na dvojpruhových cestách mimoúrov$ovo aj úrov$ovo. 9.3 Križovatky na všetkých cestných komunikáciách s návrhovou rýchlos'ou rovnou alebo vä(šou ako 100 km/h sa navrhujú mimoúrov$ovo. Výpo(et na posúdenie vhodnosti mimoúrov$ovej alebo úrov$ovej križovatky na všetkých zostávajúcich kategóriách ciest sa ur (uje poda STN 73 6102. Najmenšie prípustné vzdialenosti križovatiek stanovuje tabuka 18. Tieto vzájomné vzdialenosti sa môžu zníži' až o 50 %, a to v blízkosti vä (ších sídelných útvarov alebo
4)
Pozri Súvisiace predpisy [5] a [9]. 51
PDF created with pdfFactory Pro trial version www.pdffactory.com
STN 73 6101 - úprava rozsiahlych priemyselných aglomerácií a pri rekonštrukciách ciest.
Tabu#ka 18 - Najmenšie prípustné vzdialenosti cestných križovatiek Návrhová rýchlos' vn [km/h] 130 100 80 70 60 50
Vzdialenos' križovatiek na cestných komunikáciách [km] na dianiciach a smerovo rozs neobmedzeným prístupom delených rýchlostných cestách smerovo rozdelených smerovo nerozdelených 5,0 5,0 3,0 4,0 2,5 2,0 2,5 2,0 1,5 1,0 1,0 až 0,5
9.4 Na úsekoch prie'ahov cestných komunikácií sídelnými útvarmi sa vzájomná vzdialenos' križovatiek riadi ustanoveniami STN 73 6110. 9.5 Križovanie cestných komunikácií so železni(nými, prípadne elektri(kovými dráhami a železni(nými vle(kami5) sa navrhuje zásadne mimoúrov$ovo nadjazdom alebo podjazdom. 9.6 Vjazdy a výjazdy z pozemkov a budov na susedné pozemky s nehnutenos'ami a pripojenie ú(elových komunikácií na všetkých dianiciach, rýchlostných cestách, štvor- a viacpruhových cestách s obmedzeným prístupom a ostatných cestách I. triedy sú v extraviláne neprípustné. Ak to neohrozí bez pe(nos' dopravy môže povoli' špeciálny stavebný úrad v odôvodnených prípadoch s prihliadnutím na intenzitu dopravy a po zvážení miestnych podmienok vjazdy a výjazdy a pripojenie ú(elových komunikácií na cesty I. triedy s neobmedzeným prístupom. Vjazdy alebo výjazdy z pozemkov a budov a pripojenie ú(elových komunikácií na cesty II. triedy sa neodporú(ajú v kategóriách C 11,5. Pripojenie obslužných dopravných zariadení sa riadi ustanoveniami poda kapitoly 12. 9.7 Hrana koruny pozemnej komunikácie súbežnej s dianicou, rýchlostnou cestou alebo medzinárodnou cestou, situovaná v rovnakej výškovej úrovni alebo s výškovým rozdielom 2,0 m musí by' umiestnená vnútorne od bližšej hrany jej koruny vo vzdialenosti minimálne 10,0 m. Vzdialenos' medzi dianicami, rýchlostnými cestami, medzinárodnými cestami a železni(nými dráhami musí by' (o najvä(šia. Ak sa predpokladá nebezpe(enstvo vzájomného osl$ovania, navrhnú sa opatrenia, ktorými sa osl$ovanie zamedzí.
10 Objekty 10.1 Mostné objekty 10.1.1 Jednotlivé mostné objekty (mosty, priepusty a lávky) sa navrhujú poda príslušných technických noriem, prípadne poda schválených typových podkladov, vzorových listov a typiza(ných smerníc. Na projektovanie a priestorové usporiadanie mostných objektov platí STN 73 6201.
10.2 Tunely 10.2.1 Na projektovanie, priestorové usporiadanie a vybavenie tunelov na cestách, rýchlostných cestách a dianiciach platí STN 73 7507 a *alšie technické predpisy (pozri informatívnu prílohu P, (. 10 a 11).
5)
Pozri Súvisiace predpisy [1] a [6].
52 PDF created with pdfFactory Pro trial version www.pdffactory.com
STN 73 6101 - úprava
10.3 Ostatné objekty 10.3.1 Pri navrhovaní ostatných umelých stavieb, ako sú oporné a zárubné múry, galérie a pod., musia by' zachované vo né šírky a priestorové usporiadanie poda STN 73 6201. Pri zárubných múroch, galériách, podjazdoch a iných objektoch nad úrov$ou cestnej komunikácie, navrhovaných na vnútornej strane smerových oblúkov treba ma' na zreteli hlavne vz'ah medzi vekos'ou polomeru smerového oblúka a zabezpe(ovanou d!žkou rozhadu na zastavenie, prípadne predbiehanie (pozri 6.3.1, 6.3.3 a normatívnu prílohu L). 10.3.2 Nespevnená (as' krajnice, zapo(ítavaná do vonej šírky cestnej komunikácie, v úseku s oporným múrom sa spevní a navrhne sa na nej odvodnenie povrchu vozovky a chodníka. Na cestách s neobmedzeným prístupom bez chodníkov pred a za oporným múrom dlhším ako 50 m sa navrhne chodník s minimálnou šírkou priechodného priestoru 0,75 m so zvodidlom. 10.3.3 V návrhu oporných a zárubných múrov, galérií a podobných objektov treba venova' zvýšenú pozornos' ich estetickému ú(inku za(lenenia cesty do krajiny. Priebeh horných hrán zárubných múrov musí by' plynulý a ich ukon(enie citlivé a nenásilné s ohadom na konfiguráciu terénu. Zárove$ musí by' v projekte navrhnutá izolácia a ú(inné odvodnenie rubových plôch, ako aj odvedenie zrážkových vôd z povrchového odtoku. Na pohadovo exponovaných miestach trasy treba navrhnú' vhodnú povrchovú úpravu rozmerných lícnych plôch zárubných a oporných múrov.
11 Vybavenie cestných komunikácií 11.1 Bezpenostné zariadenia 11.1.1 Všeobecne 11.1.1.1 Bezpe(nostné zariadenia na cestných komunikáciách sa navrhujú v miestach, kde hrozí zvýšené nebezpe(enstvo úrazu spôsobené zídením vozidla, cyklistu alebo pádom chodca z telesa cestnej komunikácie, prípadne kolízie motorového vozidla s iným ú(astníkom cestnej premávky (napr. s iným vozidlom, chodcom a pod.). V tejto norme sa bezpe(nostné zariadenia rozdeujú na: a) záchytné, b) vodiace, c) ostatné - svetelné signaliza(né zariadenia (STN 73 6021), odrazky6), oplotenie a iné.
11.1.2 Záchytné bezpe(nostné zariadenia na cestných komunikáciách
11.1.2.1 Všeobecne 11.1.2.1.1 Záchytné bezpe(nostné zariadenia sa navrhujú ako: a) zvodidlá alebo zábradové zvodidlá, b) zábradlia. Problematiku záchytných bezpe(nostných zariadení na pozemných komunikáciách rieši STN EN 1317. 11.1.2.1.2 Na dianiciach a rýchlostných cestách sa z uvedených zariadení navrhujú len zvodidlá a zá bradové zvodidlá.
6)
Pozri Súvisiace predpisy [14].
53 PDF created with pdfFactory Pro trial version www.pdffactory.com
STN 73 6101 - úprava
11.1.2.1.3 Pre osadzovanie zvodidiel platia sú(asne v plnom rozsahu príslušné rezortné predpisy (Technické predpisy pre pozemné komunikácie, schválené MDPaT, najmä TP 2/2004, TP 2/2005 a TP 2/2005).
11.1.2.2 Zvodidlá 11.1.2.2.1 Možno používa' len takú konštrukciu zvodidiel, ktorá je schválená7) a zodpovedá príslušným technickým normám a technickým predpisom (pozri informatívnu prílohu P, (.13 a14). 11.1.2.2.2 Jednostranné zvodidlo sa navrhuje poda príslušných predpisov (pozri informatívnu prílohu O, (.13) tak, aby sa jeho funkcia zabezpe(ila po šírke krajnice poda 7.7.4. Do priestoru predpokladanej deformácie za zvodidlom sa nesmú ani dodato(ne umiest$ova' žiadne pevné prekážky. 11.1.2.2.3 Zmena druhov zvodidiel na ucelených úsekoch cestnej komunikácie sa má navrhova' s prihliadnutím na príslušné predpisy (pozri informatívnu prílohu P, (.13). Toto obmedzenie sa nevz'ahu je na mostné stavby a oporné múry. 11.1.2.2.4 Oceové zvodnice sa spájajú prekrývaním v smere jazdy na priahlom dopravnom pruhu. 11.1.2.2.5 Ak zvodidlo vymedzuje vonú šírku cestnej komunikácie, vybaví sa odrazkami8) vo funk (nom usporiadaní stanovenom smerovými st! pikmi (pozri 11.1.3.2.1 až 11.1.3.2.3). Poda výšky smerových st! pikov sa umiestnia odrazky na oceových zvodidlách bu* v prelise zvodnice alebo na nadstavci smerového st! pika zvodnice na zabezpe(enie plynulého výškového optického vedenia. Jednotné výškové umiestnenie odraziek sa zachová poda konštruk (ných možností aj na betónových zvodidlách. 11.1.2.2.6 Ak slúži zvodidlo aj na ochranu chodcov (pri oddelení motoristickej dopravy od chodcov), doplní sa vodorovnou výpl$ou poda STN 73 6201 na strane chodníka. Zábradové zvodidlo (pozri 11.1.2.2.17) sa použije vtedy, ak zvodidlo plní aj funkciu zábradlia. 11.1.2.2.7 Zvodidlo nesmie žiadnou (as'ou zasahova' do vonej šírky cestnej komunikácie, okrem dolnej (asti betónového zvodidla, ktoré môže zasahova' maximálne 180 mm do vonej šírky (STN 73 6201) a to v extraviláne, na mostoch a im podobných objektoch. Zvodidlo nesmie v žiadnom mieste znižova' d!žku rozhadu na zastavenie (pozri 6.3.1, tabuku 7 a normatívnu prílohu L). 11.1.2.2.8 Zvodidlo sa osadzuje v priestore krajnice na hranici vonej šírky cestnej komunikácie a v priestore stredného deliaceho pásu sa umiest$uje v týchto polohách: na osi (zdvojené zvodidlo, obrázok 11, 12 a 14), v krajných polohách (t.z. líce zvodnice je 0,50 m od rozhrania zelenej (prípadne spevnenej) (asti stredného deliaceho pásu a vnútorných vodiacich prúžkov, obrázok 11 a 13). Na dianiciach kategórie D 33,5 (napr. v oblasti podpier nadjazdov, na portáloch a pod.) sa môže líce zvodnice umiestni' vo vzdialenosti len 0,25 m od hrany spevnenia, a to len v odôvodnených prípadoch. Ak sa navrhuje bo(ný deliaci pás, osadzuje sa zvodidlo s ohadom na jeho šírku, druh oddeovanej do pravy a pod., najbližšie však na hranici vo ných šírok odde ovaných dopravných pásov. Pritom treba dba' na zachovanie plynulosti optického vedenia trasy. 11.1.2.2.9 Ak sa navrhne nadobrubníkové oceové zvodidlo, lícuje zvodnica s podstupnicou obruby chodníka alebo odrazového prúžku. 11.1.2.2.10 Výška hornej hrany zvodnice oceových zvodidiel je 0,75 m nad priahlým spevneným povrchom cestnej komunikácie. Zvodnica musí ma' plynulý výškový priebeh, s výnimkou úsekov na za(iatku a konci zvodidiel (pozri 11.1.2.2.11). Polohu hornej hrany zvodnice na mostných objektoch ur (uje STN 73 6201, podobne sa postupuje aj pri ostatných cestných objektoch. 11.1.2.2.11 Koncovky oceových zvodidiel sa zásadne zakotvia šikmo, pod úrove$ priahlého povrchu
7)
Zvodidlá schvauje ústredný orgán štátnej správy pre pozemné komunikácie.
8)
Pozri Súvisiace predpisy [3] a [14].
54 PDF created with pdfFactory Pro trial version www.pdffactory.com
STN 73 6101 - úprava cestnej komunikácie. Na jednosmerných vetvách križovatiek a smerovo rozdelených komunikáciách sa oceové zvodidlo zakon(í na krajnici v smere jazdy typizovanou koncovkou bez výškovej zmeny, v súlade so schválenou dokumentáciou zvodidla. Betónové zvodidlá sa navrhujú v súlade s ich schválenou dokumentáciou.
11.1.2.2.12 Zvodidlo sa osadzuje v najkratšej potrebnej d!žke, najmenej však v minimálnej spolupôso biacej d!žke svojej konštrukcie, poda požiadaviek príslušnej dokumentácie. Pritom musí by' zabezpe(ené predsadenie zvodidla pred prekážkou alebo nebezpe(ným (i chráneným miestom. Najvä(šia rozhodu júca vzdialenos' pevnej prekážky, kedy treba osadi' zvodilo sa stanovuje poda obrázku 25 v závislosti od skuto(nej vzdialenosti prekážky od okraja spevnenia a od výškovej polohy prekážky s ohadom na niveletu. 11.1.2.2.13 Jednostranné zvodidlo sa osadzuje v priestore nespevnenej (asti krajnice cestnej komunikácie, prípadne križovatkovej vetvy (pozri informatívnu prílohu O), s výnimkou prípadu poda 11.1.2.2.17: a) na násypoch vyšších ako 4,00 m (merané od päty svahu, resp. od dna priekopy) a na násypových svahoch strmších ako sklon 1 : 2, poda obrázka 25. Na obrázku 25 výškou svahu rozumie rozdiel medzi výškou hrany cestnej koruny a výškou terénu pri päte svahu, resp. dna priekopy pod svahom násypu. Stredný sklon svahu sa rovná harmonickému priemeru jednotlivých svahov poda vz'ahu: S s
=
h∗ m∗
∑ h1
i
i =1
kde
S s h* hi 1
ni
je -
stredný sklon svahu; celková výška svahu; celková výška svahu na úseku i; sklon (asti svahu;
-
po(et úsekov s (iastkovým sklonom
[m] [m]
ni
m*
b) c)
d)
e)
f)
nad všetkými opornými múrmi vyššími ako 2,0 m – poda STN 73 6201, pozd!ž všetkých vodných tokov a nádrží, ak je horná hrana brehu bližšie ako 5 m (meraná od hrany koruny cestnej komunikácie): s normálnou h! bkou vody vä(šou ako 1,00 m, s výškovým rozdielom medzi dnom a hranou koruny cestnej komunikácie vä(ším ako 2,00 m, pozd!ž všetkých súbežných pozemných komunikácií alebo železni(ných dráh, ak je vzdialenos' medzi okrajom súbežnej pozemnej komunikácie alebo priahlej hornej hrany pláne železni(ného spodku menšia ako 10 m a ak leží nižšie ako 1,50 m pod hranou koruny cestnej komunikácie, pozd!ž všetkých pevných prekážok (stromov, stromoradí, lesných pásov, st! pov, budov, múrov, nosných konštrukcií dopravných zna(iek upevnených minimálne na dvoch nosných profiloch, nosných konštrukcií dopravných zariadení a pod.) vzdialených od hrany jazdného pásu menej ako 4,50 m (na kategóriách C 11,5 a vä(ších sa táto vzdialenos' meria od hranice vonej šírky komunikácie) a ak leží päta tejto prekážky nižšie ako 1,50 m pod hranou koruny cestnej komunikácie; na tuneloch, zárubných múroch a skalných zárezoch sa za pevnú prekážku považuje len ich za(iatok (na dvojpruhových cestách aj koniec), pred pevnými prekážkami na korune cestnej komunikácie (napr. mostnými podperami) – pozri STN 73 6201.
POZNÁMKA: Za pevné prekážky sa nepovažujú kroviny, ohrady, ploty a telefóny núdzového volania, ktoré treba chráni ' zvodidlom vo(i prípadným nárazom vozidiel. 4alej sa za pevné prekážky nepovažujú obrubníky, mera (ské zna(ky, smerové st! piky, st! piky dopravných zna(iek s výnimkou st ! pov portálových konštrukcií (pozri 11.2.2), zemné svahy alebo zemné steny a iné nízke a poddajné predmety, ktoré ahko podahnú deštrukcii.
55 PDF created with pdfFactory Pro trial version www.pdffactory.com
STN 73 6101 - úprava Na úsekoch ciest s najvyššou prípustnou (trvalo predpokladanou) rýchlos'ou 60 km/h a nižšou sa nemusia zvodidlá navrhova', a to v prípadoch poda bodu e). Dialnice, rýchlostné cesty
1:1
Cesty
1:1,75
1:2 u h a v s n o l k s ý n d e r t s
1:2,5
zvodidlá sa osadzujú
1:3 1:4 1:5 zvodidlá nie sú nutné 1,5
2
4
6
8
10
12
14
16
výška svahu [m]
Obrázok 25 – Použitie zvodidiel na svahoch násypov 11.1.2.2.14 Jednostranné zvodidlo sa osadzuje: a) na všetkých mostoch bez presypávky poda STN 73 6201 , b) na mostoch a priepustoch s presypávkou a na priepustoch bez presypávky, ktorých rímsy ležia vyššie ako 2,00 m nad terénom, dnom vodného toku a povrchom premos'ovanej komunikácie. 11.1.2.2.15 Jednostranné zvodidlo sa osadzuje v krajných polohách stredného (prípadne bo(ného) deliaceho pásu: a) v prípadoch výskytu prekážok (piliere, osvetovacie stožiare a pod.) musí by' prekážka ale bo chránené miesto vzdialené od líca zvodnice najmenej o predpokladanú deforma(nú h! bku zvodidla (pozri informatívnu prílohu O, (.13); pri súvislých pevných prekážkach (múr a pod.) sa zohad$uje šírka zvodidla po deformácií; na mostoch sa navrhne úprava poda STN 73 6201, b) na deliacom páse alebo ostrov(eku pozd!ž obslužných dopravných zariadení, ktoré majú charakter pevnej prekážky alebo je nevyhnutné ich chráni' z iných vážnych bezpe(nostných dôvodov (napr. požiarnych) a ktorá leží bližšie ako 4,5 m od hrany jazdného pásu alebo jej teoretického pokra(ovania; umiestni sa zvodidlo v tomto prípade na hranici vo nej šírky a jeho za(iatok, ukon(enie alebo prerušenie sa navrhne v mieste vjazdu a výjazdu 11.1.2.2.16 Obojstranné oceové alebo betónové zvodidlo sa odporú(a priebežne osadi' na strednom deliacom páse vždy, ak jeho šírka je menšia alebo rovná 4 m, s podmienkou, že ro (ný priemer denných intenzít (RPDI) dosiahne 10 000 vozidiel na štvorpruhových cestných komunikáciách a 15 000 vozidiel na šes' pruhových. Obojstranné oceové alebo betónové zvodidlo sa osadzuje v strednom (prípadne bo(nom) deliacom páse v jeho osi alebo v krajnej polohe z dôvodov zabezpe(enia rozhadu na zastavenie pred prekážkou v smerových oblúkoch. Medzi rovnosmernými oblúkmi sa môže zvodidlo ponecha' v krajnej polohe. 11.1.2.2.17 Na ochranu chodcov sa navrhujú zábradové zvodidlá namiesto jednostranných zvodidiel, ak sa nenavrhne chodník. Tieto sa navrhujú: a) nad všetkými opornými múrmi bez ohadu na výšku presypávky (pozri STN 73 6201), b) pozd!ž všetkých vodných tokov alebo nádrží: s normálnou h! bkou vody vä(šou ako 1,00 m, s výškovým rozdielom dna vä(ším ako 2,00 m, meraným od hrany koruny cestnej komunikácie, ak je horná hrana brehu bližšie ako 5,00 m od hrany koruny cestnej komunikácie, c) na miestach poda 11.1.2.2.14. Minimálna výška hornej hrany zábradového držadla je 1,10 m nad priahlým povrchom. Výška zábradlia 56 PDF created with pdfFactory Pro trial version www.pdffactory.com
STN 73 6101 - úprava sa môže zníži' na 1,00 m, ak je šírka zábradlia (držadla) minimálne 0,35 m; alebo sa môže zníži' až na 0,90 m, ak je šírka zábradlia (držadla) 0,50 m. V odôvodnených prípadoch (poda intenzity premávky cyklistov a miestnych podmienok) sa na ochranu cyklistov odporú(a vä(šia výška zábradlia, minimálne 1,30 m.
11.1.2.3 Zábradlia 11.1.2.3.1 Zábradlia sa navrhujú na ochranu chodcov pred pádom z telesa cestnej komunikácie alebo na zabránenie ich vstupu na jazdný pás a: a) na vonkajšej strane chodníkov so zvodidlom v miestach poda 11.1.2.2.17, bod a) a bod b), b) na mostoch bez presypávky poda STN 73 6201; na mostoch a priepustoch s presypávkou a na priepustoch bez presypávky, ak leží horná hranica rímsy vyššie ako 1,00 m a nižšie ako 2,00 m nad dnom vodného toku alebo inej prekážky a pozd!ž všetkých vodných tokov alebo vodných nádrží s normálnou h! bkou vody od 0,50 m do 1,00 m, ak je horná hrana bližšie ako 5,00 m od hrany koruny cestnej komunikácie, c) na komunikáciách pre chodcov alebo cyklistov poda zásad uvedených v 11.1.2.2.17, bod a) a bod b), d) na lávkach pre chodcov alebo cyklistov poda STN 73 6201, e) na usmernenie chodcov na úrov$ový priechod a pod. Výška hornej hrany zábradového držadla sa na mostných objektoch ur (í poda STN 73 6201, inak je rovnaká ako v 11.1.2.2.17. 11.1.2.3.2 Ak zábradlie vymedzuje vonú šírku cestnej komunikácie a nahradzuje smerové st! piky, musia sa na zábradlie pripevni' odrazky7). Vtedy zábradlie spolu so zvodidlami a smerovými st! pikmi tvorí funk (ne jednotný vodiaci systém na cestnej komunikácii.
11.1.3 Vodiace bezpe nostné zariadenia 11.1.3.1 Všeobecne 11.1.3.1.1 Vodiace bezpe(nostné zariadenia sú v zmysle STN 73 6100: vodiace prúžky, smerové st! piky, obruby (STN 72 1850), odrazový prúžok, dopravné ostrov(eky, vodiace tabule, smerovacie dosky, majá(iky, zábrany. Funkciu vedenia vozidiel plnia vodiace prúžky (pozri 7.5.1 až 7.5.4) a smerové st! piky (pozri 11.1.3.2.1 až 11.1.3.2.3), ktorými sa vybavujú všetky cestné komunikácie.
11.1.3.2 Smerové st 'piky 11.1.3.2.1 Na navrhovanie smerových st! pikov platia tieto základné podmienky: a) navrhujú sa z ohybných alebo ahko deštruovatených hmôt, aby pri náraze boli ahko ohybné alebo sa ahko uvonili a aby sa pri strojovej údržbe krajníc dali ahko a rýchlo vy bra'; nesmú sa používa' látky, ktoré nezaru(ujú tvarovú stálos' za daných poveternostných podmienok: používa' sa môžu len smerové st! piky schváleného typu, b) majú by' oto(ené oproti vodi(ovi obrysovou plochou so šírkou 0,10 m až 0,13 m a s výškou 1,05 m na smerovo rozdelených cestných komunikáciách a s výškou 0,80 m na ostatných
57 PDF created with pdfFactory Pro trial version www.pdffactory.com
STN 73 6101 - úprava
c)
d)
komunikáciách, majú ma' bielu (prípadne žltú) farbu a ich plocha viditená v smere jazdy vozidla zviera s rovinou prie(neho rezu cestnej komunikácie uhol 10°; (ierne pruhy sú nakreslené 0,15 m pod horným okrajom v klesajúcom uhle 15° v smere k jazdnému pásu a slúžia na umiest$ovanie odraziek 7), na všetkých cestných komunikáciách majú rovnaké odrazky7), a to dve oranžové vpravo v smere jazdy a jednu bielu odrazku na druhej strane v avo.
11.1.3.2.2 Smerové st! piky sa osadzujú v nespevnenej (asti krajnice alebo v strednom (prípadne bo(nom) deliacom páse na hranici vonej šírky. Ak vonú šírku vymedzuje zvodidlo alebo zábradlie, postupuje sa poda 11.1.2.2.5 a 11.1.2.3.2. Ak sa na cestnej komunikácii navrhne rigol na úkor nespevnenej (asti krajnice (poda 8.2.4.1 a2), osadzujú sa smerové st! piky v prie(nom reze tesne za hranu odvod$ovacieho zariadenia (pozri obrázok 22 a 23). V strednom deliacom páse sa môžu osadi ' namiesto smerových st! pikov (alebo odraziek na zvodidle poda 11.1.2.2.5) na vonkajšej strane vodiacej (iary dopravné gombíky na vozovke vo vzájomných vzdialenostiach 9 m. Na presné opätovné osadenie smerového st ! pika sa od porú(a zabezpe(i' jeho správnu polohu vhodnou zna(kou. 11.1.3.2.3 Vzájomná vzdialenos' smerových st! pikov je: v priamej a v smerových oblúkoch s polomerom Ro 1 1250 m.........................50 m, v smerových oblúkoch s hodnotami polomerov 1250 m > Ro 1 850 m.........................40 m, 850 m > Ro 1 450 m.........................30 m, 450 m > Ro 1 250 m.........................20 m, 250 m > Ro 1 50 m .........................10 m, Ro < 50 m .......................... 5 m,
Z dôvodu správnej orientácie vodi(a sa smerové st ! piky osadzujú oproti sebe, t.z. v tom istom prie(nom reze. Podobne sa postupuje aj pri osadení odraziek 7) na zvodidlách alebo zábradliach (pozri 11.1.2.2.5 a 11.1.2.3.2). Vzájomná vzdialenos' smerových st! pikov sa meria vždy v osi jazdného pásu. V úsekoch s (astým výskytom hmly sa odporú(a zníži' najvä(šiu prípustnú vzdialenos' smerových st! pikov: a) o 25 % pre hodnoty polomerov smerových oblúkov................................ 50 m 0 Ro < 250 m, b) o 50 % v priamej a v to (kách, kde je .................................................................... 50 m 0 Ro.
11.2 Dopravné zna ky 11.2.1 Tvar, rozmery, vzhad, stavebné vyhotovenie a technické požiadavky na dopravné zna(ky ur (ujú príslušné predpisy a STN 01 8020, STN EN 1436, STN EN 1790 a STN EN 1424. Vybavenie cestných komunikácií dopravnými zna(kami, ich usporiadanie a umiestnenie riešia príslušné technické predpisy (pozri informatívnu prílohu P, (.1 a 2). 11.2.2 Z v i s l é dopravné zna(ky sa osadzujú: a) na st! poch alebo na konštrukciách umiestnených na nespevnených plochách alebo svahoch telesa cestnej komunikácie, b) na portálových konštrukciách nad jazdnými pásmi, ktoré musia dodržiava' výšku prejazdného priestoru a bezpe(nostnú vzdialenos' poda STN 73 6201. c) pri(om žiadna ich (as' nesmie zasahova' do vonej šírky alebo vo d) ných výšok cestnej komunikácie. Na osadzovanie zvislých dopravných zna(iek (reflexná úprava, osvetlenie a pod.) platí STN 01 8020 a technické predpisy (pozri informatívnu prílohu P, (.1 a 3). 11.2.3 V o d o r o v n é dopravné zna(ky sa môžu nanáša' alebo nalepova' na kryt vozovky, prípadne zapusti' alebo vlisova' do krytu vozovky. Osadenie vodorovných dopravných zna (iek (reflexnú úpravu, drsnos' povrchu, osadenie odraziek na vozovke a pod.) stanovuje STN 01 8020, STN EN 1790, STN EN 1424, STN EN 1436 a *alšie normy, prenosné zna(enie sa používa poda informatívnej prílohy P (.2. 58 PDF created with pdfFactory Pro trial version www.pdffactory.com
STN 73 6101 - úprava
11.3 Únikové zóny 11.3.1 Únikové zóny9) sa navrhujú ako špeciálne bezpe(nostné stavebné úpravy a slúžia na bezpe(né zastavenie 'ažkých nákladných vozidiel, ktoré sa v krajnom prípade zastavia umelým protisklonom alebo iným zariadením vybudovaným veda cestnej komunikácie, na ktoré 'ažké nákladné vozidlo odbo(í v prípade poruchy (napr. brzdného systému).
11.4 Protihlukové clony 11.4.1 Protihlukové clony sa navrhujú poda STN EN 1794-1, STN EN 1794-2 ako samostatné stavebné objekty (pozri aj informatívnu prílohu P, (.19 a (. 28). Pri stenách dlhších ako 300 m sa vo vzdialenosti max.300 m navrhujú únikové východy (mimo stien oporných múrov a mostných objektov).
11.5 Stanienie a omedzníkovanie 11.5.1 S t a n i ( e n i e cestnej komunikácie sa navrhuje poda miestopisného priebehu stanoveného pasportom príslušnej cesty, rýchlostnej cesty alebo dianice. 11.5.2 Na o m e d z n í k o v a n i e hraníc pozemku cestnej komunikácie (vrátane pomocného) sa používajú povrchové kamenné mera(ské zna(ky poda STN 72 2518. Ak oplotenie tvorí hranicu pozemku, môže sa na omedzníkovanie využi' aj trvalé oplotenie.
11.6 Vegetané úpravy 11.6.1 Vegeta(né úpravy, ich situovanie, vo ba vhodných druhov vegetácie z hadiska potreby, funkcie, klimatických podmienok a pod. sa navrhujú poda príslušných predpisov10). Vegeta(né úpravy sa navrhu jú hlavne kvôli optickému vedeniu, ochrane proti oslneniu, vetru a snehu, na znižovanie únavy vodi(a, na zabránenie vzniku vodnej a veternej erózie svahov a inak nespevnených plôch zemného telesa, *alej na zlepšenie biologických a hygienických pomerov v okolí cestnej komunikácie, na zníženie negatívnych vplyvov cestnej premávky (hluk, exhalácie, prach a pod.), na nenásilné za(lenenie cestnej komunikácie do krajiny a pod. Vo výkresovej dokumentácii vegeta(ných úprav sa zakreslí: rozhadové pole na križovatkách, pri úrov$ových križovaniach so železni(nou dráhou, v smerových oblúkoch, odstup výsadby na násypoch, v zárezoch, pri objektoch a pod. 11.6.2 Zatrávnenie je základným prvkom vegeta(ných úprav obvykle ako prvá etapa týchto úprav. Je to jediná prípustná vegeta(ná úprava v rozhadových poliach (hlavne na strednom, prípadne bo(nom deliacom páse, na križovatkách, na výkopových svahoch na vnútorných stranách smerových oblúkov a pod.) a všade tam, kde sa nemôžu vysadzova' dreviny z dôvodov bezpe(nosti cestnej premávky alebo z dôvodov údržby zariadenia. 11.6.3 Zatrávnenie sa navrhuje výsevom osiva z nízkorastúcich tráv (so zložením zodpovedajúcim daným prírodným podmienkam) do vhodnej zeminy s hrúbkou 0,10 m až 0,20 m (v zhutnenom stave). Hydroosev sa navrhuje na plochách bez vhodnej zeminy (pri jej nedostatku) alebo na plochách, kde sa z technologických dôvodov nedá rozprestrie' vhodná zemina. Svahy nižšie ako 2 m a plochy v rovine sa osievajú ru(ne aj strojom. Výnimo(ne sa používa ma(inovanie a pod. 11.6.4 Pri výsadbe drevín treba dodrža' tieto zásady: a)
v miestach, kde vymedzenie rozhadových polí a voných výšok dopravného priestoru ne-
9)
Únikové zóny sa navrhujú individuálne so súhlasom príslušného orgánu štátnej správy pre pozemné komunikácie.
10)
Pozri Súvisiace predpisy [7], [8], [9], [11], [17], [18] a [19] a pozri informatívnu prílohu P, (.5 a (.6.
59 PDF created with pdfFactory Pro trial version www.pdffactory.com
STN 73 6101 - úprava
b)
c) d) e)
f)
stanovuje vä(ší odstup kríkov a stromov od koruny cestnej komunikácie, musia by' dodržané tieto minimálne prie(ne vzdialenosti pre: a1) kríky, na dvojpruhových cestách s celkovou šírkou koruny: menšou alebo rovnou 10 m .............................................................1,0 m, vä(šou ako 10 m a menšou alebo rovnou 15 m................................1,5 m, vä(šou ako 15 m .............................................................................2,0 m, na štvor- a viacpruhovej cestnej komunikácii s celkovou šírkou koruny: menšou alebo rovnou 25 m .............................................................2,5 m, vä(šou ako 25 m .............................................................................3,0 m, ak je za hranou koruny priekopa alebo rigol, môžu by' vetvy kríkov najbližšie 1,0 m od ich vonkajšej hrany; kríky nesmú znižova' vidite nos' zvislých dopravných zna(iek, svetelných signaliza(ných zariadení a pod., a2) stromy; minimálna prie(na vzdialenos' kme$ov stromov od koruny cestnej komunikácie je 4,5 m, ak nie je na krajnici zvodidlo alebo ak je výsadba kríkov priechodná poda 11.6.5; vetvy stromov nesmú zasahova' viac do koruny cestnej komunikácie ako vetvy kríkov poda odseku a1), vetvy kríkov a stromov musia by' vzdialené min. 1,0 m od všetkých sú(astí mostných ob jektov, tunelov, oporných múrov, záchytných a bezpe(nostných zariadení a pod.; tento odstup sa musí dodrža' aj na výkopových svahoch od vonkajšej temennej hrany zárubných múrov, dreviny sa nesmú vysádza' nad podzemnými zariadeniami v telese cestnej komunikácie, t.j. hlavne nad trativodom, odvod$ovacím potrubím, káblami a pod., s ohadom na ich prehliadky, obnovu a údržbu, na úrovni okolitého územia alebo na násypoch bez krajných zvodidiel a na nových stavbách smerovo rozdelených cestných komunikácií a ciest I. triedy sa nesmú vysádza' súvislé stromoradia; toto ustanovenie neplatí pre kategórie C 7,5 a C 6,5, minimálna vzdialenos' kme$ov stromov na priechodných úsekoch lesom je 10 m od hrany koruny cestnej komunikácie aj pri osadení zvodidla na krajnici, a aj ke* sú stromy na výkopovom svahu alebo na jeho terénnom pokra(ovaní vo výške minimálne 1,50 m nad hranou koruny; pritom treba zabezpe(i' vhodnou výsadbou plynulý výškový prechod na pásmo odvetvených vysokokme$ových stromov, výsadba kríkov a stromov kríkového vzrastu je prípustná na plochách dostato(ne širokých deliacich pásov tam, kde nezasahujú rozhadové polia a kde tomu nebránia dôvody poda bodu b) a c) a pri zaru(ení minimálneho odstupu krajných vetví od okraja priahlých spevnených plôch vo vzdialenosti 1,0 m.
11.6.5 Ú(elovo situovaná výsadba vhodných druhov kríkov môže posilni' alebo aj prevzia' úlohu záchytných bezpe(nostných zariadení. Jej funkcia spo(íva v pružnom zadržaní nezvládnutých vozidiel ne priechodným pásom alebo skupinou kríkov v priestore: a) dostato(ne širokého stredného alebo bo(ného deliaceho pásu mimo rozhadového poa pred vbehnutím do protismeru alebo do susedného jazdného pásu alebo pred (elným nárazom do pevnej prekážky (mostnej podpery, stožiaru a pod.), b) za hranou koruny cestnej komunikácie pred zídením z násypových svahov, vyžadujúcich osadenie zvodidiel pred (elným nárazom do pevnej prekážky, vrátane kme$ov silných stromov (pozri 11.1.2.2.13). 11.6.6 Pri vysadzovaní stromov treba radšej voli' skupinovú výsadbu ako stromoradie (aleje), ktorá plní špecifickú funkciu, ako napr. zníženie osl$ovania slne(nými lú(mi, ochrana pred závejom a pod. Výsadba ovocných stromov je pozd!ž dopravne významnejších cestných komunikácií nevhodná. Pozd!ž ostatných ciest treba výsadbu navrhnú' s ohadom na pôdne a klimatické pomery, vplyv exhalácií a iných škodlivých vplyvov a na zabezpe(enie obhospodarovania stromov. Inak sa vždy volia ú(elové a okrasné stromy. 60 PDF created with pdfFactory Pro trial version www.pdffactory.com
STN 73 6101 - úprava
11.7 Cestné a dia#niné káble 11.7.1 Na dianiciach a rýchlostných cestách (v odôvodnených prípadoch aj na ostatných cestách) sa navrhujú káble silového elektrického vedenia alebo telekomunika(ného vedenia. Tieto vedenia sa môžu klás' do pomocného pozemku, do bo(ného deliaceho pásu alebo do nespevnenej (asti krajnice, výnimo(ne do stredného deliaceho pásu (pozri obrázky 10 až 15).
11.8 Umelé osvetlenie na cestných komunikáciách 11.8.1 Cestné komunikácie sa v extraviláne osvetujú v odôvodnených prípadoch. Na nových stavbách a rekonštrukciách križovatiek smerovo rozdelených cestných komunikácií v extraviláne a v blízkosti mestských aglomerácií sa navrhnú káblové a priechodové kanály na inštaláciu osvetlenia vo výhade. 11.8.2 V prípadoch poda 11.8.1 sa osvetlenie rieši poda STN 36 0400 a STN 36 0411. Stožiare osvetlenia sa vždy považujú za pevnú prekážku, pre ich umiestnenie a ochranu záchytným zariadením. Osvetovacie zariadenie nesmie žiadnou svojou (as'ou zasahova' do vonej šírky a výšky cestnej komunikácie.
11.9 Telefóny núdzového volania 11.9.1 Pozemné komunikácie možno vybavi' telefónmi núdzového volania len v prípade požiadavky správcu komunikácie. Informácia o najbližšom telefóne núdzového volania sa umiestni na zvislú dopravnú zna(ku. V takomto prípade má by' vzájomná vzdialenos' telefónov núdzového volania, príp. stojanov na dianiciach a rýchlostných cestách najviac 2000 m. Vzájomná vzdialenos' sa na ostatných cestách stanoví poda významu cesty, ak sa tu v odôvodnených prípadoch zriadi telefón núdzového volania. Manipulácia s telefónmi núdzového volania musí by' jednoduchá a znázor $uje sa symbolmi. Na smerovo rozdelených cestných komunikáciách sa telefóny núdzového volania alebo stojany umiest$u jú poda možnosti súmerne po oboch stranách, na smerovo nerozdelených cestných komunikáciách sa umiest $ujú poda miestnych podmienok. 11.9.2 Telefóny núdzového volania alebo stojany sa umiest$ujú za hranicou vonej šírky cestnej komunikácie, nesmú tvori' nebezpe(nú pevnú prekážku a musia by' bezbariérovo prístupné s manipula(ným zariadením umiestneným vo výške 600 mm až 1200 mm. Prípojky vedenia od spojovacích káblov k telefónnemu zariadeniu musia by' pod spevnenými plochami koruny cestnej komunikácie uložené do chráni(iek.
11.9.3 Ak pozemná komunikácia nie je vybavená telefónmi núdzového volania, treba dopravné zna(enie doplni' o informa(nú zna(ku s (íslon núdzového volania.
11.10 Technológie pre dopravnú telematiku 11.10.1 Všeobecne 11.10.1.1 Dopravná telematika je súbor technických nástrojov využívajúci informa(nú technológiu a telekomunika(né služby vo vozidle a v dopravnej infraštruktúre na podporu a prevádzku služieb v cestnej doprave s cieom zvyšova' bezpe(nos' a efektívnos' cestnej premávky 11.10.1.2 Progresívne dopravné riadiace systémy a ich zariadenia slúžia na zvýšenie bezpe(nosti a plynulosti cestnej premávky, prepravných výkonov cestnej dopravy a na zabezpe(enie informovanosti o stave cestnej siete ú(astníkov cestnej premávky ako aj správcov komunikácií. Návrh systémov a zariadení do-
61 PDF created with pdfFactory Pro trial version www.pdffactory.com
STN 73 6101 - úprava pravnej telematiky sa riadi zvláštnymi predpismi11).
11.10.1.3 Z hadiska používania pevných zariadení pre dopravnú telematiku (vo vozidlách - mobilné zariadenia táto norma nerieši) sa delia dianice a cesty: a) dianice a rychlostné cesty, b) cesty I. triedy a smerovo rozdelené cesty s neobmedzeným prístupom, c) cesty II. a III. triedy, d) mestské komunikácie. 11.10.1.4 Zariadenia pre dopravnú telematiku sa musia umiest$ova' mimo vymedzený prejazdný priestor dianice, rýchlostnej komunikácie alebo cesty. Ak tieto zariadenia sú pevnou prekážkou, treba chráni' vozidlá návrhom bezpe(nostných zariadení (zvodidiel) alebo tlmi(mi nárazov (pozri 13.1.2.4). 11.10.1.5 K technológii dopravnej telematiky, ktorá sa umiestní na trase dianice alebo cesty sa musí za bezpe(i' prístup na údržbu a opravy. Technológia, ktorá si vyžaduje (astý príjazd vozidla správcu, umiestnená na dianici alebo ceste so spevnenou krajnicou užšou ako 2,5 m, treba navrhnú' ich rozšírenie v plnej šírke v d!žke minimálne 20 m s vjazdovým a výjazdovým klinom poda STN 73 6102. 11.10.1.6 Zariadeniami a infraštruktúrou riadiacich systémov na dianiciach a cestách sú: a) automatické s(íta(e dopravy (zariadenia na zber a spracovanie dopravných údajov – po(et, klasifikácia, rýchlos', (asové medzery vozidiel v dopravnom prúde, b) meteorologické a vozovkové senzory (zariadenia na zber a spracovanie fyzikálnych údajov súvisiacich s dopravou), c) premenné dopravné zna(ky a zna(ky s prevádzkovými informáciami, d) kamerový dohad (a riadenie výnimo(ných stavov), e) meranie nadrozmernej dopravy a váženie vozidiel, alebo iné, f) technologické uzly a prenosové zariadenia (telekomunika(né a napájacie prostriedky), g) zariadenia na riadenie technológií v tuneloch. Všetky zariadenia progresívnch dopravných riadiacich systémov sa umiest$ujú poda potreby jednotlivých aplikácií telematických systémov alebo na úseky s výskytom (astých dopravných porúch / nehôd.
11.10.2 Využívanie systémov dopranej telematiky 11.10.2.1 Pri projektovaní dianic a ciest sa navrhujú základné telematické systémy, ich aplikácie a kombinácie, ktoré sú v tabuke 19. 11.10.2.3 Opis základných aplikácií uvedených v tabuke 19: úsekové riadenie dopravy – systém na dosiahnutie plynulosti dopravného prúdu a požadovanej funk (nej úrovne, využívajúci zariadenia na zber a vyhodnocovanie dopravných údajov v reálnom (ase (intenzita, rýchlos' a skladba dopravného prúdu, (asové medzery) a reguláciu dopravného prúdu zmenou rýchlosti pomocou premenných dopravných zna(iek; presmerovanie dopravy – obchádzky na ploche územia: plošné operatívne presmerovanie a riadenie dopravných prúdov pomocou premenných (smerových) dopravných zna(iek. Usmernenie dopravných prúdov je zabezpe(ené po celej trase obchádzky; informácie o poveternostných podmienkach a o prekážkach (nadrozmerná doprava) – bodové a úsekové riadenie dopravy na miestach vzniku možného nebezpe(enstva, vybavené me-
11)
Technické podmienky MDPT: Premenné dopravné zna (ky na pozemných komunikáciách, Automatické s (íta(e dopravy na pozemných komunikáciách, Meteorologické zariadenia na pozemných komunikáciách, Televízny doh ad a riadenie výnimo(ných stavov pomocou video technológie na pozemných komunikáciách, Zariadenia na monitorovanie nadrozmernej a nadmernej cestnej dopravy na pozemných komunikáciách, Prevádzka a údržba technologického vybavenia tunelov na pozemných komunikáciách,
62 PDF created with pdfFactory Pro trial version www.pdffactory.com
STN 73 6101 - úprava
-
teorologickými zariadeniami a zariadeniami na zber údajov o nadmernej a nadrozmernej do prave. Informácie sa prenášajú pomocou zna(iek s prevádzkovými informáciami a premennými dopravnými zna(kami; varovanie pred nehodami a zápchami – bodové a úsekové riadenie dopravy na miestach vzniku možného nebezpe(enstva vybavené dopravnými detektormi alebo kamerovým dohadom a zna(kami s prevádzkovými informáciami a premennými dopravnými zna(kami; riadenie dopravy na vetvách križovatky (ramp metering) – bodové riadenie dopravy na reguláciu vozidiel vchádzajúcich na komunikácie s vyšším za'ažením; kontrola prejazdu na (ervenú a meranie okamžitej rýchlosti – bodové alebo úsekové aplikácie na svetelne riadených križovatkách a úsekoch s vysokou intenzitou dopravy vekou pravdepodobnos'ou porušovania pravidiel cestnej premávky; dopravné a cestovné informácie – úsekové a plošné poskytovanie informácií na presmerovanie dopravných prúdov poskytnutím v(asných informácií pomocou zna(iek s prevádzkovými informáciami; riadenie dopravy v tuneloch.
Tabu#ka 19 – Používanie telematických aplikácií Základné aplikácie Dianice progresívnych dopravných a rýchlostné cesty riadiacich systémov úsekové riadenie dopravy x presmerovanie dopravy x obchádzky na ploche územia informácie o poveternostných podmienkach a o prekážkach ♦ (nadrozmerná doprava) varovanie ♦ pred nehodami a zápchami riadenie dopravy na vetvách x križovatky (ramp metering) kontrola prejazdu na (ervenú ♦ a meranie okamžitej rýchlosti dopravné a cestovné informácie ♦ riadenie dopravy v tuneloch ♦
cesty s neobmezeným prístupom smerovo smerovo nerozdelené rozdelené I. triedy II. a III. triedy o o o
x
x
o
♦
x
x
o
o
o
o
o
o
♦
♦
x
x
x
♦
♦
o o
POZNÁMKA 1: ♦ - požadované, x – odporú (ané, o – možné.
11.10.3 Telekomunika né prostriedky 11.10.3.1 Telekomunika(ný podsystém v progresívnych riadiacich systémoch se buduje na dianiciach a cestách na vytvorenie komunika(nej infraštruktúry pokrývajúcej nároky telematických aplikácií na dátové, hlasové, obrazové a mediálné prenosy do riadiacich centier (operátorských pracovísk a dispe(ingov). Systém musí zabezpe(i' požiadavky používatea na spoahlivos', bezpe(nos' a dostupnos' údajov a informácií. Systém musí využíva' štandardné komunika(né protokoly a rozhrania na príjem a odosielanie údajov do informa(ných a telematických systémov, ktoré sa riadia špeciálnymi predpismi12).
12)
Technické podmienky MDPT: Komunika (né a napájacie prostriedky na pozemných komunikáciách, Zásady budovania technologických uzlov (koncentrátorov - radi (ov) na pozemných komunikáciách.
63 PDF created with pdfFactory Pro trial version www.pdffactory.com
STN 73 6101 - úprava
11.10.4 Komunika ná sie$ operátorských pracovísk 11.10.4.1 Pri navrhovaní telekomunika(nej infraštruktúry na dianiciach a rýchlostných cestách sa odporú(a kombinova' privátnu sie' správcu komunikácie s verejnou sie'ou. Sie' správcu dianice alebo cesty môže by' pevná alebo bezdrôtová, v miestnej a regionálnej úrovni slúži na dispe(erské komunika(né služby, ktorá je vyhradená pre potreby telematických aplikácií, ties$ových a operátorských spojení. Návrh operátorského pracoviska pre systémy a zariadenia dopravnej telematiky sa riadi zvláštnym predpisom13). 11.10.5 Centrálne riadenie dopravy 11.10.5.1 Progresívne dopravné riadiace systémy patriace k inteligentným dopravným systémom (*alej len IDS) obsahujú a využívajú možnosti informa(ných a telekomunika(ných technológií. Variabilné formy IDS prinášajú úžitok a prospech používateom dianic/ciest, znižujú finan(nú potrebu budovania cestnej infraštruktúry, zvyšujú prevádzkovú efektívnos' a spoahlivos' cestnej dopravy, pri(om znižujú negatívne vplyvy na životné prostredie a zvyšujú bezpe(nos' cestnej premávky. Jednotlivé formy IDS využívajú správcovia cestných komunikácií a používatelia ciest a dianic. IDS zah2$a tieto možnosti postupne aplikovatených riešení: a) dopravné riadiace systémy, b) pohotovostné riadiace systémy, c) bezpe(nostné systémy, d) elektronické mýtne systémy, e) dopravné a cestovné informa(né systémy, f) technológie umiestnené v motorovom vozidle, g) systémy verejnej dopravy, h) riadiace systémy vozového parku a nákladných vozidiel.
11.11 Clony proti vzájomnému osl%ovaniu 11.11.1 Vegeta(né alebo umelé clony sa môžu navrhova' v strednom deliacom páse alebo v priestore oddeujúcom súbežné komunikácie, cestné komunikácie a železni(nú dráhu, a to na smerovo rozdelených cestných komunikáciách, prípadne na súbehu dvoch cestných komunikácií alebo cestnej komunikácie a železni(nej dráhy, a to v miestach, kde sa nevylu(uje dlhšie vzájomné osl$ovanie vodi(ov (napr. priamej). Tieto zariadenia v žiadnom prípade nesmú znižova' najmenšiu prípustnú d!žku rozhadu na zastavenie (pozri 6.3.2 a 6.3.3).
11.12 Ochrana proti vstupu zvierat a ostatných vo#ne žijúcich živoíchov na cestné komunikácie 11.12.1 Pri za(le$ovaní cestnej komunikácie do krajiny treba prihliadnu' aj na minimálny zásah do územia so stálym výskytom zveri a ostatných vone žijúcich živo(íchov. Tam, kde sa táto podmienka nedá docieli' a navyše, ak sa v miestach stálych prechodov zveri a ostatných vone žijúcich živo(íchov nemôžu situova' prirodzené priechody zveri z jednej strany cestnej komunikácie na druhú (pod mostnými objektmi a pod.) navrhnú sa nové priechody a medzi nimi sa urobia umelé ochranné zábrany na žiaduce usmernenie pohybu zveri a ostatných vone žijúcich živo(íchov. V nevyhnutných prípadoch sa úplne zabráni prechodu zveri a ostatných vone žijúcich živo(íchov (napr. oplotením). Rozsah a spôsob ochrany s využitím miestnych znalostí sa navrhne v spolupráci s príslušnými odbornými orgánmi ochrany životného prostredia.
13)
Technické podmienky MDPT: Operátorské pracovisko pre riadenie dopravy na pozemných komunikáciách
64 PDF created with pdfFactory Pro trial version www.pdffactory.com
STN 73 6101 - úprava Konštruk (né usporiadanie umelých zábran proti vstupu zveri a ostatných vone žijúcich živo(íchov sa navrhne poda schválených typových podkladov alebo vzorových listov.
12 Obslužné dopravné zariadenia 12.1 Všeobecne 12.1.1 Medzi obslužné dopravné zariadenia patria: a) odpo(ívadlá (pozri 12.5.1 a 12.5.2), b) autobusové zastávky (pozri 12.2.1), c) parkoviská (pozri 12.4.1 a 12.4.2), d) objekty služieb, napr. (erpacie stanice pohonných látok pozri (12.3.1 a 12.3.2), motely, motoresty a zariadenia s podobnou prevádzkou (napr. umýva (ky motorových vozidiel a pod.); umiest $ujú sa na parkoviskách a odpo(ívadlách. 12.1.2 Obslužné dopravné zariadenia sa zásadne navrhujú vpravo od cestnej komunikácie na samostatných jednosmerných pruhoch (pásoch), prípadne na plochách oddelených od vo nej šírky priebežnej cestnej komunikácie: a) fyzicky: bo(ným deliacim pásom, deliacim ostrov(ekom, b) opticky, Obslužné dopravné zariadenia sa na medzinárodných cestách a dianiciach riadia aj *alšími predpismi3). Všetky obslužné dopravné zariadenia musia by' bezbariérové a prístupné osobám s obmedzenou schopnos'ou pohybu a orientácie14). 12.1.3 Spevnené (asti obslužného dopravného zariadenia ur (ené na prejazd a státie vozidiel sú: a) pridružené pruhy (zastávkové na autobusových zastávkach, prípadne parkovacie), b) odstavné a parkovacie plochy (na odpo(ívadlách a samostatných parkoviskách, pri moteloch, motorestoch a (erpacích staniciach pohonných látok), c) (elové komunikácie a komunika(né plochy (ur (ené na komunika(né ú(ely vnútri obslužných dopravných zariadení). 12.1.4 Na dianiciach, rýchlostných cestách, na štvor- a viacpruhových cestných komunikáciách s neobmedzeným prístupom sa navrhuje pripojenie odstavných a parkovacích plôch a ú(elových komunikácií obslužných dopravných zariadení na priebežné jazdné pruhy použitím odbo(ovacích a pripájacích pruhov poda STN 73 6102. Na ostatných cestných komunikáciách sa navrhujú len vyra*ovacie úseky (pozri 12.1.9) a pripojenie sa môže navrhnú' križovatkovou vetvou bez zara*ovacieho úseku, pri(om tre ba zabezpe(i', aby vozidlá nenabiehali do protismeru. Poda STN 73 6102 sa navrhujú nutné polomery, odsadenie oblúkov a rozšírenie jazdných pruhov. Pripojenie zastávkových pruhov na cestách s neobmedzeným prístupom sa navrhuje v rozsahu vyra*ovacích a zara*ovacích úsekov (prípadne sa skladá iba z vyra*ovacieho a zara*ovacieho úseku). 12.1.5 Na ú(elových pruhoch a ú(elových komunikáciách obslužných dopravných zariadení a na ich pri pojeniach na priebežné jazdné pruhy sa zabezpe(uje d!žka rozhadu na zastavenie (pozri 6.3.3). 12.1.6 Obslužné dopravné zariadenia sa umiest$ujú pri cestných komunikáciách: a) prednostne na priamych a prehadných úsekoch cestnej komunikácie, b) v smerových oblúkoch len vtedy, ke* aj po výstavbe obslužného dopravného zariadenia zostane na cestnej komunikácii priebežne zachovaný rozhad na zastavenie poda 6.3.1 a tabu-
14)
Pozri Súvisiace predpisy [16]. 65
PDF created with pdfFactory Pro trial version www.pdffactory.com
STN 73 6101 - úprava
c) d) e)
f)
g) h) i) j) k) l) m)
ky 7, prípadne na predbiehanie (na dvojpruhových cestách) poda 6.3.3 a tabuky 8, vo vypuklých výškových oblúkoch, na ktorých je zabezpe(ený rozhad na predbiehanie (aj na cestných komunikáciách smerovo rozdelených), vo vypuklých výškových oblúkoch, na ktorých je zabezpe(ený len rozhad na zastavenie, ale kde odbo(enie a pripojenie obslužného dopravného zariadenia na cestnú komunikáciu leží mimo výškového oblúka a cestujúci neprechádzajú cestnú komunikáciu v úrovni, na dianiciach a rýchlostných cestách na vzdialenos' minimálne 100 m pred za(iatkom a minimálne 100 m za koncom zvä(šenia po(tu jazdných pruhov (prípadne minimálne 100 m pred vyra*ovacím úsekom a minimálne 100 m za zara*ovacím úsekom prídavného pruhu pre pomalé vozidlá), na cestách s neobmedzeným prístupom na úsekoch so zvä(šeným (aj výhadovým) po(tom jazdných pruhov na vzdialenos' minimálne 100 m pred za(iatkom a minimálne 100 m za koncom vyra*ovacieho alebo zara*ovacieho úseku pravého jazdného pruhu; na zvyšnom úseku sa môže navrhnú' obslužné dopravné zariadenia ur (ené len na jeden smer jazdy v prípade, ak sa pripojenie navrhuje v súlade s požiadavkami tejto normy, tak, aby vzdialenos' obslužného dopravného zariadenia (okrem autobusových zastávok) umožnila od hraníc križovatky umiestni' zvislé dopravné zna(ky cestnej komunikácie v predpísaných vzdialenostiach a splnila ustanovenia 12.3.1 a 12.5.3, na úrov$ových križovatkách ciest vždy za križovatkou tak, aby aspo$ ú(elový pruh alebo vjazdová a výjazdová vetva ú(elovej komunikácie (pozri 12.1.4) ležali mimo rozhadových trojuholníkov poda STN 73 6102, mimo rozhadových trojuholníkov železni(ných priecestí, križovatiek a vetiev mimoúrov$ových križovatiek, na dostato(nú vzdialenos' od mostných a iných objektov tak, aby sa cestné záchytné systémy mohli nenásilne a bezpe(ne ukon(i', mimo vjazdov, výjazdov a pripojení ú(elových komunikácií, mimo priechodov pre chodcov a pre cyklistov, okrem úsekov, kde vekos' a d!žka klesania komunikácie pred obslužným dopravným zariadením neumož$uje 'ažkým nákladným vozidlám, aby bezpe(ne zastavili (hlavne s ohadom na ohrev b2 zd).
12.1.7 Hodnoty pozd!žneho sklonu ú(elových pruhov a ú(elových komunikácií obslužných dopravných zariadení na úseku pozd!ž cestných komunikácií a ich pripojení na priebežné jazdné pruhy vychádzajú z pozd!žneho sklonu priahlého priebežného jazdného pruhu, pri(om pozd!žny sklon nemá prekro(i' hodnotu 4 % na autobusových zastávkach, na parkoviskách, odpo(ívadlách a na (erpacích staniciach pohonných látok. V priestore (erpacej stanice pohonných látok platí STN 73 6059. 4alšie požiadavky na umiestnenie a pripojenie sú v príslušných legislatívnych predpisoch15). 12.1.8 Šírka bo(ného deliaceho pásu alebo deliacich ostrov(ekov medzi vonkajšou hranou vonej šírky priebežnej cestnej komunikácie a vnútornou hranou samostatného pruhu pre obslužné dopravné zariadenia sa ur (í pre každý druh obslužného dopravného zariadenia osobitne. 12.1.9 Ak sa navrhuje pre vjazd na obslužné dopravné zariadenie len vyra*ovací úsek, tak má jednotnú d!žku 50 m a tvar poda STN 73 6102. V stiesnených podmienkach pri rekonštrukciách ciest sa môže táto d!žka zníži' až na polovicu. 12.1.10 Rozmery a úprava spevnenej (asti obslužného dopravného zariadenia sa navrhujú napr. poda STN 73 6056 a STN 73 6131-1, a technických predpisov (pozri informatívnu prílohu P, (.16). 12.1.11 Šírka jazdného pruhu ú(elových komunikácií obslužných dopravných zariadení sa navrhuje jednotne 3,5 m s výnimkou priahlých ciest kategórie C 7,5 a C 6,5, na ktorých sa navrhuje v šírke 3,0 m.
15)
Pozri Súvisiace predpisy [1].
66 PDF created with pdfFactory Pro trial version www.pdffactory.com
STN 73 6101 - úprava Vodiace prúžky sa navrhujú pozd!ž ú (elových pruhov a jazdných pruhov ú(elových komunikácií obslužných dopravných zariadení poda 7.5.3.
12.1.12 Spevnená (as' krajnice sa navrhuje na šírku 0,25 m pozd!ž odbo(ovacích a pripájacích pruhov a vonkajších hrán ú(elových komunikácií a plôch obslužného dopravného zariadenia, okrem vyra*ovacieho a zara*ovacieho úseku na autobusových zastávkach na cestách s neobmedzeným prístupom, kde je táto šírka minimálne 1,50 m. Prípadný šírkový prechod spevnenej (asti krajnice na kategóriovú šírku sa navrhuje plynule na minimálnu d!žku 10 m od nástupiš'a. Nespevnená (as' krajnice (e + 0,25 m) sa navrhuje na vonkajšej strane spevnených chodníkov, na autobusových zastávkach a pozd!ž spevnenej (asti krajnice v tejto svojej celkovej šírke (prípadne zvä(šená o 1,0 m, ak treba zvodidlá).
12.1.13 Všetky obslužné dopravné zariadenia sa musia citlivo za(leni' do krajiny, zárove$ s vhodne a ú(elne upravenou vegetáciou, poda rázu krajiny. Poda druhu zariadenia treba navrhnú' aj vybavenie primeranými hygienickými zariadeniami. Umiestnenie a celkové usporiadanie týchto zariadení musí umož$ova' ahkú údržbu a ich využívanie vo všetkých ro(ných obdobiach.
12.2 Autobusové zastávky 12.2.1 Autobusové zastávky sa navrhujú poda STN 73 6425.
12.3 *erpacie stanice pohonných látok 12.3.1 +erpacie stanice pohonných látok (*alej len +SPL) sa navrhujú poda zásad uvedených v STN 73 6059. Navrhujú sa len tam, kde nebude znížená bezpe(nos' a plynulos' cestnej premávky. Na dianiciach a rýchlostných cestách sa umiest$ujú +SPL, motely a motoresty a pod. len na odpo(ívadlách. +SPL sa na cestách I. triedy s neobmedzeným prístupom umiest $ujú prednostne na odpo(ívadlách. Ich vzájomná vzdialenos' v jednom jazdnom smere nemá by' menšia ako 5 km, s výnimkou úsekov ciest v obciach. Vzdialenos' +SPL od križovatky v extraviláne má by' minimálne 400 m, pri(om sa meria od hranice križovatky po vyra*ovací alebo zara*ovací úsek odbo(ovacieho alebo pripájacieho pruhu +SPL. Táto vzdialenos' musí by' minimálne taká, aby umožnila vloži' priepletový úsek poda STN 73 6102 a umožnila umiestni' zvislé dopravné zna(ky na predpísané vzdialenosti. Rovnaké minimálne vzdialenosti sa musia dodrža' medzi za(iatkom a koncom vyra*ovacieho a zara*ovacieho úseku +SPL a krátkym núdzovým pruhom alebo iným obslužným dopravným zariadením. Na cestách II. a III. triedy sa +SPL umiest$ujú poda miestnych podmienok. Prednostne sa umiest$ujú na úsekoch prie'ahov ciest obcami. Na cestách s neobmedzeným prístupom sa rieši podobne aj umiestnenie a pripojenie motelov, motorestov a pod.. 12.3.2 Ú(elové komunikácie a komunika(né plochy +SPL sa navrhujú poda STN 73 6059.
12.4 Parkoviská 12.4.1 Parkoviská sa na cestných komunikáciách (napr. v blízkosti rekrea(ných priestorov, lesov, vyhliadkových miest a turisticky alebo inak atraktívnych objektov) musia umiestni' tak, aby vjazd na parkoviská, pohyb vozidiel na nich, parkovanie vozidiel a výjazd vozidiel z nich nenarušoval plynulos' cestnej premávky. 12.4.2 Na usporiadanie ú(elových pruhov, komunikácií a priahlých parkovacích plôch platia príslušné ustanovenia STN 73 6056 a súvisiace technické predpisy v informatívnej prílohe P, (.18. Ak sa má parkovisko výhadovo využi' ako odpo(ívadlo, musí sa navrhnú' poda zásad na odpo(ívadlá.
67 PDF created with pdfFactory Pro trial version www.pdffactory.com
STN 73 6101 - úprava
12.5 Odpo ívadlá 12.5.1 Odpo(ívadlá sa navrhujú malé a veké. Na dianiciach a rýchlostných cestách sa zria*ujú malé odpo(ívadlá vo vzdialenostiach 15 km až 25 km a veké vo vzdialenosti 30 km až 50 km. Koncepciu rozmiestnenia a vybavenia odpo(ívadiel na dianiciach schvauje príslušný orgán16). Na ostatných cestách môže by' vybavenie odpo(ívadiel primerane menšie a ich vzájomná vzdialenos' má by' minimálne 10 km. 12.5.2 Na odpo(ívadlá na dianiciach a rýchlostných cestách sa nesmú napája' iné komunikácie, okrem ú(elových komunikácií na zásobovaciu dopravu obslužných dopravných zariadení a ich pracovníkov. Ich pripojenie neumož$uje priamy vjazd na dianicu alebo rýchlostnú cestu. 12.5.3 Vzdialenos' medzi odpo(ívadlom a nasledujúcou križovatkou má by' aspo$: 1500 m, minimálne 600 m, na dianiciach a ostatných smerovo rozdelených cestných komunikáciách (bez ohadu na po(et jazdných pruhov); meria sa od konca pripájacieho pruhu od po(ívadla po za(iatok odbo(ovacieho pruhu križovatky, 400 m, na smerovo rozdelených cestách I. triedy (meria sa od konca pripájacieho pruhu od po(ívadla po hranicu križovatky); na križovatkách ciest I. triedy s cestami s výhadovou intenzitou dopravy nižšou ako 1500 voz/de$ sa môžu navrhnú' vzdialenosti znížené až na d!žku priepletového úseku poda STN 73 6102. Medzi križovatkou a nasledujúcim odpo(ívadlom má by' vzdialenos' aspo$: 600 m na štvorpruhových dianiciach a ostatných smerovo rozdelených komunikáciách (meria sa od konca pripájacieho pruhu križovatky po za(iatok odbo(ovacieho pruhu odpo(ívadla), 1100 m na šes' a viacpruhových dianiciach, 400 m na smerovo nerozdelených cestách I. triedy (meria sa od hranice križovatky po za(iatok odbo(ovacieho pruhu odpo(ívadla); na križovatkách ciest I. triedy s cestami s výhadovou intenzitou dopravy nižšou ako 1500 voz/de$ sa môžu navrhnú' vzdialenosti znížené až na d!žku priepletového úseku poda STN 73 6102. 12.5.4 V záujme vytvorenia ochrannej clony proti hluku, exhaláciám a prachu sa šírka bo(ného deliaceho pásu odporú(a navrhnú' poda významu odpo(ívadla a územných možností: 10 m až 20 m na cestných komunikáciách s návrhovou rýchlos'ou vä(šou ako 80 km/h, 5 m až 10 m na cestách s návrhovou rýchlos 'ou menšou alebo rovnou 80 km/h, ak netreba navrhnú' vä(šiu šírku s ohadom na umiestnenie odpo(ívadla. 12.5.5 Ú(elové komunikácie odpo(ívadiel sa navrhnú v rozsahu, ktorý umožní prístup na všetky parkovacie stojiská zodpovedajúceho po(tu a ostatné vybavenia odpo(ívadiel (+SPL, motel, motorest a pod.). Ich spevnenie sa navrhne na minimálnu šírku 6,0 m. Na ú (elových komunikáciách odpo(ívadla sa požaduje jednosmerná doprava a na komunika(ných plochách odpo(ívadla pravostranné usporiadanie dopravy. Obvykle sa navrhuje parkovacie stojisko pre osobné automobily, autobusy a nákladné autá oddelene. Na usporiadanie parkovacích plôch a stojísk platí STN 73 6056. Od priebežnej cestnej komunikácie sa spevnená plocha odpo(ívadla oddelí zeleným pásom. Do tohto pásu sa nesmie umiestni' nadzemná (as' objektov stavieb. 12.5.6 Na cestách s návrhovou rýchlos'ou menšou alebo rovnou 80 km/h sa chodci a cyklisti prevedú v priestore pozd!ž odpo(ívadla po spevnenej (asti krajnice priebežnej cesty. Na cestách s návrhovou rýchlos'ou vä(šou ako 80 km/h sa pešia a cyklistická premávka prevedie na konci odbo(ovacieho pruhu a na za(iatku pripájacieho pruhu cez ú(elovú komunikáciu odpo(ívadla na deliaci ostrov(ek alebo pás, ktorý musí ma' dostato(nú šírku, minimálne 1,5 m.
16)
Príslušný orgán štátnej správy pre pozemné komunikácie v súlade s výh adovými zámermi výstavby cestných komunikácií.
68 PDF created with pdfFactory Pro trial version www.pdffactory.com
STN 73 6101 - úprava
12.5.7 Odpo(ívadlá sa umiest$ujú z hadiska vonkajšieho za(lenenia do krajiny. Základnou požiadavkou na vnútorné usporiadanie odpo(ívadla je, aby sa zariadenia potrebné pre motorové vozidlá (parkovisko, +SPL a pod.) umiestnili v zóne priahlej k priebežnej cestnej komunikácii. Zariadenia a plochy slúžiace na odpo(inok a osvieženie motoristov sa umiest$ujú v zóne na vonkajšej strane odpo(ívadla. Ak sa navrhnú obojstranné protiahlé odpo(ívadlá, potom sa v strednom deliacom páse zriadi na d!žku odpo(ívadiel dvojité, prípadne obojstranné, zvodidlo a oplotenie do výšky 1,80 m.
13 Príslušenstvo údržby 13.1 Plochy na skladovanie materiálov cestnej údržby, ich dovoz a rozvoz sa navrhnú mimo koruny cestného telesa. Na tento ú(el sa môžu využi' zrušené cesty alebo ich (asti, ak sa nevyužívajú inak. 13.2 Na dianiciach a rýchlostných cestách sa skládky budujú mimo telesa cestnej komunikácie, vä(šinou v priestore cestmajstrovstva (STN 73 6100). 13.3 Na dianiciach a rýchlostných cestách sa môžu plochy a prístupové cesty poda 13.1 používa' aj ako ú(elové vjazdy a obratiská ur (ené vybraným zložkám (požiarna ochrana, záchranárske jednotky, zdravotná služba a pod.)
14 Cudzie zariadenia na cestných komunikáciách 14.1 Do telesa cestných komunikácií sa v pozd!žnom smere nedovouje umiest$ova' cudzie zariadenia. Cudzie zariadenia sa môžu umiestni' do pomocného pozemku cestnej komunikácie so súhlasom správcu cestnej komunikácie a to v súlade s predpismi17). V blízkosti telesa cestnej komunikácie sa v žiadnom prí pade nesmú umiest$ova' také zariadenia, ktoré by svojou prevádzkou alebo náhlymi poruchami mohli ohrozi' alebo zníži' bezpe(nos' cestnej premávky alebo ktoré by neprimerane technicky (i ekonomicky ovplyv$ovali údržbu, opravy (i výhadovú prestavbu cestnej komunikácie, prípadne zariadení, ktorých vlastná údržba, opravy alebo výmena by podstatne obmedzovali cestnú premávku. 14.2 Umiest$ovanie a prevádzku cudzích zariadení na mostných objektoch a v ich blízkosti ur (uje STN 73 6201. Na križovanie vodovodných a kanaliza(ných vedení s cestnými komunikáciami platí STN 75 5630 a STN 75 6230. Ak sa cestná komunikácia križuje s iným vedením (telekomunika(ným, energetickým a pod.), musí by' toto vedenie osadené vo(i nivelete cestnej komunikácie s výškovým rozdielom a spôsobom predpísaným normami (napr. STN 73 7505, STN 33 4050, STN 73 6005 a pod.) a *alšími predpismi. Na ochranu podzemného vedenia, ktoré sa križuje s cestnou komunikáciou, pred mechanickým poškodením sa navrhujú chráni(ky, káblové a prechodové kanále, káblovody, ktoré umož$ujú pretiahnu' a vymeni' káble bez prerušenia cestnej komunikácie. Všade tam, kde je to možné sa odporú(ajú zria*ova' kolektory. Križovanie cudzích zariadení s cestnou komunikáciou sa navrhuje poda súvisiacich technických predpisov (pozri informatívnu prílohu P (. 17).
14.3 Na cestných komunikáciách môžu by' umiestnené aj iné zariadenia napomáhajúce zvyšova' bez pe(nos' cestnej premávky a uah(i' jeho kontrolu a riadenie.
17)
Pozri súvisiace predpisy [3].
69 PDF created with pdfFactory Pro trial version www.pdffactory.com
STN 73 6101 - úprava
15 Zalenenie cestnej komunikácie do krajiny 15.1 Vedenie trasy cestnej komunikácie musí sp!$a' dopravno - technické hadiská zárove$ s (o najvä(ším uplatnením zásad priestorovej plynulosti trasy a jej estetického pôsobenia. V záujme ochrany životného prostredia treba cestnú komunikáciu vies' tak, aby bol zmiernený jej prípadný nepriaznivý zásah do krajiny a aby boli zachované pamiatky a chránené územia. Pri jej návrhu treba prihliadnu' na ekologické, klimatické, biologické, poveternostné, geologické, vodohospodárske pomery a pod. 4alej treba prihliadnu' na možnos' vzájomného prepojenia územia, ktoré sa rozdelilo cestnou, najmä smerovo rozdelenou komunikáciou. 15.2 Na území s ponohospodárskou a lesnou pôdou treba zváži' vedenie cestnej trasy tak, aby záber kvalitného pôdneho fondu bol (o najmenší. V prípade nevyhnutnosti rozdelenia ponohospodárskych ale bo lesných pozemkov treba cestnú komunikáciu navrhnú' tak, aby boli vytvorené dobre obhospodarovatené celky s možnos'ou príjazdu aj 'ažkých ponohospodárskych a lesníckych mechanizmov. 15.3 Cestná komunikácia nemá les pretína' v priamke s nepriaznivo pôsobiacim výhadom do širokého prieseku. Miernym zakrivením trasy sa dosiahne pohad na lesnú stenu. Svahy telesa cestnej komunikácie, hlavne smerovo rozdelenej, treba (o najviac prispôsobi' tvaru a povrchu územia (pozri informatívnu prílohu N). 15.4 Na obmedzenie nepriaznivých ú(inkov cestnej premávky (exhalácií, prachu, hluku, vibrácií a pod.) na únosnú mieru treba zváži' vedenie cestných komunikácií s vysokými návrhovými prvkami a s vysokými intenzitami cestnej dopravy v dostato(nej vzdialenosti od budov a bytových priestorov, lie(ebných, kúpených, výchovných, kultúrnych a rekrea(ných zariadení, pamiatkových objektov, chránených území aj oblastí s intenzívnou výrobou zeleniny, ovocia, chmeu a vini(a. Ak sa nedá zabráni' ne priaznivým ú(inkom cestnej premávky dostato(nou vzdialenos'ou alebo polohou nivelety v záreze, treba na tento ú(el využi' všetky dostupné ochranné technické a biologické (vegeta(né) prostriedky obmedzu júce nepriaznivé vplyvy. Pritom sa rešpektujú príslušné predpisy. 15.5 Plochy vytvorené zemnými prácami na novej cestnej komunikácií sa musia upravova' po(as výstavby alebo vzápätí po jej ukon(ení . Porast má zodpoveda' klimatickým a biologickým pomerom miesta stavby a to s prihliadnutím na: a) vhodnos' porastu na spevnenie svahu, b) možnos' jeho ahkého udržiavania (strihanie, kosenie a pod.), c) jeho estetický ú(inok, hlavne pokia ide o vhodné maskovanie vyšších násypov a iných nevyhnutných zásahov novej cestnej komunikácie do krajiny. Vegeta(né úpravy sa navrhujú poda 11.6.1 až 11.6.6. 15.6 V projekte treba navrhnú' aj úpravu pozemkov využívaných po(as výstavby na stavebné práce a to ako z estetických dôvodov, tak aj z dôvodov možnej rekultivácie všetkých plôch, ktoré netreba na ú(ely cestnej komunikácie. To sa týka aj úsekov starých vyradených ciest, ktoré sa nedajú využi' na miestnu premávku ako cyklistické trasy alebo ako skládky cestných materiálov a pod. 15.7 V projekte treba vyrieši' aj spracovanie prebyto(nej horniny/ zeminy vy'aženej najmä z tunelov, ktorá sa nedá použi' na stavebné ú(ely a to aj na vytvorenie nového reliéfu krajiny, vhodnou úpravou terénu v okolí stavby s doplnením výsadby vegetácie.
70 PDF created with pdfFactory Pro trial version www.pdffactory.com
STN 73 6101 - úprava
Príloha A (normatívna) Výpoet prípustných návrhových intenzít dopravného prúdu A.1 Základné kategórie ciest a dia#nic A.1.1 Všeobecne A.1.1.1 Základné kategórie ciest I. a II. triedy (vrátane medzinárodných) sú stanovené výhadovými zámermi výstavby ciest18). Kategórie ciest III. triedy sa ur (ia poda výhadovej intenzity dopravných prúdov a charakteristiky územia19). Výhadové intenzity dopravného prúdu nesmú prekro(i' navrhované intenzity zodpovedajúce priestorovému usporiadaniu cestnej kommunikácie, výhadvej skladbe dopravných prúdov vozidiel a požadovaným jazdným rýchlostiam.
A.1.1.2 Pri vo be kategórie poda A.1.1.1 sa prihliada na požiadavky jazdy v ucelených 'ahoch, bez vä(ších a náhlych zmien priestorového usporiadania, ovplyv$ujúcich jazdnú rýchlos'. Preto sa z hadiska homogenity ucelených úsekov cestnej komunikácie môžu meni' kategórie len v najnutnejších prípadoch, napr. v blízkosti vekých miest, priemyselných centier, v horských podmienkach a pod. Zmena kategórie sa rieši vždy v oblasti križovatky. A.1.1.3 Za výhadovú intenzitu dopravného prúdu poda A.1.1.1 sa považuje výhadová pä'desiatrazová (*alej 50-rázová) intenzita dopravného prúdu. Na dvojprúdových cestách treba uvažova' s príslušnou intenziou dopravného prúdu v protismere. Poda [26] je možno uvažova' aj s porovnaním 30-, 50-, 100-, 150-, 200-, 250-rázovou hodinovou intenzitou dopravy, ak rozdiel medzi 50-tou a uvedenou hodinovou intenzitou je do 10%. A.1.1.4 Na stanovenie X-rázových hodín sa: a) porovná 30-, 50-, 100-, 150-, 200-, 250-tá hodiná a použije sa vhodnejší pomer medzi 30-, 50-, 100-tou hodinou na stanovenie rozhodujúcej hodinovej intenzity dopravy. Na dimenzovanie a plánovanie sa odporú(a používa' pomer X-rázovej hodinovej intenzity dopravy, ktorej pomer je najbližší k (íslu 1,00, b) stanoví ukazovate špi(kovej hodinovej intenzity (ω) vyjadrený v percentách poda vz'ahu: ω
c)
d)
=
M 50− HID M PDI
× 100 [%]
stanoví rozhodujúca hodinová intenzia dopravy. Táto hodnota sa v krajinách EÚ používa na posúdenie protihlukovej ochrany pre de$ v (ase (06 - 22 h) a noc (22 - 06 h). Bude: v (ase 06 – 22 h
v (ase 22 – 06 h
RHIDd = 0,06*M PDI
RHIDn = 0,014* M PDI
stanoví rozhodujúca hodinová intenzita dopravy (RHID) pre smery a rez.
A.1.1.4 Výhadová 50-razová intenzita dopravného prúdu (ak rozdiel medzi 50-tou a 100- rázovou intenzitou je vä(ší ako 10%) sa ur (í z východiskovej intezity získanej z dorpavného s(ítania analýzou do pravných vz'ahov a pod. Hodnoty východiskovej a výhadovej intenzity a spôsob ich získania musia by' zdokumentované v návrhu cestnej komunikácie.
18)
Poda kategorizácie ciest I. a II. triedy schválené príslušným orgánom štátnej správy pre pozemné komunikácie.
19)
V súlade s výhadovými zámermi vástavby ciest, po dohode s príslušným orgánom štátnej správy pre pozemné komunikácie alebo inou poverenou organizáciou.
71 PDF created with pdfFactory Pro trial version www.pdffactory.com
STN 73 6101 - úprava Špi(kové hodinové intenzity dopravy (ŠHID) treba udáva' v skuto(nej hodnote [voz/h] a s percentuálnym vyjadrením jednotlivých smerov a rezu komunikácie. ŠHID sa uvádzajú s rozlíšením na (asové obdobie d$a (dopolud$ajšie, popolud$ajšie). Na stanovenie X-rázových hodín treba ma' k dispozícii meranie z pracovného ako aj prípustnkového obdobia, aby sa nepredimenzoval (i nepoddimenzoval cestný 'ah.
A.1.1.5 Východiskové, výhadové navrhované intenzity sa vyjadrujú pre každý dopravný smer osobitne vo vozidlách rozdelených poda doprvaného prúdu, aby sa umožnil výpo(et podielu pomalých vozidiel. A.1.1.6 Jednotlivým kategóriám cestných komunikácii orienta(ne zodpovedajú návrhové hodnoty (RPDI) uvedené v tabukách A.1 a A.2. Navrhované kategórie sa posudzujú poda kapitoly 5. A.1.1.7 Výpo(et prípustných (návrhových) intenzít základných kategórií poda druhu cestnej komunikácie sa s ohadom na rôzne uplatnenie vplyvu stavebných a dopravných podmienok (pozri 5.6) spracováva odlišným spôsobom pre: a) cesty s neobmedzeným prístupom: dvojpruhové, štvorpruhové smerovo rozdelené, b) rýchlostné cesty: rýchlostné cesty, štvorpruhové smerovo rozdelené, c) štvorpruhové dianice. A.1.1.8 Na stanovenie návrhovej intenzity na dianicach a rýchlostných cestách sa za pomalé vozidlá ne považujú vozidlá, ktorých najvyššia povolená rýchlos' prevyšuje rýchlos' ur (enú zvláštným predpisom. Vozidlá, ktoré nedosahujú predpísanú rýchlos', nemajú prístup na uvedené kategórie ciest.
A.2 Dvojpruhové cesty s neobmedzeným prístupom A.2.1 Úel a oblas$ ich použitia A.2.1.1 Stanoveným postupom výpo(tu kapacity sa preukazuje, že na ur (itej (asti dvojpruhovej cesty mimo zastavané územie možno dosiahnu' cestovnú rýchlos', zodpovedajúcu funkcie cesty v sieti komunikácií a že o(akávané dopravné jej za'aženie zvládne táto s požadovanou kvalitou dopravy.
A.2.2 Plánovacie podklady A.2.2.1 Návrh trasy A.2.2.1.1 Podklady na návrh cestnej trasy vyplývajú z predchádzajúcich stup$ov plánovacieho procesu. Funk (né (lenenie cestnej siete stanovuje priradi' danú trasu do ur (itej návrhovej kategórie ciest. Z nej vyplývajú cie ové predpoklady na požadovanú cestovnú rýchlos' vc. Tie sú návodom pri vo be návrhovej rýchlosti vn. Z návrhovej rýchlosti vyplývajú smerové a výškové prvky vedenia trasy cesty.
A.2.2.2 Intenzita dopravy A.2.2.2.1 Predpokladom na použitie uvedeného postupu je znalos' výhadovej intenzity dopravy M v. Tá sa stanovuje poda (lánkov v 6.1 až 6.1.4. Za smerodajnú sa považuje ve kos' dopravnej požiadavky vyjadrenej sú(tom intenzít dopravných prúdov v oboch smeroch. Je pritom potrebné pozna ' celkové za'aženie všetkými vozidlami v špi(kovej hodine [voz/h] a podiel 'ažkých vozidiel M NA [%].
72 PDF created with pdfFactory Pro trial version www.pdffactory.com
STN 73 6101 - úprava
A.2.2.3 Tvorba iastkových úsekov A.2.2.3.1 Veli(iny uvedené v (lánku A.2.2.2 ovplyv$ujú prevádzkové podmienky posudzovanej (asti cesty a tým aj dosiahnutenú rýchlos' vozidiel a jej kapacitu, ktoré majú meniace sa vlastnosti. Nový (iastkový úsek za(ína tam, kde sa mení jedna z ovplyv$ujúcich veli(ín, vz'ahujúca sa na danú trasu. Každý (iastkový úsek má by' aspo$ 300 m dlhý.
A.2.3 Ovplyv%ujúce veliiny A.2.3.1 Pozd 'žny sklon A.2.3.1.1 Na trasách s vyšším stúpaním [s > 2 %] klesajú cestovné rýchlosti všetkých vozidiel, hlavne však 'ažkých. Preto sa vo výpo(te berie do úvahy trasa v stúpaní a to s ohadom na d!žku a ich mieru stú pania. Trasy v klesaní sa uvažujú prakticky ako na vodorovnom úseku. Ak sa s ohadom na veké zmeny pozd!žneho sklonu vytvoria (iastkové úseky, d!žky týchto úsekov a miery sklonov zodpovedajú stranám výškového polygónu v pozd!žnom profile. K vypuklým a vydutým výškovým oblúkom sa v pozd!žnom profile neprihliada. Každý (iastkový úsek sa zaradí poda tabuky A.1 do niektorej triedy stúpania. Zaradenie úsekov sa robí postupom uvedeným *alej (pozri informatívnu prílohu K), poda danej d!žky a sklonu trasy cesty (i posudzovaného úseku takto: na základe ustálenej rýchlosti vozidiel, pokia na (iastkovom úseku sa táto rýchlos' vozidlami dosiahne, inak na základe priemernej rýchlosti návrhového pomalého vozidla na posudzovanom úseku. Rýchlos' návrhového pomalého vozidla sa stanovuje ako priemerná jej hodnota pre oba smery jazdy. Uvažuje sa menšia z obidvoch hodnôt. Ak je úsek cesty v stúpaní vybavený prídavným jazdným pruhom alebo je tu zvýšený po(et jazdných pruhov, hodnotí sa tento smer triedou stúpania 1. Použijúc obrázok K 1 v normatívnej prílohe K, sa vynesie pre obidva smery jazdy priebeh rýchlostí návrhového pomalého vozidla po celej posudzovanej trase. Tabu#ka A.1 - Priradenie tried stúpania k triedam rýchlosti Najmenšia priemerná rýchlos' návrhového pomalého vozidla [km/h] > 70 55 – 70 40 – 55 30 – 40 < 30
Trieda stúpania 1 2 3 4 5
Východiskovým bodom na zistenie údajov sú vodorovné alebo úseky v pozd!žnom sklone, pre ktoré sa použije ako po(iato(ná rýchlos' návrhového 'ažkého vozidla hodnota 70 km/h, bez ohadu na ur (enie najvyšších prípustných rýchlostí a bez ohadu na prikázané najvyššie povolené jazdné rýchlosti. Pokia nie je v jednom smere jazdy žiadny úsek v stúpaní, môže sa pre tento smer jazdy stanovenie priemernej jazdnej rýchlosti vypusti'.
A.2.3.2 Krivo#akos$ cestnej trasy A.2.3.2.1 Na dvojpruhových cestách majú zmeny smerového vedenia trasy a možnos' predbiehania vozidiel veký vplyv na cestovnú rýchlos'; vyjadrujeme [gon/km]. Stanovuje sa poda uvedeného v tabuke A.2. A.2.3.3.2 Možnos' predbiehania vozidiel na území neur (enom k zastavaniu môže by' obmedzená nielen topografickými podmienkami ale i zákazmi napr. predbiehania. Z toho dôvodu môže by' cestovná rých73 PDF created with pdfFactory Pro trial version www.pdffactory.com
STN 73 6101 - úprava los' osobných vozidiel (OA) obmedzená poda tabuky A.2.
Tabu#ka A.2 - Prídavok ku krivo #akosti pri zákazoch predbiehania Podiel trasy so zákazom predbiehania [%] K p =
L p L
* 1001)
Prídavok ku krivoakosti [grad/km]
0 – 30 30 – 100 1)
5.K P 150 +
K p − 30
0,7
L P - d !žka
všetkých úsekov na sledovanej trase cesty, kde je zakázané predbiehanie zvislou dopravnou zna(kou a poda zvláštneho predpisu. Pritom sa uvažujú len tie úseky cesty, kde je zákaz predbiehania aj ke* je na nich d!žka rozhadu pre predbiehanie posta (ujúca. L – d!žka uvažovanej (asti cesty mimo zastavené územie
Sú(et krivoakostí trasy a prídavku. vznikajúceho vplyvom podielu (astí trasy so zákazom predbiehania vstupuje do stanovenej kvality dopravy ako spolo(ná ovplyv$ujúca veli(ina pod názvom celková krivoakos' v tabukách A.4, A.5 a A.6 sa (lení na oblasti 0 - 75, 75 - 150, 150 - 225 a viac ako 225 gon/km.
A.2.3.3 Podiel pomalých vozidiel A.2.3.3.1 Vplyv pomalých ('ažkých) vozidiel na priemernú cestovnú rýchlos' OA a na kapacitu je vy jadrená v tabukách A.4, A.5 a A.6. Podiel pomalých vozidiel je uvedený vždy s odstupom 5%. Medziahlé hodnoty sa interpolujú.
A.2.3.4 Priene usporiadanie A.2.3.3.1 Uvedený postup platí pre prie(ne usporiadanie kategórie C 11,5. Pre C 9,5 sa použije šírkový koeficient 0,85, pre C 7,5 koeficient 0,6. Týmto koeficientom sa prenásobí výsledok výpo(tu zístený pre rovnaké vstupné údaje pre výpo(et návrhovej kategórie C 11,5.
A 2.4 Kvalita dopravy A.2.4.1 Kritériá kvality A.2.4.1.1 Funkciou ciest na území neur (enom k zastavaniu je vytvára' v rámci cestnej siete spojenia pre regionálnu a z (asti i pre nadregionálnu dopravu s primeranou kvalitou dopravy. Preto kvalitu dopravy na cestách mimo zastavané územie najlepšie opisuje cestovná rýchlos' dosahovaná OA na dlhšej trase, napr. d!žky 50 km. Poda týchto kritérií sa môžu definova' úrovne kvality dopravy len na rovinatých úsekoch trás s priamym vedením trasy a bez obmedzenia rýchlosti. Preto sa na definovanie kvality pohybu vozidiel používa pojem hustota dopravného prúdu H [voz/km] vztiahnutá pre oba smery jazdy spolo(ne. Na zjednodušenie sa v *alšom po(íta s fiktívnou hustotou dopravného prúdu, v ktorej sú v intenzite M zahrnuté všetky vozidlá, ale priemerná cestovná rýchlos' sa vz'ahuje len na OA. A.2.4.1.2 Hustotu dopravného prúdu po(ítame zo vz'ahu: H =
kde
H M vc
je -
M vc
je hustota dopravného prúdu, intenzita dopravy, priemerná cestovná rýchlos' OA.
[voz/km] [voz/h] [km/h]
Naopak, z uvedeného vz'ahu možno z krajových podmienok charakteru trasy a podmienok dopravy vy po(íta' priemernú cestovnú rýchlos' vc pre OA poda vekosti intenzity dopravy tak, ako sú uvedené v tabukách A.4, A.5, A.6. 74 PDF created with pdfFactory Pro trial version www.pdffactory.com
STN 73 6101 - úprava Ke*že kvalitu pohybu dopravného prúdu vyjadrujeme pomocou funk (nej úrovne (FÚ), (o je množstvo vozidiel na kilometer cesty limitovanej danými podmienkami, medzné hodnoty hustoty dopravného prúdu možno spoji' s kvalitou pohybu poda tabuky A.3.
Tabu#ka A.3 – Limitné hodnoty hustoty dopravného prúdu pre jednotlivé úrovne kvality (funk ná úrove%) pohybu vozidiel Úrove$ kvality (funk (ná úrove$) dopravy ozna(enie charakteristika kvality A vemi dobré B dobré C uspokojivé D dostato(né E nestabilný F nevyhovujúci
Hustota dopravného prúdu [voz/km] 40
A.2.4.1.3 Jednotlivé funk (né úrovne kvality pohybu dopravného prúdu definujú: FÚ A: Dopravný prúd je plynulý. Len mimoriadne sú ú(astníci dopravy ovplyv$ovaní inými ú(astníkmi dopravy. Vemi nízka hustota dopravy umož$uje vonos' pohybu, akú si prajú ú(astníci dopravy. Jednotliví vodi(i si sami volia svoju jazdnú rýchlos' pri dodržovaní najvyšších povolených jazdných rýchlostí, pokia to dovoujú charakteristiky cestnej trasy. Aby sa udržala zvolená jazdná rýchlos', treba len málo predbiehaní, ktoré sú realizovatené bez vekého (asového obmedzenia. FÚ B : Vo#nos$ pohybu dopravného prúdu je obmedzená . Vyskytuje sa v $om ovplyv$ovanie inými vozidlami. Aj ke* je hustota dopravného prúdu malá, nedosahuje prúd rýchlosti na dlhších úsekoch žiadanej inými vodi(mi. Snaha o predbiehanie nie je všeobecne realizovatená bez (asového zdržania. FÚ C: Stav premávky je stabilný. Prítomnos' iných ú(astníkov premávky možno zretene rozozna'. Pri strednej hustote dopravného prúdu musí vodi(, ktorý si želá dosiahnu' vysoké rýchlosti, (asto ís' na dlhom úseku za inými vozidlami, než ich môže predbehnú'. To vedie k poklesu priemernej jazdnej rýchlosti dopravného prúdu. FÚ D: Stav premávky je ešte stabilný . Pohyb dopravných prúdov je charakterizovaný jazdou v kolónach. Hustota dopravného prúdu je vysoká a vedie k obmedzeniam možnosti pohybu jednotlivých ú(astníkov premávky a individuálnu vo bu jazdnej rýchlosti. Bezpe(né predbiehanie je možné len náhodou. Nevedie však k viditenému (asovému zisku, pretože po predbehnutí iného vozidla vždy za krátky (as dobehnú iné ( pomalšie) vozidlá. Dochádza tak ku trvalým interakciám a konfliktným situáciám vyús'u júcim do vzájomného obmedzovania. FÚ E: Tu sa dosahuje kapacita prie neho rezu/ jazdného pruhu komunikácie . Vozidlá sa vo vekej miere pohybujú v kolónach a (as' pri nízkej jazdnej rýchlosti poda okamžitých podmienok na trase ako takej. Aj malé (i krátkodobé nárasty intenzity dopravy môžu vies' k zníženiu cestovnej rýchlosti. Vplyvom i vemi malých nepravidelností v dopravnom prúde dochádza k nebezpe(iu zrútenia sa dopravy. Pri vemi vysokej hustote dopravného prúdu je bezpe(né predbiehanie možné len výnimo(ne a toto nevedie k zvýšeniu cestovnej rýchlosti OA. Stav premávky kolíše od stability ku nestabilite. FÚ F: Úsek je pre$ažený. Množstvo prichádzajúcich vozidiel je vä(šie ako kapacita. Doprava kolabuje a dochádza k zastaveniu dopravného prúdu a ku kongesciám, ktoré sa striedajú s prevádzkou charakteru STOP and GO. Táto situácia sa dá rieši' iba so zreteným znížením intenzity dopravy. A.2.4.1.4 Cestné komunikácie navrhujeme na FÚ C a D. FÚ A, B, slúžia ako mierky kvality. V [26] v kapitole 5 uvedené dimenza(né grafy sú v STN transformované do tabukovej formy takto: FÚ
C D E
vyjadruje tabuka
75 PDF created with pdfFactory Pro trial version www.pdffactory.com
A.4 A.5 A.6
STN 73 6101 - úprava
A.2.5 Pohyb dopravy na iastkových úsekoch trasy A.2.5.1 Vz$ah intenzity a rýchlosti A.2.5.1.1 Analýzou prevádzkových podmienok zistený vz'ah intenzita - rýchlos' je závislý od ovplyv$u júcich veli(ín charakterizujúcich trasu a dopravu a popísaných v A.2.3. Uvedené tabuky sú odvodené z priebehu už spomínaných, približne priamkových vz'ahov medzi intenzitou a rýchlos'ou, ktoré sa použili na stanovenie intenzít zodpovedajúcich jednotlivým hustotám dopravného prúdu pri rešpektovaní: rôznych podielov pomalých vozidiel, piatich tried stúpania a štyroch oblastí krivoakosti. Vz'ah intenzity dopravy a okamžitej rýchlosti ( M/V diagram) je poda [25]. Tabu#ka A.4 - Úrov %ové intenzity cestnej premávky na dvojpruhových obojsmerných cestách na území neurenom k zastaveniu – stupe % C Celková Trieda krivoakos' stúpania [gon/km] 0 - 75 75 - 150 1 150 - 225 > 225 0 - 75 75 - 150 2 150 - 225 > 225 0 - 75 75 - 150 3 150 - 225 > 225 0 - 75 75 - 150 4 150 - 225 > 225 0 - 75 75 - 150 5 150 - 225 > 225
0 1540 1265 1185 1155 1540 1265 1185 1155 1540 1265 1185 1155 1540 1265 1185 1155 1540 1265 1185 1155
Úrov$ové intenzity C [voz/h] v závislosti od podielu pomalých vozidiel [%] 5 10 15 20 1435 1410 1395 1380 1235 1230 1225 1225 1155 1150 1145 1140 1085 1075 1065 1055 1385 1350 1325 1305 1215 1210 1200 1195 1150 1140 1135 1125 1080 1060 1045 1035 1305 1250 1215 1205 1155 1135 1120 1105 1105 1085 1065 1045 1050 1030 1020 995 1195 1120 1090 1065 1080 1040 1010 985 1030 990 960 940 995 950 920 900 1045 970 915 880 970 905 860 825 935 865 820 785 900 835 790 755
25 1365 1220 1135 1045 1290 1190 1120 1020 1195 1095 1030 980 1050 975 925 885 855 795 760 730
A.2.5.2 Úrov%ové intenzity a kapacity A.2.5.2.1 Súvislosti medzi smerodajnými ovplyv$ujúcimi veli(inami, úrov$ovými intenzitami a kapacitou sú v tabukách A.4, A.5 a A.6, ktoré nahrádzajú obrázky z (TP 01/2006). Vo vnútri tabuky možno interpolova'.
76 PDF created with pdfFactory Pro trial version www.pdffactory.com
STN 73 6101 - úprava
A.2.6 Pohyb dopravy na asti cesty na území neurenom k parkovaniu A.2.6.1 Cestovná rýchlos $ A.2.6.1.1 Priemerné cestovné rýchlosti vc na úseku cesty o d !žke L sa odvodzujú ako priemerná hodnota jednotlivých rýchlostí vc vážená d!žkami úsekov Li (vážený aritmetický priemer) poda vz'ahu: v C
=
L n
∑ i =1
Li v Ci
je je priemerná cestovná rýchlos' OA na (asti cesty, [km/h] priemerná cestovná rýchlos' OA úseku i, [km/h] vci d!žka posudzovanej (asti cesty, [km] Lc d!žka sledovaného úseku i, [km] Li po(et úsekov na sledovanej ceste. n Zistená cestovná rýchlos' vc pre sledovanú (as' cesty sa porovná s cie ovou hodnotou požadovanej cestovnej rýchlosti, ak bola vopred stanovená. kde
v
Tabu#ka A.5 - Úrov%ové intenzity dvojpruhových ciest na území neur enom k zastavaniu (sú et oboch smerov) - stupe % D Celková Trieda krivoakos' stúpania [gon/km] 0 - 75 75 - 150 1 150 - 225 > 225 0 - 75 75 - 150 2 150 - 225 > 225 0 - 75 75 - 150 3 150 - 225 > 225 0 - 75 75 - 150 4 150 - 225 > 225 0 - 75 75 - 150 5 150 - 225 > 225
0 2110 1750 1650 1610 2110 1750 1650 1610 2110 1750 1650 1610 2110 1750 1650 1610 2110 1750 1650 1610
Úrov$ové intenzity D [voz/h] v závislosti od podielu pomalých vozidiel [%] 5 10 15 20 1945 1905 1880 1855 1705 1695 1690 1685 1605 1595 1585 1580 1505 1485 1470 1455 1860 1810 1770 1745 1675 1660 1645 1640 1605 1595 1585 1580 1505 1485 1470 1455 1740 1655 1605 1590 1580 1545 1525 1500 1520 1490 1460 1430 1450 1420 1405 1370 1580 1485 1425 1385 1465 1400 1355 1320 1410 1350 1300 1270 1370 1305 1255 1225 1360 1250 1175 1125 1300 1200 1130 1080 1260 1165 1095 1045 1230 1130 1065 1015
25 1835 1675 1570 1440 1720 1630 1570 1440 1580 1485 1410 1340 1365 1300 1250 1210 1085 1045 1010 985
A.2.6.2 Úrovne kvality dopravného prúdu A.2.6.2.1 Na stanovenie úrovne kvality (funk (nej úrovne) dopravy na (asti cesty na území neur (enom k
77 PDF created with pdfFactory Pro trial version www.pdffactory.com
STN 73 6101 - úprava zastavaniu a ktoré pozostáva z niekokých (iastkových úsekov, je treba vypo(íta' pomocou vz'ahu strednú hustotu dopravného prúdu H . Tá vzniká na (asti cesty o d!žke L ako stredná hodnota (vážený aritmetický priemer) jednotlivých hustôt dopravného prúdu H o po(te n. n
H =
kde: H Li L H i n
je -
∑
H i ⋅ Li
i =1
L
je priemerná hustota dopravného prúdu na uvažovanej (asti cesty, d!žka sledovaného úseku i, d!žka (asti sledovanej cesty, hustota dopravného prúdu na úseku i, po(et (iastkových úsekov.
[voz/km] [km] [km] [voz/km]
A.2.6.2.2 Stanovenie úrovne kvality dopravného prúdu na (iastkovom úseku cesty sa robí pomocou úda jov v tabuke A.2-3. Pokia vyšiel na niektorom úseku stupe$ kvality F, platí táto hodnota pre celú (as' cesty.
A.2.7 Hodnotenie len jedného jazdného pruhu A.2.7.1 Postup uvedený v A.2.5 na posúdenie kvality dopravy (FÚ) uvažuje oba jazdné smery spolo(ne. Preto sa ako výhadová intenzita používa sú(et intenzít v oboch smeroch. Tabu#ka A.6 - Kapacity dvojpruhových ciest na území neur enom k zastavaniu (po et vozidiel na oboch jazdných pruhoch) - stupe % E Celková Trieda krivoakos' stúpania [gon/km] 0 - 75 75 - 150 1 150 - 225 > 225 0 - 75 75 - 150 2 150 - 225 > 225 0 - 75 75 - 150 3 150 - 225 > 225 0 - 75 75 - 150 4 150 - 225 > 225 0 - 75 75 - 150 5 150 - 225 > 225
0 2110 1750 1650 1610 2110 1750 1650 1610 2110 1750 1650 1610 2110 1750 1650 1610 2110 1750 1650 1610
Kapacita E [voz/h] v závislosti od podielu pomalých vozidiel [%] 5 10 15 20 1945 1905 1880 1855 1705 1695 1690 1685 1605 1595 1585 1580 1505 1485 1470 1455 1860 1810 1770 1745 1675 1660 1645 1640 1605 1595 1585 1580 1505 1485 1470 1455 1740 1655 1605 1590 1580 1545 1525 1500 1520 1490 1460 1430 1450 1420 1405 1370 1580 1485 1425 1385 1465 1400 1355 1320 1410 1350 1300 1270 1370 1305 1255 1225 1360 1250 1175 1125 1300 1200 1130 1080 1260 1165 1095 1045 1230 1130 1065 1015
25 1835 1675 1570 1440 1720 1630 1570 1440 1580 1485 1410 1340 1365 1300 1250 1210 1085 1045 1010 985
A.2.7.2 Ak má by' zistená kvalita pohybu dopravného prúdu (jeho FÚ) len pre jeden smer, môže sa postupova' tak, ako je uvedené *alej, ale len za predpokladu, že intenzita v každom smere nie je vä(šia ako
78 PDF created with pdfFactory Pro trial version www.pdffactory.com
STN 73 6101 - úprava 250 voz/h. Na použitie tabuliek A.4, A.5 a A.6 treba ako vstupné údaje zvä(ši' intenzitu uvažovaného jazdného pruhu dva krát. Pre rovinaté trasy a trasy v pozd!žnom sklone tried stúpania 2 a 3 sa použijú údaje príslušnej tabuky pre triedu stúpania 1, pre trasy v stúpaní a pre ostatné trasy v klesaní sa požijú údaje tabuliek týkajúce sa príslušnej triedy stúpania. Tým sa prihliada k tomu, že pri vä(ších pozd!žnych sklonoch a v smere pozd!žneho sklonu dochádza k zníženiu rýchlosti a kapacity cesty v porovnaní s rovinatým alebo mierne zvlneným terénom. Kapacity pre jeden jazdný smer dosahujú cca 55 % kapacity celého rezu uvedené v tabuke A.6. Ak použijeme tento postup sa (asti cesty – ktoré sa skladajú z rôznych (iastkových úsekov – spracúvajú analogicky s A.2.3.
A.3 Štvorpruhové cesty smerovo rozdelené s neobmedzeným prístupom A.3.1 Úel a oblas$ použitia A.3.1.1 Predložený postup výpo(tu slúži na posúdenie, (i na štvorpruhových cestných úsekoch možno dosiahnu' o(akávané dopravné za'aženie pri požadovanej kvalite cestnej premávky. Postup sa týka štvorpruhových cestných úsekov, na ktoré nepôsobí vplyv križovatiek alebo zjazdov a platí aj pre cesty s dvomi jazdnými pásmi mimo zastavaného územia. Pri plánovaní štvorpruhovej cesty, ktorá sa skladá z nieko koch medzikrižovatkových úsekov a niekokých zjazdov treba overi' výpo(ty a zhodnoti' ich.
A.3.2 Plánovacie podklady A.3.2.1 Návrh trasy A.3.2.1.1 Návrh trasy vychádza z ÚPD a fun(ného (lenenia cestnej siete. Z toho vyplývá aj zadanie na požadovanú cestovnú rýchlos' OA, ktorá je podkladom pre vo bu návrhovej rýchlosti vn. Z návrhovej rýchlosti vn vyplývajú limitné hodnoty pro smerové a výškové vedenie trasy.
A.3.2.2 Intenzity dopravy A.3.2.2.1 Predpokladom na použitie uvedeného postupu je znalos' intenzity dopravy M v. Na štorpruhových cestách sa stanovuje intenzita dopravného prúdu vždy pre každý smer jazdy v po(te vozidel za dimenza(nú hodinu [voz/h] a podielom pomalých vozidiel v percentách. Oba smery jazdy na štvorpruhovej ceste sa spracujú samostatne.
A.3.2.3 Tvorba iastkových úsekov A.3.2.3.1 Uvedené veli(iny ur (ujú priebeh dopravy a tým aj dosiahnutenú rýchlos' a kapacitu. Úseky štvorpruhovej cesty s meniacími sa vlastnos'ami sa rozdelia do (iastkových úsekov. Nový (iastkový úsek za(ína tam, kde sa mení ovplyv$ujúca veli(ina. D!žka (iastkového úseku musí být minimálne 300 m. Pre každý (iastkový úsek treba vykona' výpo(ty a súhrnné hodnotenie úseku komunikácie zloženého z (iastkových úsekov.
A.3.3 Ovplyv %ujúce veliiny A.3.3.1 Smerové a výškové vedenie trasy A.3.3.1.1 Pri projektoch štvorpruhovej cesty sú vplyvy po(etnosti smerových zmien obmedzené nato-
79 PDF created with pdfFactory Pro trial version www.pdffactory.com
STN 73 6101 - úprava ko, že krivoakos' sa pri hodnotení kvality dopravy nezohad$uje, ale uvažuje sa s vplyvom návrhovej rychlosti vn 100, 80, 70 km/h, v samostatných údajoch vz'ahu intenzita-rýchlos', pokia sa vplyv nižšej hodnoty návrhovej rýchlosti skuto(ne v projekte trasy uplatnil. S ohadom na rozpätie prípustných pozd!žnych sklonov štvorpruhových ciest má ich pozd!žny sklon podstatný vplyv na priebeh dopravy a pohyb dopravného prúdu. Na úsekoch v stúpaní s vekým pozd!žnym sklonom (viac ako 2 %), sa znižuje hlavne jazdná rýchlos' pomalých vozidiel. To má tiež vplyv na pohyb osobných vozidiel. Preto sa na (iastkových úsekoch s pozd!žnym sklonom vä(ším ako 2 % uplat$ujú vo výpo(te kapacít tieto vstupné veli(iny: d!žka (iastkového úseku s konštantným pozd!žnym sklonom [m], pozd!žny sklon s jeho absolútnou hodnotou [%].
A.3.3.1.2 Zaoblenie vydutých a vypuklých výškových oblúkov sa nezohad$uje. Úseky v klesaní a úseky v stúpaní so sklonom s < 2 % sa považujú za vodorovné. Môžu by ' preto združené do jedného úseku. Združenie (iastkových úsekov s malými rozdielmi v pozd!žnych sklonoch je tiež možné.
A.3.3.2 Priene usporiadanie A.3.3.2.1 Prie(ne usporiadanie štvorpruhových ciest sa predpokladá poda tabuky A.3 Na uplatnenie vplyvu menšej šírky jazdných pruhov a ostatných (astí prie(neho rezu pri kategórii C 22,5 sa použije šírkový koeficient 0,8.
A.3.3.3 Funkcia a poloha štvorpruhových ciest A.3.3.3.1 Charakteristická poloha týchto úsekov je v blízkosti miest a mestských aglomerácií, spravidla v nadväznosti na dvojpruhové cesty. Cestovné vzdialenosti obvykle neprekra(ujú regionálnu oblas', takže vodi(i ani ne(akajú podstatnú úsporu (asu od zvýšenia rýchlosti. Postup výpo(tu tento fakt rešpektuje.
A.3.3.4 Podiel pomalých vozidiel A.3.3.4.1 Vplyv pomalých vozidiel na kvalitu dopravy (FÚ) sa zohad$uje pomocou percentuálneho podielu pomalých vozidiel M NA v návrhovej intenzite dopravy. V podiele pomalých vozidiel sú zahrnuté aj ve mi pomalé vozidlá (napr. traktory, ponohospodárske (i stavebné stroje). Vä(ší podiel bicyklov v dopravnom prúde si vyžaduje samostatné stavebné a dopravné opatrenia.
A.3.3.5 Podmienky riadenia premávky A.3.3.5.1 Základný postup výpo(tu je rovnaký, uplat$uje sa v $om návrhová rýchlos', ktorú stotož$ujeme s najvyššou povolenou jazdnou rýchlos'ou. A.3.3.5.2 Pre štvorpruhové cestné úseky, pre ktoré platí najvyššia prípustná rýchlos' 90 km/h, sa používajú vz'ahy – M/V, použité aj v tabuke A.8. Pokia je pomocou dopravných zna(iek predpísaná najvyššia povolení jazdná rýchlos' nižšia ako 90 km/h, použijú sa tabuky, zodpovedajúce nižšej návrhovej rýchlosti (pozri A.3.5.2). Prítomnos' ve mi pomalých vozidiel v dopravnom prúde má vplyv na kvalitu priebehu dopravy a preto je vhodné ich premávku v špi(kových hodinách obmedzi'.
A.3.3.6 Podmienky prostredia A.3.3.6.1 Pri výpo(toch sa predpokladá denné svetlo a suchý povrch vozovky.
80 PDF created with pdfFactory Pro trial version www.pdffactory.com
STN 73 6101 - úprava
A.3.4 Kvalita dopravy A.3.4.1 Kritéria kvality dopravy A.3.4.1.1 Úlohou štvorpruhových ciest je zabezpe(i' pre vä(šie dopravné za'aženie regionálne dopravné spojenie so zodpovedajúcou kvalitou v situácii, ke* v sieti komunikácií nie je súbežná cesta na premávku vemi pomalých vozidiel. Parametre cestovného (asu priemerne dosiahnutené osobným automobilom na ur (itom úseku štvorpruhovej cesty, ani z tejto hodnoty odvodené priemerné cestovné rýchlosti, nie sú vhodným kritériom úrovne kvality dopravy na štvorpruhových cestách, s ohadom ku krátkej cestovnej vzdialenosti, pri ktorej sa rozdiele v dosiahnutených hodnotách uplatnia len málo. Preto, podobne ako je tomu u dianic (pozri A.4.4.1), sa ako kritérium úrovne kvality dopravy najlepšie uplat$uje stupe$ vy'aženia k vytvoreniu reálnej schémy vz'ahu úrov$ových intenzít ku kapacite, vypo(ítaný poda vz'ahu: av =
M N K
je stupe$ vy'aženia, návrhová intenzita, [voz/h] M N kapacita. [voz/h] K Tabuka A.7 ukazuje súvislos' medzi zvoleným parametrom stup$a vy'aženia a hustotou dopravného prúdu. Tabukové hodnoty platia pre dvojpruhové jazdné pásy s návrhovou rýchlos'ou 100 km/h pri premávke len osobných vozidiel. Z tohto odvodené limity hodnôt stup$a vy'aženia sa používajú pre všetky vonkajšie podmienky. kde
av
A.3.4.2 Úrovne kvality dopravy A.3.4.2.1 Na rozdelenie stup$ov kvality dopravy (FÚ) A – F platia limitné hodnoty stup $ov vy'aženia poda tabuky A.7. Tabu#ka A.7 - Súvislos $ medzi FÚ, hustotou dopravného prúdu a stup %om vy$aženia pre dvojpruhové jazdné pásy štvorpruhových ciest Ozna(enie Charakteristika FÚ FÚ A ve mi dobrá B dobrá C uspokojivá D dostato(ná E nestabilná F nevyhovujúca
Hustota dopravy dvojpruhových ciest [voz/km] < 45 > 45
Stupe$ vy'aženia [av] < 0,25 < 0,45 < 0,65 < 0,85
View more...
Comments
