Spissky Slovnik Podla Antona Kreta

Spišský slovník podľa Antona Kreta Základná slovníková báza pochádza zo Smižian, Spišskej Novej Vsi a okolia. Cieľavedomé vyhľadávanie slov a zároveň aj ich selekciu podľa vopred stanovených kritérií začal autor uskutočňovať približne začiatkom šesťdesiatych rokov minulého storočia. Je to zatiaľ najvyčerpávajúcejší spišský slovník z tých, o ktorých viem, že vyšli – Hodorovský, Hleba, Barbuš, Vronč, akademický porovnávací, aj slovník Halagov, ktorý sa ale pokúšal obsiahnuť nárečovo celý slovenský východ. Náš je najobsažnejší nie počtom slovných jednotiek, ale sumou špecifických slov používaných v regióne približne v tridsiatych rokoch min. st., teda v čase, keď sa dialekt začal lámať – pod vplyvom školy a osvety umelo sa približovať spisovnej reči. (Bližšie o tom na inom mieste.) Roku 2001 som doplnil pár slov z Vrončovej publikácie Letanovce; priebežne pribúdali slová získané ďalším vlastným výskumom. Z Barbušovho slovníka Rukoväť prvých výrazov (Spišská Nová Ves, 2005), na ktorom som pracoval ako dezignovaný tvorivý redaktor od 15. septembra 2002, kam som prispel aj svojím slovníkovým fundusom, som do prítomnej práce v decembri 2004 prevzal najmä termíny odievania a krojov. Barbuš sa totiž do značnej miery opieral o Halagu a pôvodne uviedol istý počet slov zo sféry ľudového obliekania; mnohé však boli nepresné, nesprávne alebo zbytočne lokalizované, pričom zmysel mnohých bol oveľa širší, ako to uvádzal on. Z tohto druhu slov zostal v jeho knižke iba malý počet a ja som z nich použil niektoré iba na ukážku. Ďalej Barbuš prevzal rad slov, ktoré ako spišské používal autor spišských klepancií Ďuro Pokuta (Kapralčík). Mnohé z nich sa však používajú mimo regiónu, ktorý sledujeme my (Smižany, Spišská Nová Ves a najbližšie okolie) a mnohé si Pokuta adaptoval pre svoju potreby z často umelého slovníka spišskj inteligencie z prvej polovice 20. storočia, Za tie roky, čo som sa s vášňou začal venovať vyhľadávaniu slov používaných v mojom rodisku a v najbližom okolí, som sa naučil vnímať nespornú historickú pravdu o tom, že dialekt, takisto ako spisovný a zo spisovného vychádzajúci hovorový slovník, sa dá hodnotiť a teda aj dokladovať iba vtedy, ak máme na zreteli konkrétnu dobu, ktorú sledujeme. V mojom prípade sú to najmä tridsiate roky minulého storočia. Lebo zmysel mnohých slov sa s vekmi mení, prelína so zmyslom slov podobných, nadobúda alebo stráca na svojom význame. Pred rokmi ešte niektoré slovo možno ani neexistovalo, potom potichu vstúpilo do slovníka buď ako novotvar, prevzaté slovo alebo ako subštandardná jednotka, neskôr sa prepracovalo do prvej línie štandardných slov, potom začne byť zastaraným, málo používaným, až napokon zakotví medzi slovami zabudnutými, historickými. Ako tento stav v slovníku zachytiť? Ako si poradiť s jeho začlenením, keď slovník zostavujete oveľa neskôr, než slovo hralo v reči tú najvznešenejšiu rolu plnohodnotného komutátora či obrazotvorcu? V národných jazykoch vznikala lietratúra, poézia, veda, lexikotvorba; tam nájdeme odkazy na menovitý slovník tej a tej doby. Ale v dialektoch sa knižky spravidla nepísali, tam ste odkázaný iba na pamätníkov alebo na vlastnú pamäť. Som si vedomý toho (a som na to hrdý a zároveň sa toho aj trochu bojím), že iba odo mňa závisí platnosť uznania a zaradenia akéhokoľvel slova v mojom dialekte. A pritom ja a mne podobní ani zďaleka už nedokážeme obsiahnuť šírku a pulz dialektu, ktorým sa zapodievame! A navyše: ktorýže z tých, čo vydali slovníky spišského dialektu, boli naslovzatými jazykovedcami alebo aspoň aj jazyku sa venujúcim folkloristami?

V súvislosti s tým nemôžem nevyjadriť svoje pochybnosti, či séria akademických dialektových lexikonov môže dať odpoveď na vyššie vyslovené otázky. Naopak. Ak postupujete metódou, že uvediete spisovné slovo a naň nalepíte približne to isté znamenajúce slová z toho ktorého regiónu, dopúšťate sa takého ahistorizmu, anachronizmu, hriechov proti priestorovej logike a teda aj bohapustého amatérizmu, ktorý vám úplne znemožňuje použiť takéto padielo v praxi. Pripusťme, že príprava na takúto explicitnosť bola seriózna a niet pochybností o pravdivosti textúry slovníka. Ale kto, okrem vyslovene kabinetného vedca, bude raz pracovať na téme, v ktorej sa dajú informácie z takéhoto „slovníka“ využiť. To, že slovo „láska“ nazývajú v niektorej dedine „laskou“, inde „ľuboscou“ či„ľubojscou“, inde zas možno „milovaním“, ale najčastejšie poznajú a používajú ad hoc všetky, vám nepomôže v ničom. Už aj preto nie, že slovník nie je schopný zájsť v týchto informáciách do pravdivých a historicky zakotvených detailov. Nemá ako to dokázať. Náš slovník sa vo veci výberu lexiky správa ako dva predchádzajúce, čo vznikli „podľa Antona Kreta“: obmedzuje sa na slová z tridsiatych rokov, na slová ahomonymické v porovnaní so spisovným slovníkom a na tie z cudzích jazykov prevzaté slová, ktoré sa síce môžu používať aj v iných regiónoch, ale v skúmanom sú nenahraditeľné – napríklad slová zo železničiarského slovníka, ktoré dialekt preberal spolu s výstavbou železníc v kraji koncom 19. storočia a ktoré, pochopiteľne, pochádzali najmä z nemčiny a z češtiny a vonkoncom nie napríklad z maďarčiny alebo z poľštiny, lebo aj v Uhorsku aj v Poľsku sa železnice taktiež ešte iba stavali a na regulárny dopravný slovník sa muselo ešte dlho čakať. Jazykovedec nemôže byť spokojný s tým, ako k tomuto slovníku pristupujem. Napríklad že používam tzv. slovné hniezda, napr. bavic (še); baviač; baviščo - hrať (sa); zabávač; miesto na hranie, čím sa druhé a nasledujúce slová v hesle dostávajú na miesto, kam podľa abecedného poriadku nepatria. Nazdával som sa však, že pre praktického používateľa slovníka je jednoduchšie zoznámiť sa s celým „hniezdom“, než hľadať každé odvodené slovo z toho istého hniezda na inom mieste. Chápem však, že pri opačnom postupe, keď bude užívateľ hľadať odvodené slovo a nenájde ho na svojom mieste, možno sa vzdá práce detektíva... Ale najväčším nedostatkom tejto práce je nekompletnosť jednak samého slovného fundusu a jednak variácií slov, no najmä že slovník úplne ignoruje potrebu naznačiť pri každom slove jeho základné gramatické zaradenie. To je pravda. Ale kde niet uzákonených pravidiel (schematicky a neoficiálne ich uvádzam v predchádzajúcich vydaniach), niet ani konkrétneho zakotvenia slov. Taký je osud vecí bez „dejín“. O tie sa práve pokúšajú tí, čo už doteraz na tomto poli čosi urobili a nevzdávajú sa. Ostatne, najrukolapnejším dôkazom úprimnej snahy zostavovateľa obsiahnuť spištinu čo najoptimálnejšie je skutočnosť, že v lete 2010 dokončujem preklad Evanjelií do spišského dialektu. Ide totiž o to, že po nejakých päťdesiatich či sto rokoch, ak bude chcieť jazykovedec vedieť, ako vo všeobecnosti aj v konkrétach vyzeral spišský dialekt, porovná si to cez taký slovenský text, aký sa s časom nemení a môže teda reflektovať dialektový náprotivok s takmer stopercentnou presnosťou. Teoreticky možno cez preklad Biblie rekonštruovať akýkoľvek jazyk určitého obdobia (epochy). Ale opačne by to v prípade spištiny už vôbec nešlo, prípadne by to možno aj išlo, ale čoraz ťažšie, keďže užívatelia tohto dialektu postupne vymierajú. A nakoniec pár slov ku gramatike spištiny. Prečo sa vo výslovnosti opieram o uzancie spisovného jazyka a odmietol som fonetický prepis, odôvodňujem v predchádzajúcich vydaniach. Takto som sa dobrovoľne vyčlenil z kruhu zástancov tvrdenia „píš, ako počuješ“ (bapka – babuška), ale aj tých, ktorí silou-mocou presadzujú zbavenie sa ypsilóna (vidli, ripka). Fonetický prepis je ahistorický a spolu s absenciou tvrdého y znejasňuje zmysel

napísaného. V prvých dvoch vydaniach slovníka som takmer vo fejtónovej rovine poukázal na základné princípy spi3skej gramatiky. Žiadalo sa mi však navodiť potrebu ponechať gramatiku dialektu v družnej blízkosti gramatiky spisovného jazyka, čím sa zároveň zdôrazňuje aj blízkosť gramatickcýh rovín oboch jazykov. Aj preto som sa pridržal napríklad zásady nepoužívať mäkké znaky písmen ď, ť ň, ľ pred samohláskami e a i, používať ypsilón všade tam, kde ho používa aj slovenčina, dodržiavať palatalizáciu a asimiláciu a pod. Dôležité je poznanie častice "ta", ktorá sa používa aj v ostatných východoslovenských dialektoch (šariština, zemplinčina, abovčina). Jej význam je oveľa širší, než sa to doteraz vysvetľovalo. Aj autor tejto poznámky sa dosť dlho nazdával, že "ta" je iba akousi predrážkou k vete a že len nahrádza prirodzenú medzeru, ktorá vzniká medzi rozhodnutím sa prehovoriť a vyslovením prvých slov vety. V maďarčine je to známe "hat", ktoré sa v hovorovej reči kladie pred takmer každú novú vetu s novou myšlienkou a často sa podľa dĺžky rozmýšľania natiahne až do "haaat" alebo aj "haaaaaaaaat", no neznamená nič viac než pauzu. Východoslovenské "ta" znamená oveľa viac: raz iba nahrádza spisovné "nuž", raz zastupuje príslovku "teda", ktorá sa v stredoslovenčine objaví aj uprostred vety "Ta pridzem do vas" ("Ja k vám teda prídem"), inokedy, najmä keď pred ňu vsunieme aj časticu "no" ("teda", "nuž"), zdôrazňuje záväznejšie rozhodnutie niečo vykonať: "No ta ftedy pridzem!" ("V takomto prípade teda prídem!"). Spišské "Ta to ne!", nahrádza slovenskú vetu "Tak to teda nie!" Je to predsa len o čosi kratšie a azda aj dôraznejšie. A preto veta, ktorou sa ostatní Slováci posmievajú východniarom "Tato, ta ty tu" a odpoveď znie "Ta tu ja", je dômyselnejšie vymyslená a preto aj kratšia, lebo nahrádza spisovnú vetu "Tato, tak si teda tu?" s odpoveďou "Nuž som teda tu"... Môj spišský text Nového zákona sa opiera o viaceré staršie preklady do slovenčiny (1952, 1969, 1978) a o nemecké, francúzske a ruské preklady uskutočnené prevažne v 20. storočí. Treba vedieť, že slovenské znenia, napríklad Nový zákon z vydavateľstva Spolku sv. Vojtecha z r. 1952 alebo Porúbčanov preklad Evanjelií zo Slovenského ústavu sv. Cyrila a Metoda v Ríme z r. 1978, sú do značnej miery ovplyvnené najmä niekdajšími nemeckými verziami a prejavuje sa to hlavne v doslovnom prekladaní nemeckých podôb niektorých slovies: "zostúpiť", "vystúpiť" namiesto správnejšieho "zísť" a "vyjsť", "vyjsť" (z mesta, z tela) namiesto "odísť", "vystúpiť", "vojsť" (na miestach, kde po slovensky lepšie zvučí slovo "vkročiť", "vstúpiť") a pod. Keby sme sa ale rozhodli brať za základ najmodernejší, najsúčasnejší preklad, mali by sme starosti s hľadaním analogických slovných a vetných jednotiek v spištine dnes, keď sa už ona nevyvíja a nanajvýš mechanicky preberá modernizmy, ktoré sa ťažko zaraďujú do archaického systému niekdajšieho vyjadrovania. Takže ide o kompromis, ktorý určite pozitívne prijmú tí, ktorí ešte živú spištinu z konca tridsiatych rokov minulého storočia ovládajú. Viaceré slovenské slová, ktoré sa v tomto texte vyskytujú, sa bežne na Spiši nepoužívali. Ale ľudia, ktorí čítali Bibliu v staročeštine alebo vo vtedajšej slovenčine, mechanicky pri voľnom prekladaní úryvkov Písma do spištiny prevzali tie slovenské (alebo české) slová, na ktoré okamžite nenašli spišský výraz. Napríklad slovo "prehovoriť" (M 28, 5) preložili mechanicky ako "prehvarec", hoci sa v dialekte dovtedy nepoužívalo, alebo "pochybovať" (M 28, 17) sa premenilo na "pohybovac", hoci homonymum tohto slova znamená aj "pohybovať (sa)". A ešte pár poznámok k špecifickým jednotlivostiam gramatiky, štylistiky a ortoepie spišského dialektu, na ktoré neďabíme v tomto slovníku a v odporúčanom preklade Evanjelií a nezmienili sme sa o nich v úvode k prvému a druhému vydaniu slovníka.

"Dielo" v spisovnej slovenčine sa prekladá do spišského dialektu ako "vec", "(dačija) robota", "vytvor". Spojka "s", "so" sa musí písať so "s", nie ako v Šariši alebo v Zemplíne, ked sa zásadne hovorí "zo mnu" "z nim", kým na Spiši je to "s nim", "se mnu". Takže ak sa v M 27, 34 hovorí o "víne zmiešanom so žlčou", tak sa tam s mení na z podľa zákona o asimilácii iba vo výslovnosti, nie v grafickej podobe. "Učedeľnik" je obdoba súvekého spišského "zretedeľny", "proszretedeľnosc", "kadzideľnica", "kerscitedeľnica". Zrejme sa tu niektoré biblizmy prispôsobovali požiadavke byť aj originálnymi, aj "zretedeľnými". Problémy s písaním a vyslovovaním hlások "h" a "ch" pretrvávajú v spišskom dialekte preto, že kým vo všeobecnosti platí, že Spišiak nevie vysloviť "ch", v skutočnosti ho nevyslovuje iba tam, kde za "ch" nasleduje samohláska alebo znelá nepárová "l" (hlapec), "m" (shmatnuc), "n", "ň" (hňapnuc), "r" (hram) alebo znelá párová spoluhláska "v" (hvalic). Preto sa objavia niektoré výnimky aj v slovníku: napríklad subst. v nom. sg. "duch" píšeme s totožnou fonetikou, ale skloňujeme ho iba skrze hlásku "h" (duha, duhovi), "verch" takisto, ale už "na verhu", "s verhom". Spiština pozná v tvorbe privlastňovania objektov v sg. stredného rodu a v pl. všetkých rodov iba koncovku -ovo: panovo (pisadlo aj kalapy), ženino (dzecko aj kurčatka), sluhovo (čižmy aj graty). V Novom zákone sa najčastejšie stretávame s pomenovaniami Kristovo, Ježišovo, Petrovo, Bože (Boži syn, Boža matka, Bože znamene, Bože dzeci; v súvislosti s pojmom "prikazaňa" však platí výnimka Bože prikazaňa, čo spôsobil vplyv stredoslovenčiny používanej pri prekladaní Biblie). Čeština, ruština a spišský dialekt poznajú prídavné mená mužského rodu s koncovkou -ni/ny, ale slovenčina iba s -ný: Jitřní, letní, mýtní/mýtný, ranní, svatební, sváteční, zimní, ale mužný, neúprosný - čes.

hrozný,

Krajnij, poslednij, utrennij, večernij ale dumnyj, krasnyj - rus. Ostatňi, predňi, verhňi, zadňi (ň píšeme na tomto mieste pre zdôraznenie mäkkosti spoluhlásky) ale čudny, šmiešny - spiš. V spištine sa nie vždy dajú použiť prechodníky tak ako v spisovnom jazyku, preto sa namiesto toho používa vzťažné zámeno ftery, -a, -e (ktorý, -á, -é): "prichádzajúci v mene Pánovom" - "ftery prihadza v mene Panovym" a pod. Prisvojovacie prídavné meno boži, boža, bože tvorí rodové koncovky podľa prídavného mena cudzí, nie podľa privlastňovacieho adjektíva ocov, ocova, ocovo. Duverny, dustojny, duležity, jezero: Evidentne prevzaté z češtiny. Jednak preto, že všetky tie pojmy patria do tzv. intelektuáskeho slovníka a ten sme od Čechov preberali aj v mnohých

iných prípadoch, a jednak Spišiakom sa nedá dodnes vysloviť ô, nuž im česká verzia lepšie vyhovuje aj z výslovnostného hľadiska.

Anton Kret ––––––––––––––––––koniec stránky––––––––––––––-

–––––––––––––––––––––Nová strana––––––––––––––––-

Skratky adj. - prídavné meno adv. - príslovka anat. - termín z anatómie ban. - banský termín cit. - citoslovce čas. – časový čast. – častica det. – detský zvrat dok. - dokonavé expr. - expresívne slovo f. - ženský rod fam. - familiárne fraz. - frazeologizmus gastr. . gastronomický termín gen. - genitív hyp. (hypokoristikon) – maznavé, dôverné pomenovanie inf. - neurčitok kart. - kartársky termín kroj. - súčasť kroja lingv. – lingvisitcký termín m. - mužský rod m. - mužský rod med. - medicínsky termín min. č. - minulý čas nad. - nadávka nekok. - nedokonavé obj. – objemový odb. – odborný termín

pej. - pejoratívum pl. - plurál pôv. – pôvodný význam reg. - regionálny zvrat sg. - singulár st. – starší subst. – podstatné meno štand. - štandardné verb. – sloveso voj. - vojenský termín vulg. – vulgárne zast. - zastarané zried. – zriedkavý zvel. - zveličené pomenovanie –––––––––––––––––––––Nová strana––––––––––––––––-

Spišsko-slovenský slovník základných výrazov zo Smižian a okolia

A abciibilder - obťahovací obrázok abo - alebo abort - záchod agnušek, agnušček - medajlón, medajlónik agvent - advent alamonija - alumínium ambit, hambit - predizbová chodba ambrela - dáždnik anciaš - pokušiteľ, nezbedník ancug - oblek ancvaj, expr. - okamžite, hneď a zaraz andel (pl. andele), ale aj angel, angelik, anjel - anjel andel (pl. andele), ale aj angel, anjel - anjel antalek – sudok antilopky - semišové topánky anzec - čipková vložka apteka, aptekar - lekáreň, lekárnik

ardza, hardza - hrdza asekuracija – poistenie, poistka asentirka - odvod, voj. atres - adresa auzac - podnos (na tortu) auzlag - výklad avizer - železničný posol B babinec - kostolná predsieň babona, babonar, baboňstvo – povera; šíriteľ povier babuša, babuška, babka - babka, starká, babička bačic, zbačic - cítiť, precítiť, badať, zbadať, vedieť posúdiť (Lk, 12, 57), predtušiť bačik - ujo, strýko bačlivo – pozorne, s citom bačnosc – pozornosť, opatrnosť bago, bagoviar - žuvací tabak, močka; žuvač tabaku bahro – časť, segment drevenej obruče kolesa bajako – kdeže bajdac, zbajdac, nabajdac - lákať, zlákať, nalákať bajkalesy – pačesy, bokombrady bajtlik - batôžtek bajusy - fúzy baľa, boľa - lopta balagovac - nespávať, nespať balamucic, balamuta – balamútiť, popleta balamucic; balamuta – pliesť (hlavu); pletka, bezvýznamná baľoga, baľogar – ľavá ruka; krchniak, ľavák balta – kusisko (len v súvislosti s potravinami) baľvir, baľvirňa – holič; oficína bambuch, expr. – koprdaňa; brušisko; ftrdlo, nemehlo bambuľa, bombuľa – dutá guľa, brmbolec bambuľa- vianočná ozdoba; bombuľa bambušic - buntovať, znepokojovať bambušic – rušiť, znepokojovať banda - partia, kapela bandžoch, expr. – neposlušné dieťa bank - ponk, pracovný stôl; bank, kart. bant – pánt bantovac – pokúšať, dráždiť banvageľ, banvaglik - koľajový vozík baraber . nájomný robotník barco – brdce (časť vozových váh) bardo - brdo barkaty - strakatý barloh - brloh barna; barnasty – barnavý živočích; barnavý bars - veľmi barsftery - ktorýkoľvek, hociktorý (Mk 6, 10) baršoň - menčester

baršoň – zamat, baršún bartihlik - podbradník barvenek – zimozeleň (Vinca minor) barvisty - farebný baržej, zried., adv. - radšej, skôr basaliga - babizňa baštubňa - komora batoh - pastiersky bič bavic (še); baviač; baviščo - hrať (sa); zabávač; miesto na hranie bdžoch - krpáň bečec - rumázgať bečeľovac (še); bečeľnosc - starať sa o niečo, uctiť si; žičlivosť bekeraj - napolitánka, sušienka belavina – montérky, overal belavy; belave – modrý; modridlo beľuš - kysnutý koláč bez plnky bembľac – ovísať, pendlovať (na odeve) bendľa – nočná košeľa bendrek - pelendrek beštefranty - taľafatky, zbytočnosti bešteľovac - objednať, objednávať bičak, expr. - nožík bigľovac, bigľajz - hladiť, hladidlo biľdovac, biľdung, biľdovany –vychovávať, výchova, vychovaný bina - javisko, scéna binda, bindka - pás na šaty birdac še, obirdnuc še – vešať sa (na krk), ovesiť sa birka; birkač, birkaty - brčkavé zviera; brčkavec, brčkavý biroš - bíreš, želiar biroš, birošňa - bíreš, bírešská ubytovňa biroš, birošňa - bíreš, bírešská ubytovňa birošňa - bírešská ubytovňa bitang - prešibanec, beťár bľadota, bľady – bledosť, bledý bľadovac – lícovať bľaha, bľašeny - plech, plechový bľajvas, bľajštift - ceruzka bľancar - kovová ozdoba na konskom postroji blejch – vnútorná obruba sukne bliha - blcha blinčky (len v spojení hrac na blinčky) - žmurkanie, hrať sa "na slepú babu" bližej - bližšie bľosa - škvrna bloščica - ploštica bľuhac, expr. – prúdiť, tryskať bľurdac (še), bľurda – brúzdať, túlať sa; tuláčisko, plané jedlo bľurdac še – bezcieľne blúdiť bobaľky – opekance bobašek, hyp. - drobček bobo, expr. - strašiak

bobonec – ľadník divý (Vica tetrasperma) bočka - sud bodajdze – hocikde bodurky – volán s aplikáciami na ženskom kabátiku bodvaňa - vaňa boganče - baganče bognizovac - korčuľovať sa v páre boľa, baľa - lopta bolha – blcha bombuľa, bambuľa – dutá guľa, brmbolec bongar - ovad borer – vrták, jamkovač borg - dlh, rováš borsuk - jazvec bortak - neokrôchanec boša, bošac, hyp. - božtek, bozkávať box - krém na topánky; box, šport. bozuľa - hrča božamira - myrha, tymian boži, boža, bože (podľa vzoru cudzi) - boží, Boží brant, bront, brent - sepsa branzoľ - chodidlová časť obuvi bez podošvy bravdijan - ženích bravenec - mravec bravta - nevesta brejka – mliečna polievka s múčnymi granulami brendzerbudka, želez. - brzdársky prístrešok brendzovac, brendza, brendzer - brzdiť, brzda, brzdár brent, brentšpiritus - denaturovaný lieh brezle - strúhanka brežek - briežok bričesy - rajtky bridky; bridota, bridž - škaredý; škaredosť bridoš; briduľa, bridňa – škaredý človek; škaredá žena brinkac, brinec; brinkač, brinek - cengať; cengáč brocak - ruksak, batoh brojene – ľúbostná predohra bront, brant - sepsa brošľa - brošňa brotvaň, brotvanka - pekáč brud, brudoš, brudny - špina, špinavec, špinavý bruderlada - cechová skrinka bruhaľ - brucháč brunec – brnieť, zunieť brušľak – vesta bryzgac - špliechať budar - záchod buderlada, expr. - neforemná skriňa budinek - budova buďogy - teplé dámske nohavičky

bugeľ - okrúhly svadobný koláč bujak, bujačareň - bujak, areál slúžiaci na chov a prevádzku býkov bujdošic; bujdoš – vystrájať; rozpustilec buketa, bukreta - kytica buksa - pokladnička, veľká peňaženka buksban - myrta buľbus – trpák, mamľas, hovädo buľkac, buľčec - bublať bunča – hrča, kusisko bunkoš, bunkošica - moletný, moletná buntovac - buntošiť buraň - burina burdac – rozhadzovať, robiť neporiadok burkovec - veľký kameň burovky - čučoriedky burtac, zburtac, poburtac - búrať, zbúrať butor, butory, pomn. - nábytok bužňa - synagóga bzdzec, bždžoch – bzdieť, smradiť; smradoš C cac, scac, scinac – ťať, sťať, stínať caha - obliečka (na perinu) cahac, ucahnuc - ťahať, utiahnuť cajgnis - vysvedčenie cajgovky - plátené nohavice cajhnovac - kresliť calkovosc - celok, celkovosť calosc – celok, celistvosť caly - celý capek – capko; koza na pílenie dreva capina - nástroj na odpich dreva ceknuc - tiecť cekuce streblo - ortuť cele, celecina, celeci – teľa, teľacina, teľací celo - telo cerlica - trlica cerpec - trpieť cerpnuc - trpnúť cetka - tetka, aj plátené cedidlo cetľa - ceduľa, list, lístok, (pošt.) cica, expr., cica - cecok; cica cicaty - prsnatý cicek, aj cicka, cicky - cecok, cecky ciceľ - cumeľ, cumlík cickac - posrkávať, pocickávať ciferbľat - ciferník cigančina, ľudový odev - pestrá textília cigaretľa - cigareta

cigaršpic - násadka na cigarety ciho, cihota - ticho, tichosť cikoš - penis, aj pejor. kokot cikošky - šúľance cimbor, anat. - žaluď ciment - cement cimerman - tesár cimet - škorica cincatko - cintľavka cingac - cengať cingalka - zvonček cinkvajs - beloba krycia cintir - cintorín cirkeľ - kružidlo clonic, zaclaňac - cloniť, zacláňať cma, cmota – tma, temnota cmur – cmar cmurkac, cmurknuc, cmurkoš – sŕkať, sŕknuť, sŕkajúci co, coby – čo; čoby, čožeby cobodaj - čokoľvek cofac, zacofany, cofajucky - cúvať, zaostalý, cúvajúc coľštok - meradlo, mierka (l m) compeľ - cencúľ coši, coškaj - čosi cug - vlak; ťah, prievan cugľa - ťahový segment na uzde curigac; curig, curigom - cúvať; spiatky cvibak (len v sing.) - suchár, sucháre Č čabrac še - hrať sa špliechaním čačaný; čačkaný, vyčačkaný – čačkať; čačkaný, zdobený, peknučký (len o človeku); vyzdobený čačkac, vyčačkac – fintiť, zdobiť; vyfintiť čahľaric, čahľar - čachriť, vymieňať; kšeftár čakov - prilba čapac, sčapac, vyčapac - ráňať, zráňať; vybiť, vytrieskať čapavina - čľaptanina čaptoš, čaptavy - krivoš, krivý čarac; čarunek – meniť, vymieňať; výmena čarah, čarahy - haraburda, -y; raždie čaramuždžina - raždie čarňava, čarnina, čarňuch, čarnuľa, čarny – čierňava; smútočné oblečenie; černoch; černuľa; čierny čat - spona, sponka čater - šiator, stan, stánok (Sviatok Stánkov, Jn 7, 2) čatina - čečina čatroš - šiatrový kupec čavargoš - tulák

čavargovac, čavargoš, pej. - túlať sa, tulák čečany, det. - čačaný čeče, det. - čača, krásna vecička, nádhera čenderablo - detská hra °žandár-zbojník° čendeš, pej. - šarha čeňuhac - ňuchať čep - čap, kĺb čerebogar - chrúst čereda – črieda čerep - črep čereslo - lemeš, aj haraburda čerevak, pej. – žrút s brušiskom čereviak - červ, aj pej. nenažranec čerevo, čerevaty, pej. – črevo, bruchatý čerkac, čerkotka - hrkať, hrkálka čerpanka - varecha česnosc, česny - čestnosť, čestný čeža - ťarchavosť čežoba, češky – ťažoba, ťažký čiga - kladka, škripec, závesné koliesko čikutac (še) - čkať (sa) čirkaš, fam. - lapaj čirkefogo, pej. - lapikurkár, nezbedník čom?, čomu? - prečo? čontac še, čontoš, expr. – motať sa v špine, zafúľanec čuba - úprava vlasov vydatej ženy do uzla čuc še - cítiť sa čudo n (gen. sg., nom. pl. čuda, gen. pl. čudoch) - čudo, zázrak čuhac - šúchať, drhnúť čuhane - drhnutie dlážky čumpak - ohorok cigarety čungo, čungam - žuvačka čupec; čupkac; čupky – čupieť; kráčať, zotrvávať v čupiacej polohe; čupiačky čurak, pej. – štiač, kokot čurbes, expr.– zábava čurec, čurkac; čurkotkom - tiecť cícerkom; cícerkom čurknuc (sebe) – cvrknúť (si) čutka - zoskupenie snopov obilia na poli čuzgac (še), čuzga – kĺzať (sa), kĺzačka D dac (poclivosc) – dať, vzdať (úctu) dafto, daftery, dači – niekto, niektorý, čísi dagdzi – dakde, kdesi dach, dašek- strecha; strieška, prístrešok dajaky – nejaký, voľáky dajny – žičlivý, radodajný dakus; daskeľo, daskeľa - trochu; niekoľko, -kí, -ké daľa - diaľava

dalekosc – vzdialenosť dalekovidny - ďalekozraký daremnik - darebák daruľa - radodajka darunek, podarunek - dar, darček das, čast. (das tri falatky) - asi, zo (zo tri kúsky) daskeľo, daskeľa - niekoľko dekeľ, deklik - vrchnák, vrchnáčik delin, delinka, delinovy – delén, delénová šatka, delénový demijon - demižón demikat - rascová polievka s chlebom denko - vrchnák, lopárik depo – remíza, výhrevňa rušňov, odstavovňa dergac, dergnuc - drgať, drgnúť devla, pej. - kobyla, nad. diľa, dile – dlážková doska, dlážka dilino, expr. – bláznivý, šialený dinstovac (grincajg), dunstovac - dusiť (zeleninu) direkt - priamo, akurát, just dišeľ - oje diždž, diždžovy; diždžovno – dážď; daždivý, dažďový; daždivé počasie dlubac, dluba, dlubačka - dlabať; vydlbená diera; piplačka dluhovac, dlužic; dlustvo - dlhovať; dlžoba dluhy, dluho (mi) – dlhý, dlho dlužstvo – dlžoba dňešajši - dnešný dnukajši - vnútorný dobehunek - dostih doboš, doboška - napolitánka dobrobyt - blahobyt dobrotlivý, dobrocivy - dobrotivý dobuc - nadobudnúť, získať dodac, dodavac, dodaty - dodať, dodávať, dodaný dodavek - dodatok dohelementa - doparoma dohuri - nahor, hore dohvarac še - rozprávať sa, dohodovať sa dojeden -každý dokľa - dokiaľ dokumentne - dôkladne dokym - pokiaľ, kým dolapany - obchytaný (knižka) dolapic, dolapeni - prichytiť, (pri)chytený dolka - terénna priehlbina, dolinka, údolie domašny – domáci, domácky domašny, domašno - domáci, domácky; po domácky domišlivy - dômyselný domohnuc še - domôcť sa, dosiahnuť domovstvo - domovské právo, príslušnosť donetakdavna - donedávna

donutosc - únava doraz - zaraz, hneď dorucek – prídavok, navyšenie dosumazakona - donekonečna dotrimovac - dodržiavať (Lk 8, 21) dovidek - vedomosť, schopnosť doznac še - dozvedieť sa (aj Lk 8, 17: "prezvedieť sa") drapovy - béžový drevej – predtým, prv, skôr driľac - vliecť, ťahať drimac, zdrimnuc - driemať, zdriemnuť drinda, expr. - ponáhľajúca sa drindac, expr. - ponáhľať sa, trieliť drisnuc (še), expr. - padnúť, hodiť sa, šmariť sa dristac; dristoš; drist, expr. - tárať; táraj; hlúposť drišľa - tárajka, uvravená žena drišľavka - druh ringloty drobic, nadrobic - mrviť, namrviť dročar - drotár droždže - droždie drukovac; druker – tlačiť, dlaždiť aj fanúšikovať; fanúšik dufart - chodba pod bránou dugov, dugenuzo, dugohuzo - zátka, zátkovač duhadla - kováčske mechy duhan, dohan - tabak duhandžak - vrecko na tabak duhandžak, mehur – vrecko na tabak duležity - dôležitý dulovac, expr. - hľadať dumeraugust - šašo, august dunst - skazený vzduch, smrad; predstava, expr. dupa - zadok, ritka dupľovac, dupľa - zdvojiť, zdvojenie, dupla dupňak, pej. – „krpec“, nízky človek durch, durhundurch - cez, skrz, aj stále; skrz naskrz duric še, zduric še – nadúvať sa, zdúvať sa duric; zduric; vyduric – hnať; odohnať, zbuntovať; vyhnať durkac, zadurkac - klopať, zaklopať duršľak - cedidlo dustojny - dôstojný duškom - ihneď, dúškom duverny - dôverný duži, dužo - objemný, veľa, hodne dužo - veľa dvanascero – dvanástoro, dvanásti, dvanásť dvojnitosc - obojakosť dvome, dvojo, dva - dvaja (len m.); dve (ženy, deti) dyle – dlážka Dz, Dž

dzac, nadzevac; nadzac - navliekať; navliecť dze, dzeškaj, dzebodaj, dzekedy - kde, kdesi, hocikde, hocikedy dzecko - dieťa, decko dzecko, dzecatko - dieťa, decko dzecko, dzecatko - dieťa, decko dzeduš, džadko, dzedko - dedko dzeka - vôľa, chuť, nálada dzeka, nemam dzeku, bez dzeky - vôľa, nemám vôľu, bez vôle (vášho Otca) dzergac (še), obdzergnuc (še) - vešať (sa), (na voz), ovesiť (sa), zavesiť (sa) dzešecero, dzešatek – desatoro, desiati, desať; desiatok dzevče, dzievče; dzevečka; dzevčatko, dzevčatečko – dievča; dievočka; dievčatko dzevec, dzevecero, dzeviatero - deväť, deviati dzig! (cit.) - ďug!, drnk! dzigac, dzignuc - vrážať, trkať; vrazť, trknúť, ďugnúť, aj súložiť dzira, dzirka - diera, dierka dzvonic (na gvalt), dzvon – zvoniť (na poplach); zvon džabac (še); džabnuc; džaba - paprať sa v čomsi; ďabnúť; gebuzina (jedlo) džabrac (še), nadžabrac – prplať (sa), kydať, nakydať džad, džadovka - žobrák, žobráčka džadac še – zdržiavať, zaostávať džadky – zemiakové trhance džadovac - žobrať džadovňa - útulok pre žobrákov džadovstvo - haraburdie džady - haraburdy džafkac, džafčec – skákať do reči, pobrechúvať džamkac - mliaskať džaňdžoric - frflať, hundrať džavoric, džavrac; džavrak – bľabotať; bľabotajúce dieťa džmij - zmija džmin - drobec, maličký džmurkac - žmurkať, žmúriť džmykac - žmýkať džopa, džopka - dievka, dievčina džubac, džubak - ďobať, zobák džugac - drgať džuk - šušeň, aj drobný človiečik; hľúza hráchora džumbir - ďumbier džumik, fam. - drobec, maličký džura, džurka - diera, dierka džvir, džvire; džvirinec - zver, zviera; zverinec E ek – roh, kút ekzament - skúška entlik - obruba escajg - príbor esenšus, esšus - vojenská šálka ešči, eščik - ešte

ezermešter - majster všetkých remesiel F fač - obväz fafring (len v spojení rozterhac na fafringy) - franforec faha - priečinok fach - odbor, špecializácia faiparka - drevárska škola fajerman - hasič, požiarnik fajermur - protipožiarna stena fajeruška – aksamietnica rovná (Tagetes erectus) fajnota - dobrota fajny, fajne - dobrý, dobre fajront - voľno po práci fajta - druh, fajta falat, falatek - kus, kúsok, aj zákusok fald, falda - záhyb fanta, expr. - nálada, povahový znak Farahun; farahun, pej. – Cigán; cigán, klamár fartuch, šurc, fartuška - zástera, zásterka fasovac - fasovať fasung - vyfasované veci, aj bitka fazona - strih, aj výzor fcale (vcale) – celkom, úplne feder - pružina feferminc - mentol feješ - hlavička, šípka, šport. ferdľac, rozferdľac - habarkovať feršľog - sýpka, záčin, záčinok (s vrchnákom), debna na zrno fertaľ, čas. aj obj. miera - štvrť fertig - hotovo fest - mocne figeľ, figľovno – fígeľ, horko-ťažko (v spojení s verb. v inf.) fichta - smrek filc, filcovki – plsť, plstená obuv filer – halier filka - kupé finom, expr. - dobre, -é firhang - záclona firkac, zafirkac, zafirkany - fŕkať, zafŕkať, zafŕkaný firnajz - fermež fizola - fazuľa fľajsom – kvôli tomu fľajster - náplasť fľaky - črevo, črevá fľasnuc, expr. – streliť (zaucho) flek, fľak - škvrna flekaty, fľakaty - škvrnitý fľontac, fľont – ovísať; zdrap

fľuder - splav fodra, fodrička - volán, volánik fogaš - vešiak folt – kusisko, pôlt (slaniny) forcimra, forhauz - predizba foršňa, foršta - fošňa foršpan - povinný záprah foršrift - predpis foršus - preddavok fošner - šarha foter, expr. - otec frajcimerka - slúžka, chyžná frajľa, pej. - slečna, deva frajter - slobodník fraskarika, expr. - čertovina, pestvo, aj tvorca pestiev frejer, frejerka – frajer, frajerka frišny; frišno - čerstvý, svieži, nelenivý; chytro frištikovac, frištik - raňajkovať, raňajky frodľa - záševok na šatách frundžec, frundžalka - frndžať, frngať; frndžalka ftaček, ptaček - vtáčik ftedy - vtedy fteryškaj (g fterehoškaj, d fterehoškemu) - ktorýsi, istý (kráľ) ftikac, ftiknuc – fujazdiť, trieliť; ufujazdiť fto, ftery, fteryškaj – kto, ktorý, ktorýsi ftorek - utorok ftoška, ftoškaj, ftoši - ktosi ftym - v tom, vtedy ftym - v tom, vtedy fučec - fučať fudament - fundament, základ fuja - fujavica fuksšvanc – pílka s jednou rúčkou, líščí chvost fulic – bzdieť, nehlučne smradiť funduš - majetkový podiel, nehnuteľnosť funec - fučať fura - fúra furma - forma furman - povozník furt, furtom - stále, vždy furtka - presbytérium fusekľa - ponožka fušovac, fuška, fušer - fušovať, fuška, fušer futro, futraľ - podšívka, púzdro G gabac (še) – babrať (sa), paprať sa gabnuc – vnoriť do špiny gacek – netopier; motýlik

gacik - šarha gače, gačky – gate, gaťky gadžo - nerómsky sedliak, Neróm; neohrabanec gajdy - neupravené šatstvo gajz - petrolej galamuta, balamuta; (po)galamucic, (po)balamucic – zmätok; (po)pliesť hlavu gamba, gemba; gambaty – pera; veľkoústy gamfor - gáfor gančovac, pogančovac - haniť, pohaniť ganek - gánok, chodba gangoric, gangorene - džavotať, džavot gapeľ - gepel gargľovac - kloktať garlo, garlisko - hrdlo, vstupná časť pivnice gater - gáter, píla gavalir - gavalier gaz - plyn gbol - objemová miera (4 zemiakové koše) gbol - plošná miera (1/4 kat. jutra) geľajza, geľajzňa - koľajnica gelender - zábradlie gengľavy - dengľavý geňur - gunár, lok. aj káčer gergac; gergac še, ogergnuc (ogirgnuc) še; vešať; vešať sa, zavesiť sa gerok - kabát gevicht – závažie girgac, vygirgac še; girganiny – dáviť, grgať, vygrgať sa; grgance girgy – šija, krk (vžac na girgy) girtľa - opasok gľajha - glajcha gľajhac, vygľajhac - rovnať, vyrovnať gľanc - lesk gľancpartija - vrcholný kúsok, parádne číslo glaskasňa - vitrína, sekretár glejda - smalt glejic; glejda - glejiť, lepiť; glazúra, smalt uviesť samostatne glupstvo, glupociny – hlúposť, hlúposti glupy, gluptak, - hlúpy, hlupák gmina - obec, obecný výbor gnic – hniť, hlivieť gombika - gombík gomboc - guľa gomboška – špendlík graba, graby, pej. - ručisko, ručiská gracka - motyka s trojuholníkovou čepeľou granadirmarš - granatiersky pochod (jedlo) grandaľ, pej. - tĺk, krchňák grapa – pazúr grastuch - plátená noša grastuch - trávová plachta

grastuch - trávová plachta graty - šaty, kuchynský riad gravec, gravčec, expr. - revať grejzupa - ovarová polievka grif - spôsob grifeľ - ceruzka na tabuľkové písmo grincajg - zelenina gris, grisek, griskaša - krupica, krupicová kaša grisa - strieška klobúka grisovka - hrubá múka grondaľ . neohrabanec gruhnuc, expr. – skydnuť sa sa gruľa - zemiak gruľovnik - kysnutý zemiakový koláč grunbuch - pozemková kniha guba – huňa, kožuch guľašpartija - gulášová spoločnosť gumipuška - prak gurbic še - krčiť sa, hrbiť sa gurbic, gurba - krkvať, krkva gurgľac, gurgľovac - kloktať gurtka - krátky kabátik gurtľa, gurtňa - opasok, popruh (Mk 6, 8), sťahovací pás gver - puška, zbraň, kver gvint (pši gvint) - závit (figu borovú) gvintovka - puška gvintovky, gvintaky - korčule na závit H hab; haboš – pena; penová trubička habza – chabzda, baza hac - hať, priehrada hačur, hače - žriebä, žriebätko hadbav, hadbavný - hodváb, hodvábny hadka - hádanka haftlik - háčik hajcovac, hajcer, hajc – kúriť, kurič; výhrevňa, lokomotívne depo hajdakac, hajdakovac - hajdákať, márniť hajdakac, hajdakovac, hajsac - hajdákať, márniť hajduk, hajdučňa – horár, horáreň hajsac - plytvať hajštuk - pletená šatka k mužskej veste hajtka - plachta halbšuhy - poltopánky haľukane - háranie haľunder - orgován haluž - haluz haľva - holba hamac, hamačka - hamovať, brzda

hambit - chodba hamer - kováčska dielňa hamišny - skúpy, lakomý hamižnik, hamižne - skupáň, skúpo hamudľac - zhŕňať, aj babušiť sa hamulec - brzda handarbajt - ručná práca handľovac; handľar; handeľ - obchodovať, handlovať; handliar; obchod hanebnik - nehanebník hangot, ban. - nadložie hanšpigeľ - šašo, gašparko hantlager - pomocník na stavbe hantlogere, hozentragľe - traky (na nohavice) hantuch - uterák hantuch - uterák, aj ručník hantuch - uterák, aj ručník haraska - paličkovaná stužka harča - hrča harčec - chrčať, chrápať hardušic - škrtiť hardza, ardza; hardzavec – hrdza; hrdzavieť harenc, harenček - hrniec, hrnček harenčar - hrnčiar harenec, harenc; harnek, harenček – hrniec; hrnček harkac; harkeľ, harkocina – chriakať; chrcheľ harmatanec - kuca-paca harmec, harmene - hrmieť, hrmenie harmot - hrmot, hluk harnadľa - sponka do vlasov harnuc, naharnuc - hrnúť, nahrnúť harovac - odstraňovať srsť z kože harovnik, pej., harac (še) - záletník; hárať (sa) harsc, harstka - hrsť, hŕstka hartac, obhartovac - hrnúť, obhrnúť hasen - osoh, úžitok hatižak - pliecňak hatyžak, zried. - ruksak, batoh hauznumero - číslo domu havedz - háveď haver - odborník hef, hefka, hefkaj - sem, tuto heftovac, heftnuc, priheftovac – prichytiť (niťou) hej - hej, áno hekľovac, heknadľa - háčkovať, háčkovacia ihla heksenšľus - hexenšus, úsad herbet - chrbát herdošic še - hrdiť sa herdota, herdi, hardy – hrdosť, hrdý herdzina - hrdina herešt; hereštant - väzenie, árešt; väzeň

herlička - hrdlička het, hetkaj - preč hev, hevka, hevkaj - sem hic - horúčava hihňac še - chichúňať sa hilzňa - pošva (Jn, 18, 11), púzdro, nábojnica hintac še - hojdať sa hlop, hlopašek, hyp. - chlap, muž; chlapčisko hluhaľ - hlucháň hmara - chmára hminga - divý egreš hmuric še - chmúriť sa hned, hnedka, hnedkaj - hneď, ihneď hňiľak - hovnival hnutedeľny - hnuteľný hoc, hocco - hoci, hocičo hodlem - aspoň Hody - Vianoce hojta! povoz. cit. - hota! hokerlik - stolička bez operadla hoľak, nahaľ - naháč holazolo - hra na nožnice holoruč - s prázdnymi rukami hološne - súkenné nohavice holštuch - šál holtac - hltať hombac (še), hombačka - hojdať (sa), hojdačka, reg. aj kolíska honic še - páriť sa horčava - veľmi horká požívatina hordar - nosič, neživ. horebirdy - hore nohami, naopak, opačne horosc - choroba horuš - chór (kostolná pavlač) hozentragle - traky hrabac; hrebac – hrabať (hrabľami); hrabať (nohami) hrabľar - hrabliar, výrobca hrablí hracka - hradská cesta hrad – hrad; krúpy, krupobitie hrančic - hriankovať, opekať hrebac (še) - hrabať (sa), prehrabovať (sa) hrebcizna - chrbtica hrebcizna - chrbtica hreda, hredka - hriadka (záhradná) hredeľ - hriadeľ hrešľivec - hriešnik, slovne hrešiaci človek hrivaľ - človek s veškou hrivou hrobľa - priekopa hrožic - hroziť hrudkasty - hrudkovitý hrustac, pej. - pažravo jesť

hryzota - svár hubeľ, hublik - hobeľ, hoblík hubic; pohubic - ničiť, kaziť; pokaziť hubľačka, hubľac - hoblica, hobľovať huckac - dráždiť, huckať huckac še - páriť sa hučec - hučať hudak, hudac - chudák, aj hudec; húsť hudľac - odflinkávať prácu hudrikovac (sebe) - pohundrávať (si) huhňoš, huhňac - fufňoš, fufňať huj - chuj, kokot hujbuj - halabala hukac, hukac še - húkať; oplodňovať (sa) huknuc - vznietiť sa; húknuť huľac, shuľac, nahuľac (pokrovec) – rolovať,zrolovať, nakrútiť (koberec) huňa – halena, súkenný kabát huňač - huňavý tvor huňar - sedliak, poddaný hura; Hura - hora; Mariánska hora v Levoči hurča, bunča - hrča hurčec - hrkotať hurčene, hurčec - hrkot, hukot; hrkotať hurdi-burdi - bez ladu a skladu hurka - hôrka, aj jaternica hurkac, hurkotac - hrkať, hrkotať hurma - hurhaj hurt, expr. – trma-vrma hustka, hustečka - šatka, šatôčka hustka, hustečka - šatka, šatôčka hušč - húšťava, aj husté jedlo huzdzic še - hniezdiť sa huzmek – chaos, trma-vrma hužvac – žmoliť, krkvať hvara, hvarovy - reč, hovor; hovorvý hvarec, rečovac, porečovac, poviesc, povedzec - hovoriť, rozprávať; povedať, hvaridla - ústa (ako nástroj reči) hviľa - chvíľa; počasie (Lk 12, 54) hviždžec - hvižďať hvozdzik, bot. – klinček (Jambosa caryophyllus) hybaj, hybajže - ledaže, ledažeby hybaj, hybajže, hybajže by - ibaže, iba ak by hybec - chýbať hyr - chýr, zvesť hyža - izba I iberciky, pl. - poťah na diván iberštemy - zvršky topánok igazolvaň - preukaz totožnosti

inakši, inši – iný, inak inaš - sluha (Lk 20, 10) indzi, indzej - inde indžimir, indžiľir - inžinier inšo – iné, inšie intabulacia - zmrazenie majetku bankou interes - úrok, záujem irha - aplikácia z teľacej kože na kožušteku isc, prisc, odejsc - ísť, prísť, odísť isce, istotne - iste, istotne, ozaj, naozaj J jabluko, jablučko, jablučny - jablko, jablčko; jablčný jaderko, jaderkasti - jadro, jadierko; jadrovitý jadľovec - jalovec jager - poľovník jahodovka - jahodový likér jajo, jajičko, hyp. - vajce, vajíčko jak; jakoš, jakyškaj, jakoškaj; jakš-takš - ako; akýsi; akosi; akotak jaksuci - poriadny, ako sa patrí jaksuco – poriadne jalovina - jalovina; mladý dobytok jarabaty - jarabý jarčuch; jaruch, jaruha - vyschnutá struža; výmoľ jarec - jačmeň jarec, jarcovy - jačmeň, jačmenný jareček - jarček jarkovac - kopať ochranné jarky, priekopy jarňak - jarný zvrchník jasnota - jasnosť, jasné počasie jaščur - jašter jaščurka - jašterica jašľičkar - betlehemec jazykaty; jazykata – papuľnatý; jazyčnica jeden, dvojo, trojo, štvoro, pätoro, šescero, šedzmero, osmero, dzeviatero, dzešecero, jedenascero – jeden... desiati, jedenasti jedinka – jednotka jednočasny - dočasný jendžibaba - ježibaba jendžic še, jendžur - ježiť sa, zlostník Jezuľan, Jezuľanko - Jezuľa, Jezuliatko Jezuľan, Jezuľanko - Jezuľa, Jezuliatko Jezuľan, Jezuľanko - Ježiško jojčec - jojkať jormark, jormarek - jarmok jubka - blúzka juha, juška - kyslá polievka, kapustný rôsol juhas - pastier oviec, valach juška – juha, šťava z kyslej kapusty

jutre, pozajutre - zajtra, pozajtra (Lk 13, 32) K kacagaň - kožušinový plášť, kožuch kacik - šarha kačipysk - kosatec kačmar, ale karčma - krčmár, krčma kačur - káčer kadzi, kadzi tadzi - kade, kade tade kadzic, kadzidlo - kadiť, kadidlo kadzidzeľnica - kadideľnica kafčec, kavenčec - skuhrať kahutac, kahutka - ťažko kašľať, kašeľ kajhus - čierny kašeľ kajzerfľajš - údený bôčik kakadon - teplý súkenný odev kakavo - kakao kalamajka - mrzutosť kalap, zried. - klobúk kalapač, zried. - kladivo kalošňa - galoša kalup, kalupom – galup, beh; behom, galupom kandercuker, kandiz - kandizovaný cukor kandrač; kandraty - druh brava, kučeravý človek; kučeravý kanevejtka, kanavejtka - výčapná časť šenku kankaria - kalika kant - hrana kantry - kántry, polpôst kanva, kanev; kanevka, konevka – konvica; konvička kanva, kanevka - konva, konvička kapčac, zakapčac; kapč - spájať, zapojiť; steh kapečku, kapetitku, kapku – trošku; trošilinku kapelmajster - kapelník kapeľuch - klobúk kapkac, kapka; kapečka – kvapkať, kvapka; kvapôčka kaplica, kaplička - kaplnka kaplun – kapún, vyklieštený kohút kapra, škamra - karpina kapraľ - desiatnik kapric - vrtoch, rozmar kapseľ, kapsľlk, kapsľa - kapsľa kapura, kapurka - brána, vráta; bránička kapuš - brankár kapušňarka - šťava z kyslej kapusty kapušňica; kapušňice - kapustnica; kapustniská kapušnik - kapustník kara, karac - trest, trápenie; trestať karaguľa - choduľa karalab, kalarab - kaleráb

karčina - krkovička karčma, kačmar - krčma, krčmár karika, karička - obrúčka, krúžok, aj prsteň kark - krk karlik - kára karm, karmivo - krm, pokrm; krmivo karmic; karmik – kŕmiť; kŕmnik, krmný brav karmonadľa - rezeň karpa, karpavý - škamra, škamravý karpacina - hrboľ na ceste, nerovný terén karpeľ – kaleráb gigant, kvaka karpelec - hrbol, hrbolec; náramok kartka, kartečka - lístok, karta, pohľadnica; lístoček kartun, kartunka, kartunovy - bavlna, bavlnená šatka, bavlnený kasir, kasirka - pokladník, pokladníčka kasirovac - inkasovať kaslik, nachaslik - skrinka; nočný stolík kasta, kasňa - skriňa, debna kasta, lada - debna na šatstvo kastrolek - kastrólik kataňsky - krutý, katanský kavehauz - kaviareň kavejovy - kávovohnedý, kávový, hnedý kavenčec - stenať, sťažovať sa, skuhrať kazatedeľnica - kazateľnica každodňovi -každodenný kedibodaj - kedykoľvek kedyška, kedyškaj - kedysi kedyš-nekedyš – kedy-tedy kech - dýchavičnosť kekešic še - vystatovať sa, parádiť sa keľčak - trčiaci zub; kel (veľký zub) keľčik, keľtovac, keľtoš - výdavok; míňať; márnotratník kelner - čašník keľo, keli, -a, -e - koľko, koľký, -á, -é, -í keľoškaj – hodne, nemálo keľtovac, keľčik - míňať, výdavok kepeň - huňa, zimný kabát kercisko - krtinec kerdeľ - kŕdeľ kerestapa, kerestmama - krstný otec, krstná mama kermeš - miestny sviatok, hody kernoz - vepor kernožic še; nakernožic še, expr. – váľať (správať) sa ako prasa; nažrať sa ako sviňa kerovac - viesť vozidlo, riadiť kersciny, kerscitedeľnica – krstiny, krstiteľnica kerst, kerscic, ale kresni ocec - krst, krstiť; krstný otec kerta, kertis - záhradníctvo, záhradník keruľa, kira - zákrutka kervačne - krvopotne

kešeň, kešenek - vrecko (na šatách) keveľic še, keveľni - byť precitlivený; hypochonder kicajka, kicka - brmbolec kidľa - sukňa kifeľ, zried., kifľik – rožok (pečivo); rožtek kikaľ; kikľar, kikľac še - podpaľač; človek, čo sa rád hrá s ohňom; hrať sa s ohňom kikut, kikuc - kýpeť kiľavec, kiľavy - chromý, dopadajúci na jednu nohu kilovčak, kilovec - jednokilové kilové závažie kinderaj - škôlka kinderfrajľa - gevernantka kinderštube - výchova v detstve kinkac, kinknuc, prikinkovac – pokyvovať (hlavou); kväckať, kväcnúť; prikyvovať kira - zákruta kirtnuc (še) - pohnúť, uhnúť sa kista, kisňa - kasňa, debna kitkoš, kitkac - šteklič, štekliť kizašoňka - slečna, slečinka klac (kolem, koleš) - pichať, bodať kľac, prekľac - kliať, prekliať klac, zaklac - klať, zaklať klacik – klátik kladka – visiaci zámok kľajster - lepidlo kľamka - kľučka kľamra - dvojzubá skoba klapačka - čeľusť klapancia - veršovaná žartovná príhoda napísaná v miestnom dialekte kľapčic, kľapčisty - stláčať, stlačený kľapec, pej. – drepieť, sedieť na zadku kľapkac - tlieskať, tliapkať kľapkac; kľapčic, kľapčiti - tlieskať; stenčovať, ploský kľapkezont, fraz. – koniec, hotovo klasa - trieda, aj úroveň klat, klacik - klát, klátik klečec - kľačať klekačky - kľačiačky klijic, klij - glejiť, glej klingac, kľinga - cengať, klepáč na dverách kľochcic, pej. - kuchtiť kľochta, pej. - klebetnica kľochtac (še) – čliapkať (sa) kľomp - chuchvalec klozet - záchod klub - kĺb, zhyb klubo, klubko; sklubic - klbko, skĺbiť kľučky - jarmo, váhy na nosenie vody kmoter, kmotra, kumotra - kmotor, kmotra kňaž (pl. kňežove) - kňaz kneže - knieža

kneže - knieža kňižka, kňižkar - kniha, knihár knura - papuľa, rypák kobula - kobyla kobulica - nosná časť kozového lešenia, podpera kobulinec - konský trus kobzar, kobza, kobžic še, pej. - záletník, kurevník; odrastené dievča, stará dievka; pobehúvať za chlapcami kocerpka - trnka kocic (še) - kotiť (sa) kocinec, kocinek - kút v maštali pre mláďatá; kút v izbe pre novorodenca kocka, kockasty - kocka, kockovaný kocure vajca - kocúrnik obyčajný, bot. kočarňa, kočikarňa - kočiareň, kočíkareň kofa - priekupníčka, kofa kohľaric, pej. - variť koch - komín, rušeň; nákyp kokošnosc - roztopaš koľak - tŕň, pichliak, bodliak, osteň, záder kolbasa - klobása koľca - vodiace dvojkolesie na pluhu kolcun – súkno kolimaž - kolomaž kolmajzňa, kolmovačka - kulma komencijaš - bíreš komot - bielizník so zásuvkami komotny - pohodlný komvišňak - čierny vojenský chlieb, komisný chlieb konar, konaristi - konár, košatý konduktor - sprievodca konštabler - policajt koňťa - účes "konský chvost" kontentny, zried. - spokojný konvišňak, konvišny – komisný chlieb; komisný, erárny kopcic - čadiť, čmudiť koper, koprovi - kôpor, kôprový kopercac (še), prekopercnuc (še) - kotúľať (sa), robiť kotrmelce, prekoprcnúť sa kopercka - kotrmelec koperdan - najdúch kopoňa, expr. - hlava, kotrba korba - kľuka kordupeľ, expr. - malý človek, krpáň korhaz - blázinec kormaň, kermaň, kirmaň - riaditka, volant kornaz - diviak kornel - rohový kop, šport. koscel, koscelny, kosceľnik - kostol, kostolný, kostolník kosmacic, kosmač, kosmaty – strapatiť; strapatý človek; strapatý kost; kostovnik, kostoš; kostovac (še) - strava; stravník; stravovať sa košalka - opálka

košľavy - zakášajúci koštovac, koštovka - chutnať, ochutnávka koterba, pej. - kotrba košuľa, košuľka - košeľa, košieľka kotľak, pej – bachratý človek kotľaric, nakotľaric, pej. – variť (navariť) vo veľkom množstve kotňak, pej. – vykotenec kotvašic še, pej. - mliagať sa, mrviť sa kovaľ - kováč kožušanka - kožušinová vesta, „serdak“ krac, dokrac, prekrac – krájať, dokrájať, prekrojiť kraherlik - patentná fľaša na limonádu, limonáda v patentnej fľaši krahulec – myšiak poľný, aj hrkálka na konskom postroji krak, kraček - krík, kríček krak, kračina - kriak, krík; krovie krakac, vykrakac - mykať (za vlasy), škubať; pomykať kramľa, kľamra - kovový spoj na drevo krampapuľa, expr. - nechutná pálenka krankasa - nemocenská poisťovňa krasota - krása krasta - chrasta kratkovidnosc - krátkozrakosť krehle, kreheľňa - kolky, kolkáreň krejda - krieda krejz – miesto na schovanie sa pri hre na schovávačku (len v spojení isc do krejzu) krek – krt krem - okrem kremfy - záchvat krenkovac še - vzpierať sa krepirovac, skrepirovac – končiť (so životom); umrieť, ukončiť kreppapir - krepový papier kresny, kresna - krstný, krstná krešne, krešňatko - krstňa, krstniatko krev (gen. kervi) ale kervavi - krv, krvavý krohmaľ, krohmaľňa - škrob, škrobáreň kromka – kraj bochníka, „pätka“, konček chleba krosna, krosenka - krosná; kozlík na pílenie krucic, vykrucac (še) - krútiť, vykrúcať (sa) krušic - mrviť kucic - kutať kucik - kútik kuciňec - zápecok kuckac - zadŕhať sa (jadlom) kuča, pej. - chatrč, biedne bydlo kuder (pl. kudry) - kadere kudla; kudlaty, kudlasty – chlp; chlpatý kudzeľňa - miestnosť vyhradená na priadky kuhen - koláč kuchňa, kuhinka - kuchyňa, kuchynka kuker, kukac - ďalekohľad; hľadieť, pozerať kukučka - kukučka, aj sasanka

kukuričanka - kukuričná múka (šrot), kukuričná kaša kuľa, kuľka - guľa, guľôčka kuľac (še), pokuľac (še) – gúľať (sa), pogúľať (sa) kuľaga – bakuľa, aj vychádzková palica kuľaša - fučka kumšt - umenie (aj v prenes. zmysle) kunšaft - zákazník kura dupa, kure oko - otlak, kurie oko kurbľovac; kurbľa - krútiť kľukou; rumpál, kľuka kurč - kŕč kurčic - krčiť, húžvať kuric - fajčiť, kúriť kuric še - kúriť sa, dymiť sa kurir, kurirovac - ošetrovateľ, ošetrovať kurňava - metelica kurnik - kurín kuropka – jarabica, lok. aj prepelica kuršľus - skrat, krátke spojenie kurtašek, kurčašek - krpatý človek kurtavec, kurtavi - gnóm, zakrpatený kurtka - bunda, vesta kuščičko – trošku, trošilinku kušnir - kožušník kutle, zried. - držky kuvertka - obálka kvaka; kvačka, kvačkac; kvačec - motyka-dvojzubec; trlica, aj háčik; trieť ľan; väziť, zdržiavať sa kvaroš, kvaric, kvareni - zlodej, kradnúť, kradnutý kvartiľ, kvartiľnik, kvartiľovac - nájomný byt, nájomník, podnájomník; prenajímať byt kvasek - kvások kvašnica, kvašna voda - kyselka, minerálna voda kvašny; kvašota - kyslý; kyslosť, kyslota kvašuga, expr.- kyslá poživatina kvesty (len vo fraz. isc na kvesty) – posiedky, klebetenie kveštovac - zbierať milodary kvet, kvetek, kvetkasti - kvet, kvietok; kvetovaný kycajka - strapec kyjaňa; kyjanka, kyjanica - prací piest kyľavec, kyľavy - hojdavý; (chromý) človek s hojdavou chôdzou kylotac še, rozkylotac – kývať sa; rozkývať, rozhojdať kyrtnuc še, expr. – pomknúť sa kysňa - debna kyšeľ – kapustnica, pác (šťava, výlužok) z kyslej kapusty L, Ľ ľabac – tiecť prúdom, liať (o daždi) labda - lopta ľabdac, ľabdoš, ľabda, pej. - tárať, trepať dve na tri; táraj; táranina ľabdoš, ľabda, pej. - táraj, tárajka

ľac - liať lada, ladzička - debna, debnička ľafander - tulák, svetobežník ľaha, ľahy - obnosený tovar, aj tuctový človek lahevka - fľaštčka ľahmankovac (sebe) – voľkať (si) lahoda - polahoda lahojic, polahojic - lahodiť, polahodiť ľachmankovac - obsmrdávať, leňošiť ľajblik - oplecko, vesta lajdiga, pej. - lajdák lajferovac, lajfer – túlať sa; vetroplach, tulák lajka - pobehlica lajna, lajnovac - čiara, robiť čiary, linkylajsňa – latka lajsňa, lajsňička - lata, latka, lišta, lištčika ľajster - papier, písomnosť lakomnosc, lakomic še - lakomstvo, lakomiť sa lakota, lakotka, lakocina; lakocic še - lahôdka, dobrôtka; robiť si chute laksirka, laksovac - laxírka, laxovať lalito, lelito - jaternica ľamencic - lamentovať ľampa, pej. - fľandra, pobehlica lancuch, lancušek - reťaz, retiazka landigac še - vliecť sa langetka - továrensk stužka langoš - lokša, posúch lapac - chytať, loviť, stíhať ľapac, ľapnuc - plieskať, plesnúť ľapaňe;ľapčos, ľapčec, ľapotac, pej. - táranie, táraj, tárať ľapčec; ľapčizajda, hyp. - tárať, táraj lapic - chytiť, zajať, zlapať (Jn, 11, 57) ľapotac, ľapota - tárať, táranina ľarma - huriavk, hurhaj ľarva, pej. - fľandra lascug - nákladný vlak laskotac, laskotka - štekliť, šteklenie latovec - klinec na pribitie laty laufpas - priepustka laxirka - hnačka lebeň, lebeňa - lebka lebeň, lebeňa - lebka leberica - pečeň lečky – fliačky, šiflíky ledaci - deravý, neplnohodnotný, prenes. zle vyzerajúci človek ledačina, ledač, ledaci - ničotnosť, ničomníci; menej hodnotný ledačnik - darebák lehoba - ľahkosť, úľava lechki, lechši, najlehši - ľahký, ľahší, najľahší leja, lejak - dážďová smršť, lejak lek, lečaci - liek, liečivý

lekaci - ľakavý, bojazlivý leleňec - detský domov pre siroty lem – len len - ľan lem, lemže - len, iba; lenže, ale, no, však (ak je za predmetom: on však, ľudia však) lembak - lavica s operadlom lemže - lenže, ale, no, však (ak je za predmetom: on však, ľudia však) len, lenovy - ľan, ľanový lenča - šošovica lengešic, lengeš – hlivieť, lenivieť; lenivec lenic še - plznúť, lieniť sa; aj leniť sa ľeňisko - ľanové pole letac – behať, lietať letak; letačka - nezaradený do turnusu; letná blúzka letušňak, letušny - letný kabát; letný levorver - revolver libašor - husí rad ľig, ľigac - hlt, hltavo piť ligent - podložie, ban. ľigoš, pej. - pijan lina - lano lincer - linecký koláč lindža, pej. - riedka hmota, sračka linear, ľiňejar - linonár, pravítko liscaty - listnatý ľiznuc (1. os. mn. č.: liznul) - líznuť, vyťať (zaucho); lízol ľoč, ľonik - zákolesník, podpera rebriny voza zabezpečená osou kolesa a závlačkou ľočuha - chľast loger, vylogrovac - ložisko; vylágrovať logoš, logovac - povaľač; túlať sa, chodiť poza školu lokec - lakeť lokša - posúch z kysnutého cesta ľompa, pej.; ľomparňa - pobehlica; nevestinec lomtošic, lomstikovac - mykať, lomcovať ľon - výplata, mzda loni, lonsky - vlani, lanský lošof - dieža ložka, ložička - lyžica, lyžička ľubic, ľubovac (aj milovac; najmä v súvislosti s Bibliou) - milovať, ľúbiť ľubosc, laska - láska ľuby, ľubečky; ľubečičky (len o osobách) – milý; milučký lučivko - fakľa (Jn, 18, 3) ľudstvo - mnoho ľudí, zástup(y) ludzic, ludigroš – lúdiť, mámiť; mámič peňazí ľuftinšpektor, pej. - povaľač ľuftovac, ľuft - vetrať, vzduch luma – prieruba, kadlub lumstikovac, lupstikovac, expr. - mykať, tĺcť ľunt - darebák, zaháľač lupka - šupka lupnuc - lupsnúť

lušta, pej., luštac še - neporiadnica; brodiť v neporiadku lutrija - lotéria M mac - mať, vlastniť mac, macer, macerinsky - mať, matka, mater; materský, materinský macer, g, d, abl sing. -i, i sing. -u, n, a pl. -e, g, abl pl -och, d pl -om, i pl -ami mačadupa - mačací zadok mačapukavka - mačací prdiaci zadok mačiblisk - sľuda; lesklá textília mačkažak - mačka vo vreci maďaroš, pej. - maďarón madra - črevná kolika mageran - majoránka maher - odborník majdac, pej. - vrtieť zadkom majic, vymajic - (vy)zdobiť chvojinou, májiť majna - americká baňa majsterštik - záverečná práca tovariša majzlik - sekáč malatac še - motkať sa, živoriť, žiť zo dňa na deň maľiňanka - malinová šťava mamuňic - šeptom mámiť, domáhať sa mamuša - mama, mamička mandeľ - útvar zo 16 snopov Mantak - spišský alebo gemerský Nemec manteľ - zimník maradaš, zried. - úcta maradziky - zvyšky textílií marasc - marazmus, brud, kal marhac, marhanic, premarhac, premarhanic; marhaň – mrhať, premrhať; márnotratník marhef, marhefka, aj murna - mrkva, mrkvička marka - známka markirovac - predstierať markocic, mrakocic (še) - mariť sa, zdať sa markotľivo - clivo marmor - mramor mašina - stroj, rušeň, vlak, šijací stroj mašinfirer - rušňovodič mašinka - strojček, písací stroj, strojček na strihanie mašľa - stužka, viazanka maštaľňa - maštaľ matana - druh modrotlače matkac - hmatkať mažidlo - brčká na povrchové mastenie pečiva mebeľ, meble - nábytok mech – vrece kota v mehu melefotac - bľabotať mendovoški, mendoboški - mrle

mengelica - krava (druh rožného statku); pren. statná žena mentek - krátky ženský podšívaný kabát menteľ - motýľ mentelica – metelica merindzac – prežúvať (v súvislosti s hovädzím dobytkom) merkovac - dávať pozor, hľadieť, aby ťa neprichytili, nelapili (Lk 12, 58) mesc popri mesc (mescpoprimesc), adv. – miesto pri mieste, systematicky mescicky - mestský mešisty - mäsitý mešuge, expr. - bláznivý, šialený mgloba mdloba, mrákota migac - miznúť, utekať migľanc - furták, beťár mignuc; mignuc, expr – mihnúť; ufrngnúť migrifič, expr. - pobehaj mirdac, mirdnuc (še); mirdoľic, pej. – mykať, myknúť (sa); sexovať mirgac, mirgnuc, pej. - miznúť, ufrngnúť mirkac - mrkať mišolovka - myšiak mite - hra hlavou (loptová) mjad - med mlacko, mlackarňa - mlatec, mláťačka mladuľa - mladica Mladzenky - deň vyvraždenia neviniatok (28. december) mladzenky - kojenci, novozákonné "neviniatka" mľandravý - zvädnutý, skleslý mľaskac - mliaskať mlatek - kladivo mľazga - miazga mlynek - mlynček modovo - módne moch - mach mojčo, hyp. - maznáčik mojkac (še) - maznať (sa) mokrota - mokraď; permanentne vlhké miesto mokva – mokrina; daždivé počasie molha - hmla morder - vrah mores, moresni, moresňe - móres, spôsoby; spôsobne, spôsobný moro - more morščic še - mrštiť tvár Moskaľ - Moskvan, prenes. Rus motor – auto, motor mravenec - mravec mražňik - mraznička mučidlo - Umučenie ako kríž alebo pomník muderec; mudrijaš, pej. - mudrc, fiškus muderkiňa - mudrlantka, vedma mudľa, pej. - neporiadnica muf - rukávnik

muhenga - egreš mul - bahno, naplavená zem mulka - tenká šatka uviazaná cez prsia mulka, kroj. – tenká šatka zaviazaná cez prsia mundža, pej. - žena bez zmyslu pre čistotu muntštuk - náustok murcac, murckac, hyp. - špiniť murcka, expr. - papuľka, tvárička, prenes. mačička murcko, murckoš, pej. - špinavec, malý ufúľanec murčec - dudrať, mrmlať, hundrať murna - mrkva muskac, vymuskac - prstami, nožom, vidličkou alebo kúskami chleba vyjedať vyjesť) zvyšky muster - vzor, predloha mušenosc, mušeno - nevyhnutnosť, potreba; musené, násilne muštrovac - dávať veci tvar predlohy; prenes. privádzať (priviesť) k rozumu mutufuľa – mrkvový prívarok omáčka, aj nechutné jedlo mutvička, mutevka - habarka mužac, mužľac - mazať, špiniť (veci) myjava - látka na mužské pracovné šatstvo N, Ň nabehany (krava) - oplodnený nabehlina - opuchlina, zdurenina nabutnec, nabutnety - napučať, napučaný nacahovac še - nadrapovať sa nacina - vňať nacisk - nátlak načac - začať načapac – nachytať; naráňať (ovocie) načerknuc - načrtnúť načnucky - počnúc (Lk 24, 47) (umelo odvodené od v. načinac, načnuc) nadka - nádcha nadobytek - nadobudnutý majetok nadpomnuc, nadpominac – pripomenúť, pripomínať nadraguľa - ľuľkovec (Atropa belladonna), bot. nadrucek, nadrucic - dôvažok; prihodiť nadšmanic še – priplichtiť sa, pritrafiť sa nadštekľovac - nadstaviť, predĺžiť nadzac, nadzevac - navliecť, navliekať nadzeľeňe - nádielka nadziraňe, nadzirac (še) - naťahovanie, dráždenie; dráždiť; naťahovať sa, sporiť sa nadžubany - nasrdený, aj napitý nafše - natrvalo, navždy naglik - klinec, karafiát nahuľany - priveľmi naobliekaný nachkaslik - nočný stolík nachlampa - nočná lampa najgirik - zvedavý najpervej, samoperši - najprv

najsamperši, samoperši - najprvší nakazac - prikázať, dať úlohu nakeľo-nateľo - akoľko-natoľko nakladek - výdavok naľešnik - placka naložic - naložiť, aj prikázať nalpa - opica naparstek - náprstok napasac še, napasany - napchať sa, napchatý (o jedle) napevno - akiste, určite napodobne - podobne napojutre - pozajtra napotemka, napotim - potom, neskôr napraty - nabitý, natrieskaný napraviac - naprávať, režírovať naprocifko - naproti, oproti napuľic (e). napuľeni - naduť (ústa) (sa); nadutý narabjac - narábať, zaobchodiť s n. narada - návod naradaš - prídavok naranč – pomaranč naremnosc, naremnisty, naremny – prchkosť; prchký, náramný, prudký narobeny (čaj) - ochutený narod - množstvo ľudí, zástupy (tam bulo naroda! - tam bolo ľudstva!); národ narokom - náročky narokom - naschvál, náročky narozčižar - dokorán narozrucky - rozhadzovačne narozrucky - rozhadzovačne narucovač - nahadzovač, nakladač (na voz) narušic še - dostať pruh naspak - naopak nastrety - vústrety naščeka - miesto upevnenia jarma na oji naštukľovac - nadstaviť, predĺžiť natakrok - takto o rok natoň - tôňa natura - povaha, nátura navečito - naveky, navždy naverhu - na vrchu, hore navihadovac, navidumovac - navymýšľať nazvisko - prímenie nebars - neveľmi nec, necka, necovka - sieť, sieťovka nečujnosc - necitlivosť nedobry (plany) duch (gen. sing. duha) nedobry duch (gen. sing. duha) nedojedky - zvyšky jedla nedovidno - ďaleko, nevedno ako ďaleko neduži - neveľký

nehodzen - nehodný nehvarliva - mlčanlivá nekerscenec - nepokrstený človek nemoga – nemohúci, nemohúcnosť nemoresny - nesôsobný, nevychovaný nemož - nedá sa, nemožno neodbytnik, neodbytny – dotieravec, dotieravý neogabany - neobratný neoznačnik, lingv. - neurčitok nepochopne - nepochopitľne nescaci, nescaco - nechtiaci, odmietajúci; neochotne nescerpene - nedočkavosť nestanuti - neprebudený, ešte spiaci neveľomyšľaci - pudový, naivný neverlivy - neveriaci, pochybujúci nevipiľnovany - nevypestovaný, nešľachtený nevystatny - neznesiteľný nezadluho - onedlho, čoskoro nezdarny (decko) - nevydarený nezdobačky, znezdobačky, nepobačacky - znenazdajky, zrazu nezdohadac še - nespomenúť si, nespamätať sa nezdohadlivec - nedôvtipný človek nezgrabny - ťarbavý nezgrajdany – neupravený, ledabolo oblečený nezlahodlivy - netolerantný nezľudnosc - neústretovosť nigda, nigdaj - nikdy nigdzi - nikde nigdzi, nigdaj - nikde; nikdy nigdzi, nigdaj - niked; nikdy niger - černoch ninuša, ninuška - teta, tetka niščec - chradnúť, hynúť nizota – hĺbka; nízkosť, úbohosť noclik, nocleg - nocľah (Lk 9, 12) nohaľ - nohatý človek nohavky - nohavice, nohavičky (mužské, detské) nohec, nohet - necht nolem!, čast. – nože! Novejša, novejski - Nová Ves (Spišská), novoveský novinkar - novinár nozgra - nozdra ňuchtac - snoriť nulovka – nulová múka, múka 00 numer, numero - číslo O obačic še - spamätať sa, precitnúť obalek,obalka - dovnútra zahnutý okraj odevov

obces - opätok obces, obsec, obcesek - opätok, podpätok občekovac - vyčkávať občekovac - vyčkávať občižaj - obtiaž obdzirac, obedrec - obdierať, obodrať obecac, obecanka - sľubovať, sľub obečec, pej. - odbrečať obedňajši, doobedňajši - obedňajší, poludňajší; predpoludňajší obejmuc - objať obertľik - obrtlík, závažie na vretene obešeľak, hyp. - šibeničník obetlivy - obetavý obeznaty - oboznámený obidvojo - obidvaja obirane, obirac (še) - oberanie, oberačka; zápal po povrchovom poranení; zberať (sa) oblaňic - potiahnuť okno blanou, prenes. zaskliť oblapic, oblapiac - objať, objímať oblapkovac - oblápať oblekčene, obľekčic (še)- úľava, uľaviť (sa) obľevačka -polievačka obločar - sklenár obozva - odozva, ohlas obrabjac - obrábať obramki - všívané tkaničky na upevnenie švíkov obražac, obražaco - urážať, urážlivo obridlosc, obridli - odpornosť, odporný obrosnuc, obrosnuty - obrásť, obrastený obrušic še - oboriť, osopiť sa obrušic še (na dakeho) - oboriť sa, (slovne) napadnúť niekoho obrušic še (na dakeho) - oboriť sa, (slovne) napadnúť niekoho obrušic še (na dakeho) - oboriť sa, (slovne) napadnúť niekoho obsmerdac - obšmietať sa obžirac še - obžierať sa obživnuc - ožiť, vzchopiť sa oceklina - opuch ocovizňa - otcovizeň očampany (dlážka) - zafúľaný očisco - priestor pod mostom, očistec očivisty - očividný očivišne (Jn 11, 54) - navidomoči, verejne očivišny, očivišne - závistlivý; navidomoči, verejne (Jn 11, 54) očvera - obluda, hebedo odac še - vydať sa; stáť za to odaľac - oddiaľovať odavky - zasnúbenie, oddávky odbalahac - odflinkať odbečec, pej. – odbučať, odrevať si, doplatiť na niečo odbijac še - nepasovať k sebe, neladiť odbirka, odbirac še - odobierka, odoberať sa

odbrehnuc, odbrehovac – odvrknúť, odvrkávať odcisnuc, pricisnuc, docisnuc - odtlačiť, pritlačiť, dotlačiť odčitac - odčarovať, zbavovať začarovania oddzecka, odmaľučka - od detstva, odmladi odebrac, odebraty - odobrať; odviesť, odvedeneec odejsc, odejdzety - odísť, odídenec odemknuc, odemikac - odomknúť, odomykať odervac - odtrhnúť, odorvať odescec še - stratiť chuť na n. odfšadzi - odvšadiaľ odfurmanic - vyrovnať dlžobu furmankou odgombac - rozopnúť odhvarac - odhovárať (Jn 9, 27), odvrávať odkapčac - odopnúť odkinknuc, odkivnuc - prikývnuť odľubeny - človek, čo prestal milovať odňikadzi - odnikiaľ odparhavec - zbaviť prašiny odpočac sebe, odpočati, odpočnuti - odpočinúť si; odpočinutý odpomohnuc - odpomôcť odporajic – odporúčať, prenes. vykonať potrebné, vybaviť odpovesc - odrieknuť odprav - obrad, rítus odpravky - odbavovanie zvykov; fáza svadobného obradu odpust – hody, púť odpytane, odprošene; odpytac še - odprosenie; odprosiť odrec, odzirac - obdrať, obdierať odrignuc (sebe) - odgrgnúť (si) odrosnuc, odrosnuty - odrásť, odrastený odstanuc - odstúpiť odškintac - odkuľhať odškiric, odškireny – urobiť škáru; odchýlený, odstávajúci odšmirgnuc, odšmaric - odvrhnúť odtadzi potadzi - odtiaľ potiaľ oduľenec - odutec odulic še, oduleny, pej. - oduť sa, odutý odvadzic, odvadzeni - odopnúť, odopnutý odzec, odzeti - odieť, odetý ofera, oferta - ofera ogabac - zababrať, prenes. ošmeknúť ogurka - uhorka ohabic - nechať, zanechať ohňiščo, ohňisti - ohnisko, aj ohnica; zapálený, oslnivý ohrebani - ohrnutý (hriadka) ohvarac, ohvarky - ohovárať, ohováračky okarac, okrakac, expr. – nakriaknuť, primäť, donútiť oklamlivo - klamne okolek – skyva, okruch okolica - okolie okolica - okolie, vidiek

okoličnosc - okolnosť okopisty, okopisto - vrchovatý, vrchovato okrac - okrájať okrasc - okradnúť okresac, okresany - okresať; okresaný, spôsobný okrucanki - ovinky okrušinka - omrvinka okružek - okrúštek oľabdac, expr. - nakydať na n. oľapac, expr. - oplieskať, okydať oľeceny - opadaný (lístie) oľha - jelša olmarija - almara olovjanka - zvislica; boxer (náručná zbraň) Oltariky - rítus (sprievod) na sviatok Božieho tela omajic, omajeny - ozdobiť zeleňou, ozdobený omamunic, omamujeni - omámiť, omámený omasta - omastok omatkovac - ohmatkávať omdlec, omglec - omdlieť opapa, omama, zried. - starý otec, stará mama oparšivec - dostať prašivku opasovka - tkaná stuha opašnik - bačovský opasok opatrec - navštíviť, obzrieť, dozrieť na n. opatrovňa, kinderaj, kindešule - detská škôlka opirkany - operený oplakovačky - plačky opomenuty - spomínaný opovaha - opovážlivosť opožňec še - oneskoriť sa, zmeškať opraskany – oprskaný; prenes. napráskaný jedlom oprašanka - prasnica-prvôstka opšit, opšitoš - upomienka, rozprávač spomienok oringľa - náušnica orsacky - župný, krajský radca, sudca, prísediaci osceň - osteň osemcerojaki, zast. - ôsmoraký oserbac še - nasŕkať sa osipec - stratiť hlas oskubac, oskubanec; oskubany - oškubať, trhan; ošklbaný oslabnuc, oslabnety - zoslabnúť, zoslabnutý osmero - osem, ôsmi osmero - osem, ôsmi osmero - osem, ôsmi osmero – ôsmoro, ôsmi, osem osobisty, osoblivy - osobitný ostanuty - pozostalý ostrabic (še) - zotaviť (sa) ostrambany - otrhaný, samý strapec

ostrožnosc - ostražitosť ostydzic - ohovoriť, pošpiniť ošapľavec - spustiť sa (fyzicky, mravne) oščivac še -mokvať oškamravec, pej. - oškaredieť ošlička - osla ošľontany - ochľastaný ošumňec opeknieť otruc, otrova, otruty – otráviť; otrava; otrávený ovče poky - kiahne ovdovec, ogdovec - ovdovieť oviľhotňnec - zvlhnúť ovoc, f – ovocie ovoc, f – ovocie ovoda - materská škola ozdaj, naozdaj - azda, vari, ozaj ozdaj, naozdaj - azda, vari, ozaj, naozaj,veď, snáď ožeňety, zastar. - ženatý ožimňec - vychladnúť P pacere - chrbtica pacerky - pátričky, ruženec pacovac - upravovať rôsolom pačesy - pačesy, hrsť česaného ľanu pačka – balíček, škatuľka (tabaku, cigariet) pačka (dohanu) - balík (tabaku) pačolad (podľa Marty Fargašovej z r. 2004) - kartún padac (padze diždž) - padať, aj pršať (prší) paha - podpazušný klin pahnuc - voňať pahoj - lóža pahrotka - horizontálna obruba okolo domu, prídomový chodník paja, zried. - ihrisko pajšľe, expr. - pľúca, pľúcka (na smotane) pajta - komora, sklad pajtaš - kumpán, pajtáš pakeľ, paklik; pakovac - balík, baliť pakeľtreger - nosič, neživ.pakeľvoz, pakeľvagon - batožinový vozeň pakfon, pakfong - zliatina na vyrobenie šperkov pakovac - baliť palac - vo vzduchu obracať pečúce sa placky palanka - prútený plot palenčar; palenčareň, paľeňčarňa - majster v pálenici, páleník, liehovarník, aj pijan; pálenica pamut - pamuk panče - pánča panču, expr. - oslovenie: pane, pán môj panev, panevka - panvica, panvička

pankuch - omeleta pankuška – šiška, pampúch pantľa, pantlika - mašľa, stuha; mašlička, stužka paňuša, pej. - panička papcun - mrvenica, aj mliečna polievka papir, papireni, papirovi - papier, papierový papre - lupiny papundekeľ - lepenka para; parka - para, pár; párik paradzoš, hyp. - parádnik parapeľ, ambrela - dáždnik parfin - parfum, voňavka parfin – parfum, voňavka parha; parhavec, subst.; parhavec, verb.; parhaty - prašina; prašivec; peašivieť, prašivý parhatky - pačesy parhet – barchet; prah parhetka – barchetová šatka parizol - dáždnik parkaň - plot parobek – parobok, mládenec paroľa - heslo parsun, parsoň - podoba, výzor, imidž, zovňajšok (človeka) parta - čelenka, ozdoba hlavy mladých žien partafirer - predák partecetľa - smútočné oznámenie partek - ľanový obrus, plachta pasac, vypasac, pasany, pej. - mlátiť (biť), vymlátiť, zmlátený pasent, pasentny - priliehavý, tesný pasija - záľuba, pasia paskuda, paskudnik, pakudny, expr. - paskuda, figliar, beťár; paskudný pastuch, pastir; pastušek - pastier; pastierik pastyreň – pastiersky areál patrec (patri tam, pater tam) - hľadieť (tam sa pozri) patyka - hol haluz, palica pazdur - pazúr, paznecht paznohet, paznochty - pazúr, paznechty pažička - pažítka pčola, pčoľnik; pčolar - včela, včelín; včelár pečarka - pečiarka (huba, aj druh tekvice) pech - smola, nešťastie pejc, pejcme, pejcero – päť, piati, pätoro pejcero - päť, piati pejcero - päť, piati pejsc, zapejstky – päsť, zápästky

pekarny pec, pekarnik - osobitný priestor v kuchynskej peci slúžiaci na pečenie chleba, priestor v dolnej časti pece, sporáka či >šporhe(ľ)tu, s primerane širokými dvierkami otvárajúcimi sa do priestoru kuchyne, ktoré sú tak nízko, že priamo pod nimi býval spravidla štvorcový alebo obdĺžnikový otvor zapustený (najmenej na hĺbku jedného schoda) pod úroveň dlážky kuchyne, čo slúžilo na to, aby obsluhujúca osoba mohla pohodlnejšie zakladať v pekarniku oheň a potom lopatou nakladať a vyberať chleby peľhac (piľhac), vypeľhac; odpeľhac – piplať, vypiplať; zapantrošiť pelinek – palina peľuha, peľuška - plena, plienka penal, penalik – peračník; vreckový nôž pendeľ - pundus, kyvadlo pendľa, pej. - košeľa pendľofki - pundusovky pendrek – pelendrek, obušok; druh cukroviniek peňež, peňeži - peniaz, peniaze penkalo - naplňacie pero peper - čierne korenie perdavka – jazýček a priestor tvorby zvuku na píšťale perdeľ, vulg. - ritisko perdolic (še), vulg. – súložiť; mrdať (sa), trtkať (sa) perdzavka, perdžoch, pej. - ustráchaný; poprdávač; prenes. divý hrach perdzec, poperdovac - prdieť, poprdkúvať perdzec, poperdovac; perdzene - prdieť; poprdkúvať; prdenie, perdžoch - divý hrach, aj pej. zasran perec - praclík perelky - náhrdelník perlik - veľké kladivo peron - nástupište persceň, pescenek - prsteň, prstienok perskac - prskať personka - osobný vlak peršatek, počatek - pôvod, prvopočiatok perši, perša, perše – prvý, prvá, prvé peršo, perša – prso, prsia peršo, perši – prso, prsia perun, Perun - parom, Perún pervej, peršej; pervisti - najprv, predtým; prvotný pervi, perši; samopervi -prvý; najprvší pervostka - prvorodička petruška - petržlen pevno, napevno – isto, určite pežge - šumienka piga - hra s pigou (kúskom objstranne zašpičatené hodreveného valčeka) pijak – pijan; aj pijavý papier pijavka - pijavica piksľa, piksňa – plechovka, škatuľa (aj pej.) piľhac, piľnovac, piľnovani - opatrovať, pestovať, venovať pozornosť; pestovaný piľno - súrne, narýchlo pina - zapínací špendlík

pinda, piča - piča pindľoch - lôžko na stojke v bani pindžur, expr. - vtáčik, vták (penis) pintlik, pinklik - batôžtek pinzeľ, pinzlik - štetec, štetček pipa - čap na pivo pipka, pipečka - fajka, fajočka pirkac še – brčkavieť, obrastať perím piro, pire, pirko – pero, perie, pierko pišur, pišurek; pišurka - chlapčenský penis; dievčenské cikadlo pitajňik, lingv. - otáznik pizdzic, vulg. - pizdiť pľac - miesto, rínok, námestie (aj trhové) plafon – strop, povala plachcina - plachta pľajster - trávnatá al. zatrávnená prsť plaňik plaňina, planota - zlý človek pľankač - širica pľantac še - motať sa, zavadzať plany, plano - zlý, zle pľaskac - plieskať pľaskač - ploskáč plata - záplata pleban, lok. - farár plešnec - plesnieť, plesnivieť pletkaric - pletkáriť, klebetiť plevňa - plevnica plivac, doplivac - plávať, doplávať plokac - plákať pľundrovac, spľundrovac (še) - ničiť, pľundrovať; zničiť (sa) pňak, pňaček - peň; pník; prenes. koreň zuba v ústach pobelaveti - zmodraný, modrastý pobirac še - poberať sa, zberať sa, chystať sa poburic še, zburic še – pomočiť sa, pošťať sa pocenknuc - zoštíhlieť, stenčiť sa počaromni - počerný počatečni - pôvodný, počiatočný počerkac - zaštrngať počinek - čin počľivosc, počlivy - poctivosť, úctivosť; poctivý, statočný podajaki, podajeden - dajaký, nejaký podbijak - nástroj na podbíjanie; provokatér podbradzinka - podbradok podhardlina, podharlina - podhrdlina, lalok podlina - podliak podovno - pravdepodobne, asi, možno podperšňik - podprsenka podplamenik - posúch placka pečená na žeravom uhlí podrežňac še - posmievať sa, ironicky nepodobňovať podruh, -žka - priateľ, -ka, druh, -žka, ale aj nádenník, želiar, bíreš, domkár

podruh, -žka - priateľ, -ka, druh, -žka, ale aj nádenník, želiar, bíreš, domkár podruhejši - druhotriedny podštucovac - podložiť, aj podstrihnúť (vlasy) poduric – poduriť, popohnať, pobudiť podužec - zväčšiť sa, zmohutnieť podvyšek - zvýšenie platu podzivisko - vidovisko, objekt hodný videnia pohan, pohaňica - pohan, pohanka pohlaskac - pohladkať pohlaskac - pohladkať pohlopic še - vzmužiť sa (Mk 6, 50) pohlopic še - vzmužiť sa (Mk 6, 50) pohnutedeľni - hnuteľný pohodzeňe - pôvod pohopľivosc;pohopľivi, pohoplivo – vnímavosť, chápavosť; chápavý, chápavo pohrebiny - kar pohuckac- nahuckať psa; pej. "pretiahnuť", uskutočniť súlož pojatek - zámer, predsavzatie pojeden - jednotlivec pojedzinek, pojedzinosc - výnimočný prípad; zriedkavosť, jednotlivosť pojutre, pojutru - pozajtra pokadzi - pokiaľ pokeľ, pokľa - pokiaľ, zatiaľ pokľečačky - kľačky, kľačiac pokriva - žihľava, pŕhľava pokrovec - koberec pokrutka - oblička pokryjome – pokryjomky, potajomky pokryjomky - potajomky, takne (Jn, 11, 28) pokryvka, prikryvka - pokrievka pokušitedeľňik - pokušiteľ, zvodca poky - kiahne polahoda - úľava polaskac - pohladiť, aj poláskať poledňovy - poludňajší polgarka - meštianka, meštianska škola polknuc - zhltnúť, prehltnúť poľnik - poľný strážnik, aj obecný zriadenec; bubeník, obecný sluha polnina; poľnecina – plnka; plnka do mäsa polny, polno, dopolna - plný, plno, doplna polt (slaniny) - kusisko (slaniny) pomirene, pomiric še - zmierenie, zmieriť sa pomojkac (še) – pomaznať (sa) pomstva - pomsta pomurčovac (sebe) - pomrnkávať (si) pomykaci - posuvný pomytko - vecheť pomyvac - umývať riad ponevirac še - ponevierať sa poohľadac še - poobzerať sa, obhliadnuť sa

popahac - ovoňať popaňec, popaňeti - spanštieť, spanštený popatrac - zazerať popeľuch - popolvár popitac - poprosiť, požiadať popka - bábika popravic (posceľ) - upraviť (len v súvislosti s posteľou) popravic (še), popraveni - zotaviť (sa), zotavený popri temu, popritym - pritom popri temu, popritym - pritom poprobovac - skúsiť popsuc, zopsuc; popsuti, zopsuti - pokaziť; pokazený porajic - poradiť, odporúčať porantac, porantani - poraziť (mozgová príhoda), porazený porantac, porantany - poraziť, porazený (mozgová príhoda) poražeňec, poražeňak - prekliatec porkac, zaporkac - hasprovať, zahasprovať porobic, porabjac; porobeňak; porobeňisko - porobiť, porábať, zaklínať; začarovaný človek; zakliate miesto portviš - zmeták na dlhej rúčke posmerdovac - postávať, obsmŕdať posnina - pôstne jedlo pospolny - spoločný, spoločenský posranec, poserkoš, pej. - zbabelec, zasran postanovic, postanoveni - ustanoviť, ustanovený postarčic - stačiť, stihnúť postav - súkno postav – súkno, hrubá tkanina z vlnenej priadze postav, m. - súkno postukovac - postenávať pošanovac - poľutovať, aj ušetriť si veci pošinuty - porazený, mŕtvicou postihnutý poškrobac, oškrobac (grule) - očistiť, oškrabať (zemiaky) poškrobek - poškrabok pošlepučky, pošlepiačky - poslepiačky pošľizgnuc še - pokĺznuť sa pošmevačňik - posmievač pošpocic še - potknúť sa poštihnuc - podpichnuť poštolka – sokol myšiar poštrajtac še - pohádať sa pošturac - naklásť, vopchať pošumňec - opeknieť potadzi - potiaľ potajemňe - potajomky potalpovac, podbic - podraziť, podbiť (topánky) poterkac - podorážať rohami potiňkac še, det. - pozrážať sa hlavami potomny vek, zast. - nasledujúce obdobie, budúcnosť

potomny, -a, -e - budúci (Jn, 16, 13) (Pozri Krátky slovník jazyka slovenského spišského, Bratislava-Smižany 2001, s. 153) potrimac - podržať potvirac – osočovať, ohovárať potym - potom povalina – povala povedomosc - povedomie povedzec, poviesc - povedať (nedok.); povedať (dokon.) povedzec, poviesc - povedať (nedok.); povedať (dokon.) poviazane - akt sputania na sv. Jána povinovati - povinný povitko - povojník povojka – povoja plotná (Calystegia saepium) povojnik, povic, povijac - povojník, poviť, povíjať povolanka - pozvanie, pozvánka povražic - počarovať povreslo, porveslo - povrieslo pozadek - posledné zrno pri mlátení pozavčera, pozavčerym - predvčerom pozdravkac (še) - pozdraviť (sa) pozdravkac (še) - pozdraviť (sa) poznatosc - vedomosť poznaty - známy poznaty - známy pozorlivo - pozorne požitek - osoh, výnos prac - biť, trieskať, aj prať piestom prac (...a už peru do Tatroch) – trieliť (...a už trielia /šmykajú/ do Tatier) prac še, verb., (pere še do džury) - tlačiť sa (tlačí sa do diery); biť sa prahac, zaprahnuc - priahať, zapriahnuť prahany - priahaný, súci na priahanie pram, pramik - lem na sukni; prací piest prasnuc, prasknuc - prasknúť praše, prašatko - prasa, prasiatko prašuch - bravček pravda (subst.), pravda (príslovka, častica) - pravda; síce ("Ta on še, pravda, nevyhvaral..." = "No on sa síce nevyhováral...") pravocic še - pravotiť sa pravopisaňe, lingv. - pravopis prebačic, prebačeny - prepáčiť; tanec na znak zmieru prebarašic - dať impulz žalúdku na obnovenie funkcie prebatoric še, batoric – prebrať sa zo spánku, budiť preci - predsa (Jn 9, 30) preci, preckaj - predsa precinek, lingv. - čiarka preco? čomu? - prečo? prečarac, prečarany - vymeniť, vymenený prednej - najprv, predovšetkým prednička - výšivka na čelnej časti čepca predostatny - predposledný

predplatnik - abonent predsebevžace - predsavzatie predumac - premyslieť, rozmyslieť si prefurčec - prefrknúť prehojnovac - preplytvať prehorečňe - prežalostne prehvarac, prehvarec - prehovárať, nahovárať; prehovoriť prehvarovateľ - rečník, propagandista prekomprek, prekaprek – skrz naskrz prekopercnuc (še) - prekoprcnúť (sa) prekryc - prekryť; ukryť na nové miesto prekusnuc - prehryznúť, zahryznúť si prelignuc - preglgnúť preparandija - učiteľský ústav prepašnik – údenáč prepytane, subst., prepytac prepitovac - prosba o odpustenie, prosiť o odpustenie prerobic, gastr. (iba v spojení prerobi mi) - požitím lieku, nápoja či jedla prekonať ťažkosti prerosnuc - prerásť prerucic - prehodiť prervac - pretrhnúť presmačky - dobrôtky, ochutnávky, medzijedlo prestukac - prestenať presypa – priesyp, sovok prešahovac - prečnievať prešlosc - minulosť, história prešmirgnuc - prešmyknúť sa, prehodiť, prebehnúť prešpehy - výzvedy pretirmanic - premrhať pretlojic še - pretĺcť sa biedou, prebiediť pretrimovac - prechovávať, vydržiavať, znášať pretvirac še, pretviračni - pretvarovať sa, schopný sa pretvarovať pretvirac še, smirdac še, verzgac še - vrzgútať, behať von a dnu prez - cez, skrz prezdihac - prechrápať, prevzdychať prezdzeky – s nechuťou, mimovoľne prezmak - tlačenka prezoblečeňa - ženský letný kroj bez blúzky pribytek - prírastok; príbytok pričesy - bričesy pridac še, pridalo by še – zísť sa, zišlo by sa prihanka (davac prihanky) - posmešný prídomok prikinknuc, prikinkovac - pritakať, pritakávať priklet - nedláždená predsieň priklet - nedláždená predsieň priklet – pitvor, nedláždená predsieň v dome prikryvka, [pokryvka] - pokrievka primušic - donútiť, naliehať (Lk 24, 29) principija - prvouka priokrac še - dať sa edo poriadku, pookriať

pripadek, pripadnosc -prípad; okolnosť pripadnosc - eventualita pripatrac še - prizerať sa, pozorovať pripoviestka, pripovedačka - alegória, podobenstvo, príslovie prirodzeňovy - dotýkajúci sa prirodzenia priskrinek - príborník prislovko - príslovie prismudnuc - pripáliť sa, prihorieť pristac (na daco) - súhlasiť (s niečim) prišč - vyrážka prišilic, prišiľeni - prinútiť, prinútený priškapic - prísť nevolaný priškvirknuc, priškvirknuti - privrznúť, privrznutý prišpotac še - privliecť sa, pricupkať pritapjac - prikurovať pritemu, pritym - pritom pritrafek - náhoda, náhodný jav prituňo - prilacno probovac, proba - skúšať, skúška procivko - proti prosto – priamo, rovno psota, psotne - bieda, psota; biedne psotak - úbožiak psuc (psujem, -eš) , zopsuc – kaziť, pokaziť pša mac, do pšej maceri - psia mať, do psej matere ptak, aj ftak, ptaček, ptače - vták, vtáčik, vtáča pucak, pucer - vojenský sluha pucovac, puceraj - čistiť, čistiareň pudlo - pult pudzivieter - vetroplach puf, pufy - nadýchutá časť ženského odevu; rukávce pufer - nárazník pufky – kyprý pugiľar, pudiľar - pudilár, peňaženka puha (to isté, čo batoh) - pastiersky bič uspôsobený na práskanie, mašlička na biči puch - smrad puchubeľ (čítaj puc- ) - čistiaci hoblík pujd - pôjd, povala pukeľ, pukľaty, pukľač - hrb, hrbatý, hrbáň pukerlik - poklona, "pukrlík" puľar, puľka - moriak, morka pulic, vypulic - púliť, vypúľiť punč, punčovac še - punč; úder päsťou, boxovať pundus, prependikeľ - hodinové kyvadlo punktovny, punktovne - dôsledný, presný; dôsledne, presne pupkoš - brucháč purceľ - hrvoliak; prenes. zaoblený človiečik purda - ľahtikárka purkac, erpr. - prdúskať, prdkať puserlik - kokoska, "pusinka"

pustacina, puscina - púšť, pustatina putira - veľká salašnícka drevená nádoba putňa - putňa; štvrť gbola, mierka putňak, expr. - ťarbavec, nemehlo puža, pužička - odopínací kožušinový golier; bahniatko pužička, pužičky – bahniatko, bahniatka pyskaľ - papuľnatý, večne odvrávajúci človek pytac - žiadať, prosiť pytac - žiadať, prosiť pytane, subst., (v spojení hodzic po pytaňu) - žobranie R radiovka - rádionka radnej, radši - radšej radošňik - krstinový koláč, „radostník“ raf - obruč, aj sprava na zber lesných plodov raf - ráf (na koleso); česačka na ľan rafac, rafnuc - rafať, aj oberať plody, česať (ľan); rafnúť, vyťať, seknúť; hmatnúť, zdrapiť rahetľa - prskavka, raketa rahnung - prehľad, vyúčtovanie rahnung - prehľad, vyúčtovanie rahovac, rahunek - rátať, účtovať; účet, vyúčtovanie; rátanie rajbac, vyrajbac, dorajbac; rajbane - prať, vyprať; doprať; pranie rajbačka - práčka rajc - šmrnc rajčuľa - rínok, súbeh ulíc, námestie rajda - šlampetná žena rajic - radiť, odporúčať rajka - priechod medzi izbami rajseg - pripínač rajšpeľ, rajšpľa - pilník, rašpľa rajtky - jazdecké nohavice, bričesy rajtopek - kvetináč rajtovac - jazdiť (na koni) rajzender, expr. - cestovateľ rajzender, rajzovac, rajzenderovac, expr. rozcestovaný človek, tulák; cestovať rajzy, expr. - potulky rakaš - súbor snopov na poli ramuždžina, čaramuždžina, čarach - raždie; odpad rancľa - výpustok, medzera na textílii ranclik, rancle - plachietka na nosenie jedla; voľne visiace okraje vlnených šatiek randľik, rendľik - rajnička rapa, rapka; rapavy - vyrážka, aj dezén; rapavý rapčec - rapkať, rapotať, praskať rapčeňe - rapotanie, rapot; rapotať rapkac - rapotať ratovac - zachraňovať ratuš - radnica, mestský dom rebrina - rebrík

recka - čipka rečovac - rozprávať rečovac - rozprávať rečovac - vravieť, hovoriť, rozprávať redikac (še); zredikac še, expr. – redikať (sa), vliecť, vláčiť (sa); tresnúť na zem redzic, redki - riediť, riedky recht - pravda reklik - kojenecká košieľka rendeľovac (še) - usporadúvať (sa) render - policajt rendešny – nonšalantne ležérny renta - handra, utierka reparacija, reparovac - oprava, opravovať reskirovac, reskir - riskovať, riziko, hazard returka - spiatočný lístok rezanka, -y - rezanec, -ce režiny - piliny režňa - sečkáreň ribina - rybacina ric, subst. - riť, zadná šasť tela ridikeľ - dámska kabelka rigac, rignuc, odrignuc sebe – grcať, zvracať, grcnúť; odgrgnúť si rigance - zvratky rigeľ – uzáver, haspra, závora rigľovac, zarigľovac - hasprovať, zahasprovať rigol - rýha, brázda, priepust, umelý jarok richtig - správne, tak je, máš pravdu richtovac, narichtovac - chystať, prichystať rimar - remenár rina, rinička - odkvapová rúra, žliabok (pri prameni) ringeľ - krúžok ringe-ringe-raje - kolo, kolo mlynské ringišpiľ, ringeľšpiľ - kolotoč ripsnuc, expr. - vraziť, tresnúť (do niekoho); tresnúť (na zem), sterigať sa riskaša, riskašovy koch – ryža, ryžová kaša; ryžový nákyp robotaj - pracovný tábor rodle - sane rodzaj - rod, druh rodzinac še - rodinkovať sa rompeľ - rumpeľ roncky - strapce ronďoš - trhan rosčapic (še), rosčapeny - rozplieštiť (sa), rozplieštený rosčeperic še, expr. - rozčapiť sa rosferľany - rozhabarkovaný roskošnik - pôžitkár rosnuc (imp. rošni!), dorosnuc - rásť, dorásť rosteremtecic, expr. - rozkmásať, deštruovať rostirmanic - pomrhať roškireny - rozškľabený

rozbitandženy - zaujatý ničomníctvom rozbrizdac še - brieždiť sa rozbujdošeny - rozbujarený rozburdac - rozhádzať, zdeštruovať rozciskac (motor) - roztláčať (auto) rozčižar (len v spojení narozčižar) - dokorán rozdlubac - rozšprtať rozdražňac - dráždiť rozdzirac še - rozťahovať sa; zneprijemňovať život rumázganím rozdžabac, rozdžabany - rozpaprať, rozpapraný rozdžavic (še), rozdžaveni – rozzeviť (sa); rozškľabený rozervac - roztrhať rozgardija - chaos, nesúlad, nepríjemná, prekérna situácia rozhaluženy - rozvetvený (rod) rozlajdikany - lajdácky oblečený rozlučaj - rozlúčka, lúčenie rozmagac – rozmliaždiť, pomliaždiť rozmažľeňec, rozmažľeny - rozmaznanec, rozmaznaný rozmohnuc še - zmôcť sa, zbohatnúť rozpatrenosc , rohľadenosť rozpirkany, pej. - strapatý rozpirkany, pirkaty, expr. - strapatý rozpľažňety, pej. - nemravne rozhalený (blúzka) rozpočaty - začatý, načatý rozpominane - spomínanie rozporek - rázporok rozpovažic sebe - rozvážiť si rozpoviestka - rozprávka rozpravjac - rozprávať rozpravjac - rozprávať rozpuščeny - rozpustilý rozrucek, kart. - rozhodenie (karát pred rozdaním) rozryvka - rozpor, nezhoda rozškiric, vyškiric; vyškirac (še) – roztiahnuť, urobiť škáru; vyškierať (sa) rozteremtecic, expr. – rozkmásať, rozkúskovať roztrančirovac, expr. - roztrhať, rozmrviť, rozdrobiť rozumeno? - je to jasné? rozvitek - rozvoj rubzak - ruksak, batoh rucac, rucic, zrucic, dorucic, prirucic; ruceny - hádzať, aj búrať; hodiť, zhodiť, dohodiť, prihodiť; hodený rugo - rukoväť, rúčka rukoviny - zásnuby rumagac -rumázgať rumanek - harmanček rumpľa - ručná práčka rungľa - repa runtovac; runtoš, pej - ničiť, vyčerpávať (Lk 9, 39); kazisvet rupnuc - prasknúť, puknúť; skydnúť sa

Rusadle - Turíce Rusnak, rusnacky - Rusín, rusínsky rušac (še) - pohýňať (sa) ružanec, ruženec, aj pátričky ryc, rypac - ryť, rýpať ryc, verb. - ryť ryjak - lemeš, ostrie lemeša, pluh S sakajtov - slamenička salašovac - pásť ovce na salaši celú sezónu salitirovac - salutovac salon, salonka - salónka samoperši - najprv samoperši - najprv samoperši - najsamprv, adv., prvý, adj. samorodnosc - pôvodnosť, originalita samoscac - svojvoľne samotny - slobodný mládenec samtužnik - samotár sarajevo - nožík "sarajevo" sarňak, sarna, sarenka - srnec, srna, srnka scac, scace - sťať; sťatie scac, scace - sťať; sťatie scahnuc, scahovac - stiahnuť, sťahovať scebac, nascebac - riasiť, nariasiť scec (scem, sceš...) - chcieť scemňety, scemnuto - potemnený, stemnený; stemnene scepeňec, scepepeňety - strnúť, oťapieť; strnutý, oťapený scerpe - strpieť scic (sebe) - ctiť (si) scirac - stierať sciranka - stieranka, mrvenica scirňa, scireň - strnisko sčahľaric, expr. - vykšeftovať sedrija - sedria, súd segin, segiňatko - chudák, chúďa sejmuc - sňať sekantny - prieberčivý sekirant, sekirovac - sekírnik, sekírovať sekirovac - sekírovať sekirovac, sekir - robiť napriek, prieky senk, senkovy - uk, sukovitý serbac - sŕkať, hltavo piť serco, serdečny - srdce, srdečný serdak, serdaček - kožušinová vesta sersan - sada nástrojov, sersam serzovac, zoserzovac - zadovažovať, zadovážiť shuľac, nahuľac (huľac) – zrolovať, nakrútiť (rolovať)

schmacic - schmatnúť schylic (še), schyleny - skloniť, nahnúť (sa), zohnutý, sklonený skadzi, skadziškaj - odkiaľ, odkiaľsi skaličic, skaličeni - zmrzačiť, zmrzačený skapac, skapati - zmiznúť, stratiť sa; zmiznuvší, „odídený“ skapčac - zopnúť skarac, skarany - potrestať, potrestaný skaranec, pej. - porazenec skarčadla - dvojkolesie na vedenie pluhu skarha - sťažnosť, žaloba skerz - skrze, pričinením, zásluhou skľagac (še), skľaganý - zraziť sa (mlieko), zrazený skľapčic (še), skľapčeni - splošiť (še), sploštený skľapeni, skľapčeni, skľopnuti - stlačený, stisnutý; zohnutý sklep; sklepar - obchod, pivnica; obchodník sklepnuc - zhlobiť skľopnuc, skľopnuti - sklopiť, sklopený, zvädnutý sklopotňic - sťažiť,skomplikovať skľubic še, skľubeni (do pereca) - schúliť sa, schúlený, skrútený (ako praclík) skobeľ, skobľa - skoba, pánt skomotňec - spohodlnieť skopercac še - skopŕcnuť sa skoperdac še, expr. – drisnúť, steperiť sa skorej - rýchle; skôr, predtým skrempni - škriepny, trucovitý skrempni skrepeňec, skrepeňeti - premrznúť, premrznutý skrepirovac - skrachovať, podľahnúť skrešeňe, Skrešeňe; skrešic - vzkriesenie, Vzkriesenie; vzkriesiť skridlo, skridlati – krídlo, okrídlený skrivodľivosc, skrivota, skrivocic - krivda, ukrivdiť skrojka, skrajka – pätka (chleba) skubac - šklbať skubaň - otrhanec skučkoš, skučec, expr. - skuhroš, skuhrať skuptoš - skupáň skura, skurka, skureny - koža, kôra; kožka, kôrka; kožený skurčic (še), skurčeny – skrčiť (sa), skrčený slabota, slabocinka – slabota, slabučký človek slota, slocisko - slota Slovjak, Slovjan - Slovák, Slovan sluhac - počúvať, aj poslúchať slunko - slnko slup - stĺp smačny, smačne - chutný, chutne smarkac; smarkoš, smarkaľ, smarkač; smarkaty – smrkať; smrkáč; usmrkaný smik - sláčik smirdnuc, expr. - stratiť sa, zmiznúť smjad, smjadzic - smäd, smädiť smok - zmok, škriatok smrod, smrodzic - smrad, smradiť

smucic, smutko – smútiť, večne smutný človek smuha, šmuha, čmuha - pás, čiara, škvrna smuška, smuškati - stužka, pásik, pásikaý, pásikavý smyk - šmyk sokeľ, cokeľ - sokel soľ, soľanka - soľ, slanička solza - slza spačic še - zapáčiť sa spadnuc - padnúť, opadúvať spak, spakovi - opak, opačný spanety, popanety - popánštený spantac (še), opantac – dať (sa) dohromady s n., opantať spara, sparota - spara, dusnota sparhavec - oprašivieť sparno, -y - dusno, -y spaskudzic še - spustiť sa, pokaziť sa (charakterovo) spentac še – prísť do pomykova sperša - sprvu, spočiaku spervoci - sprvoti spic (še), spiti - opiť (sa), opitý spinka - sponka spirac (še) - vzpierať (sa) spizdzic, vulg. - spizdiť splaňec - pokaziť sa, stať sa zlým splašeňak - pochábeľ splodzina, splod – plodina; výplod, plod, výskedok spočinek, spočivac - odpočinok, odpočívať spolknuc - prehltnúť, zhltnúť; preglgnuť spolni (robota) - spoločná (práca) sponevažene - zneváženie spovedeľnica - spovednica sprečac še, sprečič še; sprečny - protiviť sa, hádať sa; vzoprieť sa; hašterivý sprovodzic - sprevadiť, odprevadiť (zo sveta) spuhľak, pej. – spuchliak sroch - zasran, sráč stamac - odtiaľ staňa, folkl. - spodnica starčic, postarčec – stačiť, postačiť starko - starký, dedko, starý otec statečnosc, statečnik - statočnosť, statočný človek statek, stače - statok; hoviadko stavjac, vystavjac, dostavjac - stavať, vystavať, dostavať sterkac, sterčic - strkať, strčiť steržeň - stržeň stišici, stišiceni, hyp. adv., fam. - premilý, jeden z tisícov, najdrahší stocatka, stocaty, ho,v. - stovka (rýchlosť); stý, storaký stolek - stolička strakabarkaty - strakavý, pestrý strakaty - strakavý stramba, strambac - rozstrapatený okraj textílie, strapatiť

strapkac - strihať látku na pásiky strapki - nastrihané pásiky textílie streblo, strebro - striebro strepac še, expr. – skydnúť sa strety - v ústrety strikac, strikačka - striekať, striekačka strimac (še) - zdržať (sa) stromik - stromček strupnuc - zmeravieť struty - otrávený stružľak - slamník, strožliak stružliny - hobliny studzenina - huspenina, studenô stukac - klopať, búšiť, stenať stukac - stenať stydnuc - chladnúť sucosc, suci - spôsobilosť, súci suhociny - suchoty, tuberkulóza suhota, suhi, suho - suchota, suchý, sucho sujd - schod sukervica - výtok z rany zabitého cicavca sukmana, folkl. - halena s opaskom sukna, folkl. - mužské oblečenie v tvare sukne v okolí Batizoviec sumene, sumeňito - svedomie, svedomito surm, sum - lejak s víchricou sušek – sýpka, debna na obilie, múku sypaň, sypanec - komora mimo obydlia sypaň, sypanec - komora mimo obydlia, potravinový sklad Š šac, zašac, šejba - siať, zasiať; sejba šacina - siatina šacina - siatina šacovac - hodnotiť šafeľ, šaflík - džber, škopík šafolka, šafolový - kašmírka (šatka), kašmírový šahac - siahať šajba – kľuka, prevod šak - veď, však, avšak šak - však (ako predikatív) - veď, však ("Šak on še vraci!"). Nenahrádza však časticu "však" zastupujúcu vo vete protiklad: "Oni však odišli" sa musí preložiť "No/ale/lemže oni odešli. Lacov preklad vety z Jn 12, 25: Fto miluje svoj život, straci ho; šak fto na totym švece nenavidzi svoj život, zahova ho sebe na večny život. Má byť: Fto miluje svoj život, straci ho; no (ale, lemže) fto na totym švece nenavidzi svoj život, zahova ho sebe na večny život. šalec (še) - šalieť (sa) šaľeňak, šaľvir – streštenec;

šalenka – bláznenie, vystrájanie šaleny, šaľvir; šaleny dom - šialený, bláznivý; šialenec, blázon; blázinec; šaľbový, šalebný, aj šašo, expr. šamerlik - šamrlík, stolička bez operadla šanec - priekopa šanovac - šanovať si, šetriť (veci) šanovac - šetriť (veci), dávať si pozor šanta, kart. - prebíjacia karta šapnuc (sebe), fraz. – udrieť; „dať si do nosa“ šara, zošaric še - hrudková časť zvareného mlieka, zhrudkovatieť šarga - sivý kôň šarkanica, expr. - dračica, aj tuhá a zlá pálenka šarpac (še); šarpnuc (sebe) - mykať, trhať (sa); poťahovať; trhnúť (si) šary - sivý, popolavý šaš - tŕstie, šachorina šater - šiator ščac, ščoch - šťať, posíkanec ščahak - spínacia reťaz na voze ščamba - odštiepok, trieska, zádor ščampa – na kosť vychudnutá žena ščapac še, expr. - nadrať sa, strieskať sa, strieskaný ščebeľ - štebeľ, stupeň ščerba, ščerbina; ščerbaty - škára; štrbavý ščesce, ščešľivec, ščešľivi - šťastie, šťastlivec, šťastlivý ščeška - sťažka ščigac - práskať bičom ščikac, ščiknuc - štikať, dierkovať; štiknúť ščipak – nástroj na vyštikávanie buriny ščipka, ščipetka - štipka, štipôčka ščiry, ščiro - štedrý, štedro ščoch, expr. - pošťanec ščokac še, ščokany, expr. - opiť sa, opitý ščontac še, sčontani, expr. - otrtúliť sa, otrtúlený ščulic še - schúliť sa ščur - šťúr, škorpión šec, (-i), nec, sak - sieť, sietka šec, (-i), nec, sak - sieť, sietka šedlisko - sedlo šedzec, šedac, pošedkovac - sedieť, sadať, posedkúvať šedzisko – sedadlo, aj sedadlo šedzmero - sedem, siedmi šedzmero - sedem, siedmi šedzmero – sedmoro, siedmi, sedem šejta, šejtanica - poleno, siahovica šejta, šejtka; šejtanica - poleno, polienko; siahovica šeme - semä šepetľa - šušľavý človešk šerbeľ, šerblik - nočník šereg - rad šerp - srp

šerpeň, šerpenka - rajnica, misa, pekáč; mištička, rajnička šersc, šersceny - srsť, srstený šesc, šescero; šescerojaki – šesť; šestoro, šiesti; šestoraký šescero - šesť, šiesti šescero - šesť, šiesti šiba - okenná tabuľa šibeň, šibeňak – šibenica, šibeničník šibovac, šiber - posunovať, premiestňovať; posunovač, posúvač šicek, šicka, šicko - všetok, všetka, všetko šifa, šifkarta - loď, lodný lístok šifoner - skriňa na šaty šichtovac (drevo) - spracovávať zoťatý strom na siahovicu šikac, šik - síkať, sík (prúd moču); šik šikľa, expr. - šťanda šikľoš, šikľa - ten (tá), kto sa pocikáva šikovac, došikovac, odšikovac – viesť, šikovať; doviesť, priviesť; odviesť šimfovac - ohovárať, znevažovať, udávať šina - koľajnica šingľa - šindeľ (aj pomn.) šink, šenk - šenk šintir - kožkár; zoderkoža širočava - šírava širomšarom - krížom krážom šitemeň - zákusok škamra - výlučok v kútikoch očí škamra, škamroš; škamrac - zaschnutý výtok z kútikov očí; sliepňajúci človek, aj človek so „škamrami“, sliepňať škapa, hyp. - škrata škapuľar - medajlón, škapuliar škarniceľ, škarnicľa - papierové vrecko škarupa – škridla (aj pomn.) škintoš, škintac, doškintac, expr. - kuľhavec, kuľhať, krívať; dokrívkať škiric (še); vyškiric (še), rozškiric - otvárať (sa); otvoriť (sa) škirtac - škrkať (zápalkou) školovac, školovani - štdovať, študovaný škop - vykastrovaný baran škrab - svrab škripta - písanka škurľic,škurľa, škurľavy - škúliť, škuľavý človek šľafrok - župan šľafrok - župan šlajer - závoj šľajfac, šľajfir – brúsič, brúsiť šľam, šľajm - hlien (spuutum) šľamovac - čistiť zvieracie črevá šľampa, šľampac – pobehlica, brodiť sa šľapcug, expr. - pešia chôdza šľapčuhi - sandále šlauch - hadica, šlauf šleboda, šlebodne - sloboda, slobodne

šled - stopa šľejper, šneper - podval šlenčec - obsmŕdať (s cieľom niečo získať) šlepčuch, šľeptuch, pej. – slepáň, slepúch šlepy - slepý, aj falošný, nepravý šľizčuga - korčuľa šlizgac še, šlizgačka, šlizg - šmýkať sa, korčuľovať sa; kĺzačka; šmyk šľizky - klzký šľog – aktívne, funkčné rúbanisko šľog - živé rúbanisko šľosar - zámočník šľubrik - bitúnok šľuk - ťah, potiahnutie z cigarety šľus - koniec, a basta šmacenka - handová lopta šmačina - prasličkovitá rastlina šmak - chuť; chutiť, chutnať šmakovac, pošmakovac sebe - chutiť, pochutnať si šmalec - bravčová masť šmanina – myšací chvostík (Myosurus) šmaric - hodiť, vrhnúť šmata, šmaty, šmačar, šmačareň – handra, handry; handrár, handráreň šmatľoš, šmatľavi - čaptoš, čaptavý šmejuch, šmiac še, šmejuci (še) - smieško, smiať sa, smejúci (sa) šmelota - smelosť šmerc, šmertedeľnosc, šmertedeľni - smrť, smrteľnosť, smrteľný šmerc, šmerteľny – smrť, smrteľný šmerdzec; šmerdžoch; šmerdzaci - smrdieť; smradliak; smradľavý, smrdiaci šmertedeľne - smrteľne šmertnica - márnica šmeterlink - motýľ šmigac - švihať (bičom) šmigovčak - pletený bič z kožených remencov šmirgeľ - smirkový papier šmirgnuc - švihnúť (končatinou) šmitňa - kováčska dielňa šmochtac (še) – šuchtať (sa) šmochtac še, expr. - šuchtať sa šmontac še, expr.- motať sa, zavadzať šmykule - protšmykové návleky na obuv šnajper, šneper - podval šnek - závit šnelcug - rýchlik šnelzider - rýchlo- , rýchlovarič šniceľ, šnicľa - rezeň, aj fašírka šnipľac – kúskovať namiesto reazania (mäsa, chleba) šnoptihľa, šnuptihľa - vreckovka šoldra, šoldrina - šunka šor - rad šoška - šťaveľ

špacir, špacirka - prechádzka špacirovac - prechádzať sa špajstrun, špajstruna – skriňa na potraviny špajz - komora, špajza španovac, šponovac - napínať španovky - šponovky šparga - špagát špargat, šparga - motúz, špagát špas – žart, špás špec, špejem, -š, -ju - svrbieť špech, špehuň, expr., špehovac - zved, špiceľ; vyzvedať šperhak - paklúč špernadeľ - veľký klinec šperplatňa - preglejka špic, špica - vrchol, spica špigeľ, špigľovac še - zrkadlo, obzerať sa v zrkadle špiľka - špajľa, špajdľa špirtac (še) - vŕtať (sa), šparchať (sa) špitaľ - nemocnica, špitál špižaček - spiežovec špjoch, špjač, subst. – spáč, sedmispáč špľach - flek, fľak, škvrna šporhhe(ľ)t - sporák, kuchynská pec šporkasa - pokladňa, sporiteľňa šporovac, šporovlivy - sporiť, sporivý špotac še, špotkac še - túlať sa, potulovať sa šprajc - podpera šprajc, šprajcovc - podpera, podopierať šprenckop – polievacia konva špricac, šprica - striekať, striekačka špricer - vínny strek šprudľac - habarkovať šprunga - spružina špuľac, špuľa, špuľka – navíjať, navíjacia cievka šraga - sochor, tyč na nosenie bremien šrajbmašina - písací stroj šrajbtiš - písací stôl šramciger, šramciher - skrutkovač šramligac - hrmotiť šrapcinga – svorka, zverák šrapštok - zverák šreg, šregom, adv. - diagonála; diagonálne, šikmo, priečne šruba, šrubovac - skrutka, skrutkovať štacijon - stanica štafirovac, vyštafirovac - strojiť, vystrojiť štafirung - výbava štafirung - výbava (nevesty) štaheta, štahetka – zvislá lata v plote, tyčka v plote štajfovac (še) - vzpierať (sa) štajrant - daňový úradník

štaltovny - primeraný, zodpovedajúci štamgast - stály hosť, štamgast štand, zried. - miesto štanga, štangľa, štanglička - tyč, štangľa, tablička, hov. štap, štapik - štôs, štôsik štapac - rezkejšie kráčať štekeľ - opätok, podpätok šteker - zásuvka, zástrčka, vypínač štelajz, štelajzňa - polica na potraviny štemajzňa - dláto štemovac, štimovac - štemovať, ladiť štempľovac, štempeľ - pečiatkovať, pečiatka štengrovac - dráždiť, hecovať štepovac - prešívať stehom, vyšívať štepom štift - hrot, klinček bez hlavičky štiglic, štigeľ, štiglik - stehlík štihnuc - pichnúť štich - steh; pichnutie aj svetelný bod štinec – štetina, chlp štipak - bodliak, pichliak; nástroj na odstraňovanie bodliakov štof , štofovy (ancug) - textília, aj vlnená látka; vlnený (oblek) štok, štokovec - poschodie, poschodový dom štont - akurát, ažur štopnuc, poštopnuc – popchnúť, dať impulz štorcovac še, štorcac še - priečiť sa, vzpierať sa štos - kopa, hŕba, štôs štraf, štrafik; štrafkovany - pás, pásik, aj čmuha; pásikavý štrajdac še – vliecť sa štrajtac še - hádať sa, priečiť sa štramak, štramanda, expr. - fešák, fešanda štrand - kúpalisko štrang, štranek - povraz, povrázok, štránok štrapa - ťažkosti, slota štrapacija - ťažkosti, konačky štreber - ctibažník, šplhúň štreka - trať štricľa - pletený koláč, sendvič štrihlik - mierka, čiarka na pohári, na textílii štrikovac, štrikeraj – pliecť, pletenie štrimfľa - ponožka, pančucha štrofac, štrof - pokutovať, pokuta štros - pštros štrudľa - závin, štrúdla štrumpandľa - podväzok štrumpandľa - podväzok štuhac, štuhnuc - strkať, šťuchať, šťuchnuť štukľovac, nadštukľovac – nadstavovať, priložiť, pristaviť; nadstaviť štulpňa - štucňa, chránič holene štupeľ - zátka šturac, šturic - vkladať, vložiť

šturc - slepá koľaj, slepá koľaj šturic - vložiť štverc, štvertka - štvrť čas., aj obytná časť mesta štvero – štvoro, štyria štvoračka, štvorački - štvorica, po štvoračky štyrme - štyria (len m.) štyrme - štyria (len m.) (štyrme hlopi - štyria chlapi) štyrme (hlopi) - štyria (chlapi) šuber - posuvník šudrac, prešudrac - hrabať, prehrabať šudzic, šudzir - šudiar, šudiť šufľa, šuflička - lopata, lopatka šufľa, šuflička - lopata, lopatka šuflada - zásuvka, priečinok, skriňa so zásuvkami šuflik - zásuvka šuj - méta, chránené miesto (pri hre) šukac, expr. – hľadať, kutrať šumnota, šumnec, šumny - krása, krásnieť, krásny šumnota, šumny - peknota, krása; pekný šungľa, šungľac (še)– hojdačka, hojdať (sa) šupa – šupka, šupina; šupinka šupetľa - zasúvacia posteľ šura - leja šurc - zástera šurc - zástera šurčec - šelestiť šurec, ver. - liať sa šurgot - hučanie prívalu šurigľac – posúvať, vliecť po zemi ťahaním al. tlačením šusnuc - vychŕstnuť šuster - obuvník šušotac - šeptať šuter - štrk šuter - štrk šuviks - krém na obuv; nič, nula švabľik - zápalka švačka - krajčírka švačka - krajčírka, šička švager, švegerina – švagor, švagriná švajneraj, pej. - svinstvo švajstac, hovor. - sekať, aj pej. "preťahovať", súložiť švajstnuc, expr. - tresnúť, líznuť (zaucho) švandra, švandrac še, expr. - cundra; konať ako cundra švankes, švajnkes - tlačenka švecenina - posvätené jedlo švecic, šveto, subst., švetaľny – svätiť; sviatok; sviatočný švedek, švedčic, švedectvo - svedok, svedčic, švedectvo (Jn, 12, 17; 15, 26 a i.)) šveker - svokor šveker, švekra - svokor, svokra švekra - svokra, testiná

švekra - svokra, testiná šveľc - povalový trám šverbec - svrbieť šverbota, zastar. - svrab švet, švetovec, švetovi - svet, sveták, svetový švetlo, švetnik, švecic - svetlo, svietnik, svietiť švidky - bystrý, rezký, mrštný švidky, švidko - obratný, vrtký; šikovne, rýchlo švidrovac, švidrik, švider; kukac švidrom (do švidra) – vŕtať; nebožiec, vrták; škúliť šviňa; šviňar, šviňuch; švinka - sviňa; sviniar, prasiatko švont (len v spojení švont slaniny) - kus švung - rozbeh švungrad - zotrvačník T ta, čast. - nuž, veď, tak ta, čast.; ta, zám.- nuž, veď; tá tabla - tabuľa taclik, reg .- manžeta tač - aut, mimo hry, šport. tady (častica, príslovka) - veď by, možno by (tady by aj prišol); teda, vlastne, no veď nech pridu, tady by mohli prisc) tajak! – akože! tajakž – ako by nie, pravdaže tajfa - veľká cievka na priadzu tajch – priehradný múr, priehrada, vodná nádrž tajľovac, roztajľovac - deliť, rozdeliť talap - dupot, lomoz taľar - toliar, dolár talka, talky - dolka, dolky taľovac, talpa - podrážať (obuv), podrážka tamok, tam - tam tancmajster - tanečný majster tancoš, tancuľa - tanečník, tanečnica tancuľka, tancuľki - tanečnica (aj huba), vyšívací vzor tanistra, tanisterka - torba, chlebník tareň m, tarne - tŕň, tŕnie (možno odtiaľ pochádza aj slovo tarenga - trnka) tareň m, tarne - tŕň, tŕnie (možno odtiaľ pochádza aj slovo tarenga - trnka) tarenga, tarendžak – trnka, trnkový ker tarh, t tarhovník, arhovo - trh, trhovník; trhovné tarligac (še) – terigať (sa) tarlo, tarelko - trlo, trlica; struhák, strúhadlo taršuľa - náprsné vrecko, peňaženka, torba, taška (Mk 6, 9) tašak - ale veď, no veď, predsa, lemže (Jn 11, 57) tatuš - tatko, otecko tehdy - vtedy tej, tejovy - čaj, čajový telegrafštangľa - telefónny stĺp

(tady

teľo, teľi, teľa, teľe (inštr. s teľim, s teľima), teľo, teľoslava, telinkoslava - toľký, -á, -é-, -í; toľko, trošku, iba trošku tepich - továrensky vyrobený hrubší koberec, tepich tepša - plech na pečenie tepša - plech na pečenie terbletavy - lesklý, trblietavý terčec, sterčec; sterkac - trčať; strkať terkac, poterkac, bodať (rohami), pobodať terpapir - dechtový papiere tersc, terscenica, terscovy - trsť, trstenica, trstinový terti-ferti - trci-frci tchur - tchor tinta – atrament tiraňski, prísl., expr. – beťársky; abnormálne, mimoriadne tirman, tirmanic - ničiteľ, ničiť tirpak - -trpák, zádrh tirštok - veraj, zárubňa tišicaty tisíci, tisícoraký tištuch - obrus tlocunka, reg. - sukňa z modrotlače tlojic, pej. - vymáhať, domáhať sa, prosíkať tluk, tluček – tĺk, tĺčok tlumač, tlumačic - tlmočník, tlmočiť tlumek – tlmok, batôžtek tlusc; potlusc; potlučeny, natlučeny, dotlučeny - tĺcť; potĺcť, potĺčený, natĺčený, dotĺčený tlustota, tlusty - tučnota, tučný tnuc, zotnuc, zotnuty - ťať, zoťať, vyťatý tomu, adv. (len ako odpoveď na otázku čomu?) - preto tondac še – pokyvovať sa (pri driemaní) topelec – vodník; ten, čo je rád vo vode; utopenec, ale aj taký, čo sa už topil topic (še) - kúriť; topiť (sa) topirňa - výhrevňa, lokomotívne depo toten, tota, toto - tento, táto, toto toten, tota, toto; tote - ten, tá, to; títo, tieto tovarek, tovariška, reg. - druh, družka trafjac - triafať trafunkom – náhodou, očistom tragar - hrada, nosník, brvno, povalový trám (Lk 6, 42) trajbesin - kar trandžirovac - kúskovať trapeňisko - trápenie trapom, prísl., expr. - rýchle, skočmo trašihvostek - trasorítka travnica, grastuch - plachta na trávu treba, trebalo - treba, bolo treba trebalo by - bolo by treba trelich, trelihovy - hrubé plátno, plátený trepac - trepať; prášiť trepac (še), expr.; trepačka - terigať sa, pchať sa, tlačiť sa; tárať, prášiť, trepať, rozbíjať; táraj, tárajka

trepačka - sprava na trepanie ľanu treska – trieska; treska tretuar - trotuár trežbec, verb., trežbosc, trežbota, trežby – triezvieť; triezvosť; triezvy trilistek - trojlístok trimac, vytrimac, dotrimac - držať, vydržiavať, vydržať; dodržať tringeľt - sprepitné troger - nosič, aj rozgajdaný človek trojka – ďatelina; trojka, čísl. trojnisty - trojitý trojo – traja, tri trome - traja (len m.) trome - traja (len m.) truc, verb., otruc (še) - tráviť , otráviť (sa) trucac še - zlostne sa mykať trudno - s námahou, ťažko truhla - rakva, rakev (nikdy nie ako "truhla" v širšom zmysle) trunek - trúnok truska - škvára truskavica - skalná jahoda tuch - zápach tulejka - tulec na oslu tunec, tuni - lacnieť, lacný tuni, tuňa, tune - lacný, -á, -é, -í tunka - omáčka tunkac - máčať (len v súvislosti s jedlom) tureň, turňa - veža turňa, tureň - veža tutajši - tunajší tutajši - tunajší tutejši, tutak, tutaj – tunajší; tu, tuná, sem tvorene, subst., tvoric - tvorba, tvoriť, stvárať tydzeň - týždeň U ucekac, uceknuc - utekať, utiecť ucirac - utierať ucireň - utiereň uciskovac (še) - utláčať; utískať (sa) ucišaci - uttíšujúci uclivosc, uclivy - úctivosť, úcta; úctivý učuc - počuť učulic še, učuleny - učupiť sa, učupený udac še - udiať sa, podariť sa uderic - udrieť udobric (še), udobrety udobriť (sa); zmierený uhaľ - ucháň; ucholiak uhľiščo - miesto spaľovania dreva na uhlie uhvarac, uhvarec - nahovárať, nahovoriť

ujedzisko - jedovisko ukrutný, ukrutne - úžasný, hrozný, ukrutný; ukrutne ukryjomki, pokryjome, prísl. - potajomky, tajne ukutložic še - nájsť si svoj kútik ukvaric - ukradnúť ulahojeno, adv. - splnené ulahojic - ulahodiť ulakocic, ulakomic še - ulakomiť sa uľapac - utliapať (z hliny, blata) ulapic - dolapiť umene, subst., umenik, zast. - umelec umknuc še - uhnúť, pomknúť sa umor - námaha umorky - hmotné pozostatky po nebožtíkovi umšľag - obklad umužgany - zašpinený unteršrift - podpis ureknuc, ureknuty - uriecť, urieknutý urlab - dovolenka urodzaj - úroda usceľic - ustlať usluhnuc - poslúchnuť ustarani - ustarostený ušedlina - usadenina utirmanic - rozhajdákať, utratiť utnuc, utnuty - uťať; uťatý, sťatý utro, st. plošná miera - katastrálne jutro ututmac - ututlať uvadzic – uviazať, priviazať, pripnúť uznalosc, uznaly – uznanlivosť, uznanlivý užirac (še), užirňik; užirisko – užierať (sa); úžernik;trápenie V vabnik, vabjaci, vabjaco - vábič, vábiaci, vábne vadzene, subst. - zvada vahac, vahaco - váhať, váhavo vahan, vahanek - korytko na neupečený chlieb, aj diežka na chlieb vachtar; vachtarňa, vachtareň - strážnik; strážnica vajlink, vajdling - vandeľ, vandlík val – murovaná vodná hať vaľac (še) - váľať (sa); špiniť (sa) vaľac, zavaľac - špiniť, zašpiniť valach, valašek; valašene, subst. - valach, malý valach, plniť údel valacha valihura, hyp. - lenivý valibuk vaľkovňa, vaľkareň - výrobňa váľkov, mangľovňa vangeľ – prielaklina, priehlbina, jama (na ceste) varga; vargaľ, vargaty – pera; človek s odutou perou varkoč - vrkoč varstev, varstevnisty - vrstva, vrstevnatý

varštak - dieľňa, varštat varta, vartovac - stráž, strážiť vartezala, zried. - čakáreň vasercag - vodovodný uzáver, ban. vaserlajtung - vodovod vaservaha - vodováha vaškuhňa – práčovňa, aj letná kuchyňa vatid-fatid, zried.- hanba vbic, vtlusc - vtĺcť vdžirac - trieliť vec, adv. - veď (najčastejšie v spojení ta vec - nuž veď) vec, subst. - vec vejsc - vojsť veker, vekerka - budík velikoknez, veľknez - veľkňaz velikosc, veliky - veľkosť, veľký veľonemyšľaci - nerozmýšľajúci, spontánny veľoznačne - mnohoznačne vendlik - hrnček s držiakom na nesenie, konvica bez hrdla veper - vepor, brav vera - veru vercajg - náradie vercec (še), vertuľa - vrtieť (sa), vrtuľa verčec - vrčať verhovaty, verhovato, okopisto – vrchovatý; vrchovato verzgac - vŕzgať vesc - viesť vesc - viesť vesc sebe - správať sa, viesť si vesc sebe - správať sa, viesť si vešele - svadba vešele - svadba vešeľe, vešeľňik - svadba, svadobník vetristy, vetristo - veterný, vetristo veverka – veverička vezdejši (prevzaté z Králickej biblie pre potreby slovenských evanjelií) - každodenný (Lk 9, 23) vidovisko - to, čo je ľuďom na očiach, spektakel vigan, viganek - nočná košeľa, detská košieľka vijo! čast., - hijo! vikrucanka - výkrúcačka viks, viksovac - krém na obuv, krémovať; leštiť vikslajvand - voskované plátno viľhota, viľhotny - vlaha, vlažný viľhotno – vlhko, vlhké počasie Vilija - Štedrý deň viľk, volčica, viľčurňa – vlk, vlčica; vlčinec, vlčiareň vinčovač, vinčovac - vinšovač, vinšovať viňička - ríbezľa vinkeľ - roh, vinkel

vinovaty - vinný viparatikovac, expr. - vyparátiť vira - viera virgac - mykať, kopať (nohami) virgač - korbáč virgas, pej. - výprask viršľa – párok, potr. vist - živôtik vizitka - oplecko, brunclík vjaza - spojivo, väzba vjazka - zväzok vjednorobene, subst. - spolupráca vjednožice, subst. - spolužitie vladny - silný, pri sile vlaskaty - vláskovitý vodzic, viesc; vodzaci - vodiť, viesť; vodivý, vodiaci vojovac - bojovať volane, subst. - volanie, pozývanie volentirovac - lajdáčiť, voľkať si volic (volil som nepic) - voliť, dať prednosť (radšej som mal nepiť) volňak - teplá vlnená šatka voľo, folkl. - uzol zo šatiek vonehdi, vonehdaj, onehdaj - oňahdy, minule vozger; vozgroš - sopeľ; sopliak, sopľoš vrabeľ - vrabec vrazgac še, verzgac še - chodiť hore-dolu, opakovane chodiť vražeňe, vražic - čarodejstvo; čarovať, veštiť vrosnuc - vrásť vša, vši - voš, vši vše – vždy, zakaždým vybijanec, expr – chytrák, nezbedník vybijanec; vybijany, vybity - chytrák, chytrácky vyburkovac, vyburkovany - vydláždiť kameňmi, vydláždený vyceľanka – krava po otelení vyčindžoric - vyparádiť vydrežňac še - posmešne napodobňovať vydrežňac še, [podrežňac še] - vysmievať sa, posmešne napodobňovať vydrigroš, pej. - vydriduch vygabac, - vybabrať vygľajhac (še) - vyrovnať (sa) (s dlžobou) vyhľamstac - vychľastať vyhuknuc - vzplanúť, zahorieť vyhvarac še, vyhvarka - vyhovárať sa, výhovorka vyhvarene, subst, lingv - výslovnosť, výrečnosť vyhvarka - ýhovorka vyjavic (še) - odhaliť (sa), prezradiť (sa) vykeľtovac še, vykeľtovani - utratiť peniaze; človek bez peňazí vykiškac, vykiškany - skysnúť, skysnutý vykľingany - vysemenený, zbavený semena vykrucač - tanečník, vykrúcač

vykyvac (s dakym) - vybabrať (s niekym) vykyvano (s dakim), expr. - vybabralo sa s n. vyľabdac, expr. - vytárať, vytrepať vylačňec, vylačňety - vylačnieť, vyhladnutý vylahojeno - uspokojivo vybavené vyľapčec (še) - vyľapotať (sa) vyleženy - vyšedivený, vyblednutý (textília, papier) vylogac - vychľastať vyľuftovac, viľuftovani - vyvetrať, vyvetraný vymajic, vymajeni - vyzdobiť (zeleňou, kvetmi), vyzdobený vymscic še - vypomstiť sa, vymstiť sa vymuskac, vymuskany - dočista vyprázdniť, vytrieť nádobu vymušene, subst., vymušec - vynútenie, vynútiť vynahrada - náhrada, odškodnenie vynakukac (še) - vynapozerať (sa) vynošeny - povynášaný; obnosený vynsc; vyhodzic; vyhodzic sebe; vyhadzac - vyjsť; vychodiť (školu); vychodiť si (spravodlivosť, dokumenty); vychádzať (z domu), (slunko vyhadza) vynsc; vyhodzic; vyhodzic sebe; vyhadzac - vyjsť; vychodiť (školu); vychodiť si (spravodlivosť, dokumenty); vychádzať (z domu), slunko vyhadza vynukovačný – ustavične ponúkajúci, človek so sklonom ustavične ponúkať vyoblapjac, vyoblapjani - vyobjímať, vyobjímaný vypasc, vypašeny - spásť, spasený (tráva); vypasený vypatrac – vyzerať (na vzhľad) vypatrac, vipatrovac – vyzerať (robiť dojem); vyzerať, podchvíľou vyzerať (z okna) vypatykovac - vytýčiť, vyznačiť kolíkmi vyperdolic, vyperdolenec, vulg. – vyjebať, vyjebanec vypiľnovac - vypiplať vypirkac, pej - vybabrať s n. vypľantac še - ymotať sa vyplokac - vyplákať vypočati - odpočinutýAnton Kret Strana 69 21.9.2011 vypomstvic še - pomstiť sa, vypomstiť sa vyporajic - vypoďkať; odprevadiť n. s pocitom, že sme mu poradili vyprac - vytisnúť, vytlačiť n. (z miesta) vypytac, vypytany - vyžiadať, vyžiadený vyrajbac - vyprať vyrečovac (še), vyrečity - vyrozprávať (sa); výrečný vyrichtovany - vychystaný vyrosnuc ("jedz a rošni"), vyrosnuty – vyrásť (jedz a rasti), vyrastený vyrozumny – uvážlivý, rozumný, rozvážlivo rozumný vyrozumny, vyrozumne - uážlivý; uvážlivo, múdro vyrucic, vyrucovac, vyruceny - vyhodiť, vyhadzovať, vyhodený vyrvac - vytrhnúť, vyrvať vyserbac - vysŕkať vyslabnuty - zoslabenutý, zoslabený vysota - výška vysota - výška, výšava vyspytovac še - prezvedať sa vysterkovac - vystrkávať

vystoporčic - vytrčiť, vystrčiť vystupňik - výtržník vystydnuc, vystydnuty - vychladnúť, vychladnutý vyščigac - vyšľahať vyščiric - vytreštiť vyšej - navyše; vyššie vyšibeňkovac še - navystrájať sa vyšikovac - poslať n. niekam, odprevadiť vyškirac še, vyškireny - vyškierať sa, vyškerený vyškirac, vyžgirac (še); vyškiric - vyškierať (sa), robiť grimasy; vyškeriť vyškirbjeda - sporo oblečená žena vyštafirovac (še), vyštafirovany – vystrojiť (sa), vyparádiť; vystrojený vyšurknuc - vychrstnúť vyterigac še, vyterligac še - vyteperiť sa vytnuc; vytnuty, vycaty - vyťať, vytnúť; vyťatý vytrežbeny - triezvy, vytriezvený vytridupka, pej. - pätolízač vytrimac - vydržať vyvantolic še, expr. - vysrať sa, naklásť kopu vyvetrec, vyvetrety - zvetrať, zvetraný vyvodzenina, lingv. - odvodenina vyvražic - vykúzliť, vyčarovať vyzvolic, vyzvoleny - vyv oliť, vyvolený vyžadoňic - vymodlikať vyžgirac še - vyškierať sa vyžinky – dožinky vyžirac – vyzerať; vyžierať vyžirac; vyžirka - vyzerať, robiť dojem; vyžierať; vyžierač vžac - vziať Z zababušic (še) - zabaliť (sa) do teplého zabanovany – strápený, utrápený, zaujatý ľútosťou nad sebou. zabavisko – hračka zabliskane, subst. - zablýsknutie, záblesk zabrendzovac - zabrzdiť (vlak) zabriňčec, zabrinkac - zacengať zabruňec - zabzučať (ucho) zac - kávová usadenina zacaty – zaťatý, tvrdohlavý zaciľic - zacieliť, zamieriť zacisnuc - zatlačiť zacofac - zacúvať začapnuc - zacapiť, pricapiť začarac - vymeniť začeperic še - vzprieť sa nohami začežic, začeženy - zaťažiť, zaťažený zadac še, zadavac še - tváriť sa, pretvarovať sa zadavac še - pretvarovať sa

zadavek - preddavok zadekľovac - opatriť vrchnákom zadiždžaveny - daždivý zadrindac sebe, pej. - zakrepčiť si zadubeny - vec, do ktorej sa zažrala špina zadubený - zažratý (špina zažratá do textílie) zadurkac - zaklopať, zabúchať zadušac še - zadušovať sa zaduty - zaviaty, zafúkaný zadyhľavec, subst. - astmatik zadzergnuc še, zadzergnut - vzpriečiť sa, vzpriečený zadžubany - zazobaný, aj parvenue zaft, zoft - šťava zagužlic, zagužleny - zauzliť, zauzlený zahačkac - zaháčkovať, zavrieť na háčik zahamulic - zahamovať (voz) zahardušic - zahrdúsiť, uškrtiť zahartovac – prepláchnuť uvarené cestoviny studenou vodou, v prenesenom zmysle vypiť si ráno po nočnom záťahu zahlavek – vankúš, poduška zahlednuc - zbadať zahlobene, subst., zahlobic - nasadenie poriska, nasadiť zahminka – záhyb (na látke: na sukni a pod.) zahnuc, zohnuc - zahnúť, zohnúť zahorety - chorľavý zajda - batoh, noša zajdzivac, zajdzety - zájdievať, zájdený zajmuce, zajmuc zajmuty - zajatie, zaujatie; zajatý zajsc, zajdzety - zájsť, zájdený zakalisty (chlieb) - chlieb s oslou zakapravety - karpavý zakeľ, zakľa; pokľa - pokiaľ, potiaľ; zatiaľ zakinkac - zakývať hlavou zakľa - zatiaľ zakľapkac - zatlieskať zakrut - zákruta, ohyb rieky, meandra zakucija - prípecok, pavlač zakudlavec, zakudlaveny - zahľadieť sa, zahľadený zakvačkac, zakvačkany - zaháčkovať, zahčkovaný zaľace, subst. - zaliatie, naplavenie zamordušic - zamordovať zamurčec - zamrnčať zaniščety – zanedbaný, krpatý zapač - tôňa zapalene, subst., med. - zápal zapareňak, pej. - leňoch zapejstka - zápästník zapitac (sebe) - zažiadať si zapomnuc, zapomlivy - zabudnúť, zábudlivý zaporkac - zahasprovať

zaprahnuc, zaprahac – zapriahnuť, zapriahať zapsuty - nakazený (potraviny) zapščurec, zopščurec; zapščurety, zopščurety – scvrknúť sa, scvrknutý zapudzic, zapuzdzeny - odohnať, odpudený zapurkac sebe - popŕdkať si zarahovac - zarátať zarajtovac sebe - zajazdiť si na koni zarapčec – zarapčať, zavŕzgať zardzavec, zhardzavec - zhrdzavieť zarno, zarenko - zrno, zrniečko zarosnuc, zarosnuty - zarásť, zarastený zaryvka, zarypovac - zádrapka, zadierať, dráždiť zaserety, zasraty, pej. - zasratý zaskoknuc - zaskočiť zasmorigac, zasmorigani, expr. - ufúľať, ufúľaný zasolzavety - zaslzavený zastaraty - ustarostený zastupnik - zástupca zaš, zašek - zas, zasa zaškamraveny - zakarpatený zaškurlic - zagániť zašľaknuty - vysmädnutý zašľampac - zašliapať zašlintac, zašlintany - uslintať, uslintaný zašľubic še - zasnúbiť sa zašpotac še - zapotácať sa zaštihnuc -zapichnúť, zaklať zašverbec - zasvrbieť zatajenec - pokrytec (taky, co še lem robi) zatajhac - prehradiť vodu, utesniť zatapjac - zakurovať, podkurovať zatkac - zazátkovať zatľa, zateľ - zatiaľ zatremfnuc, zatremfnuty – strpnúť, strpnutý zatrimac - zadržať zauvžaty - zanovitý, tvrdohlavý, zaujatý zavaľac, zavaľany - ufúľať, ufúľaný zavirak - zatvárak zavišlivec (len m.), zavišnik, -ca - závistník, závistnica zazagabrac, zagabrany - ufúťať, ufúľaný zazdyhany - rozospatý, túžiaci po spánku zaznaty - neuznaný zaznojeny - zaznojený, spotený zažadzic (še) - zažiadať (sa) zažgirtac - zaškrípať zažrec še, zažrety - zažrať sa, zažraný zbačic - zbadať, spozorovať zbačic, pobačic - zbadať, pobadať zbelavec, zbelavety - zmodrať, zmodraný zbiraňina - nazberanina (okolo rany)

zbitnik, zbitľivec - bitkár zblažnety - zbláznený zborgovac - kúpiť (predať) na dlh zbridľaveny - zahnusený, odporný zbuntatovac - zbuntošiť zbura, zburenec, zburic še - vzbúra, vzbúrenec; vzbúriť sa zburic še, expr. - pošťať sa zburtac, poburtac - rozhádzať, uviesť do neporiadku zbuška - maselnica, dbanka zbutňec - zatuchnúť zdakadzi - odkiaľsi zdehľak, zdehnuc, zdehnuty - zdochliak, zdochnúť, zdochnutý zdobačic še zbadať sa, všimnúť si zdohadac še - prísť na um, spomenúť si zdohadac še, zdohadlivy - dovtípiť sa, dôvtipný zdomašnec, zdomašneny - zdomácnieť, udomácnený zdravkac, pozdravkac - zdraviť, pozdraviť zdrec, zdrety - zodrať, zodratý zdrobnecina, lingv. - zdrobnelina zduc še; zduty, naduty, oduty - zduť sa; naduť sa, nafúkať sa; nafúkaný zdulic še - oduť sa, naduť sa zduric (še), zdureny – zbadurkať (sa); naduť sa, nafúkaný, nadutý zdyhac, expr. - zdochýňať zdyšeny - zadychčaný zdzigac, zdzigany, expr. - zopsuť, popsutý zdzirac; zdzirane, subst. - zdierať, zdieranie zdzivec, zdzivety - zdivieť, zdivený zejsc (še); zešlo by še, pridalo by še – zísť (sa); zišlo by sa zemf - horčica zemf, zemft – horčica zemf, zemft – horčica zgerbac, nazgerbac - heftovať, ledabolo riasiť, ledabolo nariasiť zgľajhac še - vyrovnať sa, vybaviť si účty zgrajdac še, zgrandac še; zgrajdany – upraviť sa, upravený zgruhotac še, expr. - zosypať sa zgurba; zgurbac, zgurbic, zgurbeny – hrboľ, falda; skrkvať, skrkvaný, pokrčený zhajsac - opotrebovať, minúť zhardzavety - hrdzavý zhasnovac - spotrebovať, zužitkovať zhubic, pohubic, pohubeny - zničiť, pokaziť; pokazený zhuľac, zhuľtac - zvinúť, nešetrne zvinúť zhurknuc še – zhrknúť sa, nakopiť sa zic, ziceľ - sedadlo (na bicykli), sedačka zicfľajš, expr. - schopnosť sedieť na mieste zigac - lomcovať ziher - určite, naozaj ziherka, ziherajstka - zapínací špendlík zips - zdrhovadlo zjedinene, subst. - zjednotenie zľabac še, expr. - ochľastať sa

zlatko - pozlátko, staniol zľompany (kidľa) - znehodnotený zlošlivy - zlostnícky zložisty - zložitý zlučnik, lingv. - spojovník zľudnosc - ľudskosť, humánnosť zmahac še - vzmáhať sa zmigac, zmignuc, expr. - utiecť, zmiznúť zmirny - zmierlivý zmľandravec - zvädnúť, ochabnúť zmorščic (še), zmorščety - zvraštiť (sa), zvraštený zmoženy - ochabnutý, zoslabnutý zmudľac - zbabrať zmurcac, umurcany, expr. - zašpiniť, zašpinený zmyľka - omyl zmyšic še, zamyšaveny - zmyšiť sa, zmyšený, aj znečistený znane, subst. - vedomosti, vedenie znenazdajky, (z)nezdobačky – z ničoho nič, odrazu zneuznac, zneuznaty - znevážiť, znevážený znezdobačky - znenazdajky znikadzi - odnikiaľ znivoric, znivoreny, expr. - zničiť, zničený zobačlivo - pozorne, ohľaduplne zočdooč - zočivoči zohabic - nechať, opustiť zok, zoček - súkenná čižma, kapec zokle - ponožky zol - dno, spodok štôlne, ban. zola - lúh na pranie zopsuc, zopsuty - pokaziť, pokazený, skazený zopščurec še; zopščurety, zapščurety – scvrknúť sa; scvrknutý, upadnutý zos - omáčka zoserzovac - zohnať, zadovážiť zostaty - zvyšný zotrimac, zotrimovac – zadržať, zdržiavať zovšadzi - odvšadiaľ zožolknuc, zožoltnuty - zožltnúť, zožltnutý zrendeľovac - dať do poriaku, uložiť zretedeľne, -y - zreteľne, -ý zrobeny - upracovaný zrobic - urobiť, vykonať zrošľina, zrosnuc (še) - zrastenina, zrásť (sa) zrozumeny - dohodnutý zruntovac, zruntovani, expr. - zničiť, zničený zubrikovany - zúbkovaný, zúbkatý zunuc (še), zunovac, zunuty – unaviť (sa), unavený zvadlivi - hašterivý zvaľac, zavaľac; zvaľany, zavaľany - ušpiniť; špinavý zviľhotňec - zvlhnúť zvoľene - súhlas, privolenie

Ž žac, subst. - zať žac, verb. - žať žadlo - žíhadlo žadonic - prosíkať žalec - žialiť, ľutovať žbidka, žbidečka - malé sústo, ,harapaš“ žemlik - žemľa žerdka - žŕdka žgrapac (še) - škriabať (sa) žgravčak, žgravec, det. vreskúň, vrieskať, revať žgravčec; žgravenec, žgravenčak - revať; dieťa, ktoré reve žgripac (so zubami) - škrípať (zubami) žgripec - škrípať žgurčec - škrkať žičeňe - prianie, žičenie žimny, žimušny - studený, zimný živaň - potmehúd, skazník živé streblo - ortuť živne (co lem živne sceš) – jakživ, vôbec (čo si len zmyslíš, od výmyslu sveta) žniva - žatva žochtar - šechtár žolcina, žolč, žoltačka; žoltko; žolty, - žlť; žlč, žltačka; žĺtok; žltý žrec (žerem, žereš...) - žrať žvandolic, žvandľac, žvandac, expr. - vymáhať, modlikať, prosíkať žvunec - zvoniť v ušiach žvykac – žuvať Niektoré ustálené spojenia amen cma angelpana ardza (hardza) pada banky stavjac barankova čapka bars-prebars belavy kožuch belavy ľajblik boža mira buravy postaf dobrej dzeky cepla hreda cinkovany šamerlik co ja dbam co lem živne sceš coby tak coška-dzeška čarna omša

zhasla fajka, koniec, bodka anjelepána dážď za slnka; dievkam vraj od neho hrdzaveli vlasy zakladať pijavice baranica veľmi-preveľmi kožušinou podšitý slávnostný ženský kabát modré oplecko s veľkými bielymi kvetmi myrha súkno z bielej a čiernej vlnenej priadze byc byť dobrej vôle zateplená hriadka stolička spájaná tipľami pre mňa, za mňa čo si len zmyslíš, od výmyslu sveta ale čoby čosi-kamsi omša za mŕtveho v deň pohrebu

čertova skura hrubá, lesklá, nepoddajná tkanina červeny ľajblik tehlovomodré oplecko so zlatými ružami delinova hustečka delénová šatka do buntlika šatstvo na upravenej kôpke do moci (postavic še do moci) (stáť) rozkročmo, od seba, ako vzpera do nas k nám (prísť na návštevu) do terazroka, na terazrok do budúceho roka, na budúci rok dzefčarsky pupek chlapec zdržiavajúci sa v spoločnosti dievčat dzelo še, dzelo, kym še nepodzelo dialo sa, dialo, kým sa nepodelo dzvonic na gvalt zvoniť, biť na poplach frišna lada chytrák, pohotový človek hore birdy hore nohami hornadovy ľajblik oplecko pretkávané striebornou alebo zlatou niťou hrac na blinčky, na džmurky, na šľepu babu hrať sa na na skrývačku huj buj halabala hurdi burdi hore nohami, porozhadzované hury lesy hory lesy huša skura husia koža huše lapky husacie labky, vyšívacia technika huši tanec husací tanešc, vyšívacia technika isc do krejzu schovať sa pri hre na schovávačku isc do šľubu zasnúbiť sa klacikasti hajštuk kockovaný šál kľapkezont zhasla fajka, koniec kocure vajca, bot. kocúrnik obyčajný kukac do švidra (švidrom) škúliť kukac do švidra škúliť kvašna voda minerálna voda, medokyš, kyselka maceriňska hvara materinská reč mača dupa mačací prskajúci zadoček mači blisk sľuda, „mačací lesk“ mačkažak mačka vo vreci majstrovany drelich čierne hrubšie konopné plátno malinovy ľajbľik cyklámenové oplecko s bielymi kvetmi matičko boska! matka božia! na keho zbija? Na koho sa podobá? na rozum povedzec vtĺkať, vtĺcť do hlavy na strigu opačne zložená šatka na hlave na ukaziju na ukážku nakrivo še šmjac plakať, smútiť nijak raz v žiadnom prípade numero bigľajz „figu borovú“ partu zbirac odnímať panenstvo, čepčiť pospolity guľaš obyčajný guláš pošla zaňho vydala sa zaň potomny vek budúcnosť, nasledujúce obdobie prekrucene fľakoch mizerere rimska fizola jedlo z kohútich vajíčok robotna šikovnosc fortieľ, majstrovstvo rovna reč priama reč

rucic še pod vlak skočiť pod vlak spodňicovo fartuški, folkl. ovinacie suknice ako súčasť ženského kroja šaleny dom blázinec šapnuc sebe „dať si do nosa“ šľepa kura plnka bez mäsa šveto svateho Ležuha sviatok svätej Lenivosti ta, nota; nota šak nuž, veď; no veď tym časom, teho času vtedy, v tom čase v čeži v druhom stave, ťarchavá vejsc do krivej džury zadrhnúť (sa) jedlom vešeľne hosce svadobní hostia vjednotrimaci še viri spoluveriaci, spolubratia volic v spojení so slovesom (volil som nepic) - radšej čosi vykonať či nevykonať (mal som radšej nepiť); používa sa vo všetkých osobách, ale iba v min. č. (ako „mal som...“, „mali sme...“) vžac na girgy vziať (dieťa) na chrbát, „do závesu“ z ďabla obnoha čertovo rebro, nezbedník želeny ľajblik zelené oplecko so zlatými kvetmi žic na viru žiť nadivoko

Vybrané verzie krstných mien Andriš, Endi, Endo – Andrej Arana, Araňka - Zlatica Berti, Berci, Berco – Bartolomej, Albert Ciľa, Ciľča, Cilka - Cecília Edo, Eduš – Eduard Handa, Hanča, Handuška - Anna Macej, Mačo - Matej Marcin - Martin Marda, Marinka – Mária Mikolaj - Mikuláš Pišta, Štif - Štefan Antoň, Toňo - Anton Uľa, Uľča - Júlia ––––––––––––––––––koniec stránky––––––––––––––-

–––––––––––––––––––––nová strana–––––––––––––––––––––– O spišskej reči a niektorých jej odlišnostiach Vzácny môj čitateľ, Ty, ktorý si vzal tento neobvyklý slovníček do rúk náhodne, aj Ty, čo si oň prejavil záujem buď ako filológ, krajan či bárs aj čitateľ spišských Evanjelií! Šťastne sa zbaviac strachu z jazykovedcov, trémy pred tlačeným slovom, neistoty z vysloveného, rozhodol som sa vstúpiť na teritórium, ktoré ma fascinuje. Fascinuje ma v dvoch vzájomne si protirečiacich rovinách: raz ako prostého užívateľa jazyka a druhý raz ako človeka, ktorý sa oň, o tento jazyk, aj profesionálne zaujíma, celý život s ním pracuje, čerpá z neho a možno doň aj dajaký nepatrný vklad vložil. (Pokúsil sa napríklad nahradiť v slovenčine neexistujúci český termín podívaná slovom vidovisko, čo je síce evidentne z poľštiny, ale keďže sa na Spiši aj v severnom Šariši používa ako termín označujúci stav, keď sa ľudia idú dívať „na diváky“, keď sa deje niečo, čo je pastvou pre oči, keď je to, slovom, všeobecne mienené divadlo od slova „dívať sa“ na jav, na úkaz, ktorý už za to stojí; sám ho používa v odbornej teatrologickej literatúre a verí, že sa termín ujme ako nezastupiteľný.) A pod slovom teritórium rozumiem pôdu, ktorú by sme mohli pokojne označiť známym Hic sunt leones. Je, slovom, neprístupná či nedostupná a usudzujem to podľa toho, že zatiaľ k nám z nej preniklo málo, vlastne nič také, o čom by som ja alebo moji známi vedeli, aj keď viem, že sa tam, za tabuľou o ľudských levoch, možno horúčkovito, istotne však už veľmi dlho, pracuje, skúma, analyzuje, syntetizuje, hodnotí a akiste sa aj čosi pripravuje... (Medzitým naozaj čosi vyšlo – akýsi komparatívny slovník slovenských nárečí, ale ten je – ako všetky globalizujúce práce – absolútne nepresný; pokiaľ ide o náš región, priznáva existenciu spištiny ako dialektu, ale keď používa jednotlivé slová, načiera iba do subdialektovej sféry, čo je jediná možná cesta, a tu sa potom konkrétni Spišiaci z toho a toho mesta alebo z tej a tej dediny nestíhajú čudovať: takéto slovo buď nepoznám, alebo ho poznám v celkom inej modifikácii! Nuž ale – komparatistika, to je čosi ako „metaforika“, kde platí, že každé prirovnanie kuľhá). Áno, mám na mysli nárečia a nárečové slovníky. A veľmi dobre chápem, prečo je u nás takejto literatúry poskromne. Len čo sa totiž niekto do tejto chúlostivej problematiky vhĺbi, hneď pred ním vyvstáva množstvo otázok: čo to nárečie je, ako ho vymedziť geograficky, historicky, čo do vplyvov iných dialektov a podobne. Veď uprostred subdialektov existujú lexikálne a tvaroslovné rozdiely už aj medzi navzájom susediacimi obcami, nárečia sa vyvíjajú, najmladšia generácia s nimi stráca kontakt, atakďalej, atakďalej. Toto všetko treba jazykovedcom uznať a opásať sa trpezlivosťou.

Ja som sa však rozhodol chopiť sa veci z opačného konca. Zostavím slovníček nárečia neveľkého územia, na ktorom sú iba dve obce – mesto Spišská Nová Ves a dedina Smižany – a nepôjdem cestou, akú poznáme zo slovnikárskej praxe a akú nám predpisuje slovníkoveda. V stručnosti vysvetlím, v čom spočíva špecifikum a zvláštnosti skúmaného subdialektu, aké sú jeho gramatické a štylistické zásady, a zverejním abecedný zoznam slov, ktorý bude iba výberom lexiky líšiacej sa od spisovného lexikografického základu. Nebudem povedzme prekladať platný slovenský slovník do spištiny! Je predsa zbytočné zaznamenať heslá plot, vlas, čert, krava, alebo cesta, keď sú zhodné so spisovnými. Ale kto vie, že spiština nepozná dlhé samohlásky, pochopí, že netreba zaznamenávať ani slovo laska, keď tu stačí dať dĺžeň na a a máme spisovnú lásku, alebo stol (stôl), červeny (červený), kratky (krátky) a podobne. Takisto sa všeobecne vie, že Spišiaci radi menia hlásku s na š alebo koncovku neurčitku ť na c; každému je potom jasné, že spišský šnehuľak je snehuliak, hašič bude hasič a sloveso hašic znamená hasiť. Ani takto spríbuznené slová v slovníku uvádzať netreba. Osobitne sa ale treba správať k veľkej skupine slov, ktoré sú v spištine štandardné a často nemajú ani ekvivalent, kým slovenčina ich pozná buď v inom význame, buď ako neštandardné, hovorové, dialektové, slangové a podobne. Napríklad slovo hrad: aj keď má v pôvodnom zmysle ten istý význam ako v spisovnej slovenčine, priberá v spištine ešte aj iný a znamená krúpy, krupobitie. Preto sa v slovníku uvádza aj napriek tomu, že je rovnozvučné so spisovným. Na druhej strane slová šľampa, mašinfirer, kapeľuch, korhaz a iné, aj keď ich Slováci poznajú ako ľudové, frivolné, ironizujúce alebo prosto nespisovné, v spištine sú štandardné a nedajú sa nahradiť ničím iným. V takom prípade ich uvádzam bez ohľadu na ich význam v spisovnom jazyku a nepripisujem k nim skratkové poznámky „expr.“, „ pej.“, „vulg.“ a pod. Na rozdiel od bežnej slovníkovej praxe nepokúsim sa vybaviť jednotlivé termíny bežným charakterizačným aparátom (rod, základné pády, tvaroslovné zvláštnosti a pod.), ale naopak, aby už porušenie lexografických kánonov bolo takmer úplné, pokúsim sa k základným heslám, najmä k niektorým podstatným menám a slovesám, „privesiť“ aj ich aktuálne slovnodruhové podoby. Bude sa to udievať všade tam, kde by sa evidentne ochudobnila možnosť porovnať nárečové slovo so spisovnou jednotkou: cofac, zacofany, cofajucky alebo čurkac, čurkotkom. Takisto sa nebudem rozpakovať uviesť k základnému termínu aj jeho variant, aj keď ten by mal byť, vzhľadom na abecedné poradie, na inom mieste (kormaň, kermaň; rajšpeľ, rajšpľa), zdrobnenie (kartka, kartečka), obmenu slovesa s predponou či inou modifikáciou za použitia predpony (hvarec, dohvarac še). Najväčšie starosti však robí, a tuším nielen mne, používanie diakritických znamienok na rozlíšenie tvrdosti a mäkkosti spoluhlások d, t, n, l. Mnohí z tých, ktorí narábajú s východoslovenskými nárečiami v písomnej podobe, jednoducho graficky vyznačia každú mäkkosť mäkčeňom: nagľik, paľenka, žňiva. Robia tak akiste len preto, aby nejaký nevýchodniar nečítal nedajbože naglyk, palenka, žnyva. Nuž nech si číta. Ak pozná a aj využíva zákon o mäkčení, ani pri východoslovenských nárečiach sa spravidla nemôže zmýliť, lebo tu platí to isté, čo aj v spisovnej slovenčine, iba s tým rozdielom, že východniari sú v používaní mäkčenia v slovnom prejave dôslední a že práve im netreba (vari len nenapíšeme ňetreba?) túto zásadu pripomínať. Pravdaže, aj tu sú výnimky (napríklad koncovka zdrobnelín -ečko, ak samohláske e predchádza mäkká spoluhláska t, na rozdiel od spisovnej slovenčiny nemäkčí túto spoluhlásku a preto ju čítame tvrdo: mestečko), ale najmä v súvislosti s cudzími slovami, a o tých sa raz možno v nejakom akademickom slovníku dozvieme. Ale produkovať kvôli nim vo výberovom slovníčku riadky hemžiace sa mäkčeňmi nemá praktický význam. Uvediem príklad: podstatné meno ľalito sa číta, pravdaže, s mäkkým ľ, teda ľaľito. Je to v súlade aj so zákonom o mäkčení podľa pravidiel slovenského

pravopisu a to mi umožňuje oprieť sa o ne v záujme zjednodušenia písania grafém. Ale už zdrobnelina ľalitečko sa bude vo výslovnosti správať podľa spomínanej výnimky a tak sa teda t bude čítať tvrdo. Aj v spisovnej slovenčine by mohlo totiž platiť, že ak v slovách mesto, miesto, cesto, gesto je spoluhláska t tvrdá, mohla by zostať tvrdou aj pri zdrobňovaní, ako je to aj v súvislosti so slovom panna a jeho zdrobnelinou panenka. Ak to neplatí vždy, príčinou je uprednostňovanie miestnych uzancií pred pravidlom. Pritom pri slovách brána-bránička, pani-panička platí zákon o mäkčení, lebo zdrobneliny mohli vzísť v prvom prípade zo slovesa brániť, kde je n mäkké, a v druhom z podstatného mena pani, a tam platí to isté. V niektorých stredoslovenských obciach však malé koryto volajú koryťečko, čo je opäť dôsledkom nárečových uzancií, ako nárečovo zasa zvučí na západnom Slovensku slovo galánek, ktoré by sa podľa Stredoslovákov mohlo vyslovovať galáňek... V princípe som sa teda priklonil k názoru, že všade tam, kde sa to len trochu dá, bude lepšie držať sa analógie s pravidlami spisovnej slovenčiny. Predíde sa tým takým anomáliám, ako je „fonetický“ prístup k používaniu písmena i zo strany niektorých dialektológov: tí keď naďabia na i nasledujúce po mäkkej spoluhláske, ale hláska sama by sa mala vyslovovať tvrdo, použijú grafému y (ridykeľ, šľamastyka). Ale vo všetkých ostatných prípadoch tvrdé y jednoducho nepoznajú (kivac še, rajtki). Lenže tí sa v takomto prípade dopúšťajú takých čudáctviev, ako je prepis dialektovej podoby slova dážď-diždž ako dyšč. Ypsilón použili preto, aby sa predchádzajúce d nečítalo nedajbože ako ď, a č zas preto, že pri vyslovovaní ho naozaj počujeme, lenže nikto nevysvetlí, prečo pri skloňovaní tohto slova nastupuje v druhom páde singuláru dž a nie šč: do diždža, nie do dišča. Neexistuje predsa dôvod, aby sme v kontakte s niektorým zo slovenských dialektov odrazu znásilnili pravopis fonetickou podobou slova. Spojku ked (keď) píšu prívrženci spodobovacieho pravopisu ako ket (pozri Barbušove Spišské klapancie a i.), ale vzápätí neváhajú napísať kedy, kedyškaj, hoci spojka ked je priamou príbuznou príslovky kedy a nie neexistujúceho kety. Možno ešte v súvislosti s písaním i a y treba poznamenať, že v slovách, ktoré nemajú obdobu v spisovnom jazyku a objavuje sa v nich spojenie tvrdých spoluhlások so samohláskou i (kidľa, kinderaj, pastir), porušujeme pravidlo o písaní y vtedy, keď ide buď o slová cudzieho pôvodu (der Kittel, die Kinderei), alebo sú obmenou stredoslovenského tvaru (pastier), v ktorom sa nachádza dvojhláska ie a tá sa v spištine redukuje na samohlásku i. Vo všetkých týchto prípadoch sa v pôvodných slovách píše mäkké i, nuž aj tu sme si dovolili ho ponechať. Isteže, aj spiština pozná v mäkčení hromadu výnimiek. V slovách kazateľ, kazatedeľnica, bešteľovac, beštefranty sa v slabikách –te- a –de- čítajú (vyslovujú) spoluhlásky t a d ako tvrdé, a to – najmä v prípade slov kazateľ a kazatedeľnica – v tvrdom rozpore so spisovným úzom, kde sa písané t vyslovuje ako ť. A takisto tvrdými zostávajú mäkké spoluhlásky vo väčšine slov prevzatých z iných jazykov, najmä z nemčiny: fľuder (splav, miesto, kde voda prudko vyteká spod „gilotíny“ na vodnej nádrži, hati či priehrade), papundekeľ (lepenka), ako aj tam, kde koncovku slova tvorí slabika –ek: rahunek (účet, zúčtovanie), ganek (zastrešená teraska pred vchodom do domu, niekedy aj chodba či loggia). Ale pri koncovkách zdrobnelín končiacich sa na slabiku –ik predchádzajúca mäkká spoluhláska zostáva mäkkou: kraherlik (-ľik), piľnik, štamperlik. Všeobecným problémom spišského dialektu, a akiste nielen toho, je radenie slov medzi štandardné, resp. nadštandardné, či neštandardné. Veľmi často sa totiž stáva, že slová alebo ich nárečové modifikácie majú v spisovnej slovenčine subštandardný, kým v dialekte výlučne štandardný a navyše ešte aj nezastupiteľný význam. Slovo klasa znamená „triedu“ vo všetkých významoch a nemá v spištine homonymum. To isté platí o slovách dach (strecha), gamba-gemba (pera), kuker (ďalekohľad), konduktor (sprievodca), šina (koľajnica),

štempeľ (pečiatka) a podobne. Takže tam, kde nebude v našom slovníčku označenie „expr.“, „pej.“, „fam.“ a podobne, treba ho brať ako štandardné. Chcem však čitateľa upozorniť, že presnosť či nepresnosť týchto označení sa bude viazať na vývojové obdobie spištiny vymedzené zhruba 20. a 30. rokmi nášho storočia, čím som limitoval aj náš výskum, a že odvtedy aj skúmaný subdialekt prešiel istými zmenami, najmä že sa postupne obohacoval o slová zo spisovného jazyka a o novotvary, ktoré dnes doň prípadne prenikajú. Uvediem príklad: dnes už existuje v slovníku ľudí zo Spišskej Novej Vsi a Smižian slovo krasny (krásny), ale za tamtých čias sa používalo iba slovo šumny (v stupňovaní krajši-šumnejši, najkrajši-najšumnejši) a ak chcel niekto povedať, že čosi je mimoriadne krásne, vyjadril to spojením bars šumne. (Na druhej strane však verím, že mnohé z novotvarov, akými sa náš jazyk dnes priamo hemží a akým je napríklad aj anglické spojenie talk show, ktoré je evidentne módnym výstrelkom Milana Markoviča a po ňom aj moderátorky Vadkertiovej a ktoré má v slovenčine spoľahlivú verziu v označení program s rozhovorom, sa nikdy nedostane ani do slovenčiny, ani do spištiny v tamtej odpornej anglickej podobe.) Dnes je už v Smižanoch či v Spišskej Novej Vsi bársčo krasne a krasnym (bez dĺžňa) to zostáva aj vtedy, ak s vami domorodec komunikuje zdanlivo po slovensky. Slovo šumný, šumne odchádza už dnes z dialektu spolu s takými írečitými výrazmi, ako je murckoš, murcka (ufúľanec), očvera (opacha, obluda), rodle (sane) a desiatky iných slov. Takmer na celom Spiši, najdôslednejšie však v regióne, ktorý skúmame, takmer nepoznajú písmeno ch. Slová ako hodzic (chodiť), horuš (chór) alebo parhet (barchet) a mnohé ďalšie sa jednoducho vyslovujú s h a nik nedonúti roduverného Spišiaka, aby sa pokúsil vysloviť ch. (Azda to sem nepatrí, ale dohodli sme sa, že sa tu nebudeme tváriť rýdzo vedecky, nuž uvediem známu anekdotu: „Scel me prešvečic, že ja neznam povedzec slovenske khh, huj jeden!“) Ale pozor, aj najírečitejší Spišiak vyslovuje v istých súvislostiach čistučké ch. Deje sa tak všade tam, kde aj našinca k tomu donúti prirodzený slovenský asimilačný zákon: dach (strecha), hochmes, mech (vrece), moch (mach), paznochty (paznechty), pech (smola). Ba ešte aj Pána Boha nazýva Spišiak Bochom, keď povie pambochuslyš. Keď ale ohýba slovo dach či mech, skloňuje pekne na dahu, do meha atakďalej. Veľmi prosto, presne ako aj v spisovnom jazyku, zvučí v spištine pravidlo o prízvuku. Ten je zásadne na predposlednej slabike, čo je takmer v úplnej zhode s poľštinou a čo robí všetkým východniarom problémy pri osvojovaní si spisovnej výslovnosti. Dá sa teda povedať, že východniara (nie už iba Spišiaka!) prezrádza nie predovšetkým slovník a gramatika, lebo to sa dá ľahko naučiť, ale charakteristický prízvuk a zdanlivo nezmyselné, na východnom Slovensku celoplošné používanie častice ta. Tajuplné ta je buď dôsledok prirodzenej redukcie príslovky-častice teda, ako je častica pome redukciou nič nevraviaceho tvaru slovesa povedzme či častica pam z pôvodného povedám, buď náhrada za ruskú časticu vot alebo maďarské hat či nohat. Každopádne je častica ta vo východoslovenských nárečiach, ktorá sa zo strany ostatných Slovákov neraz ironizuje frázami „Ta neplano, myšlim sebe“ alebo dokonca slovnou hračkou „Tato, ta to ty tu? – Ta to ja tu!“, naozaj iba akousi rečovou predrážkou, zvukom, citoslovcom, ktoré vydáva zo seba rozprávajúci až do chvíle, kým si v duchu nesformuluje celú vetu, ktorú vzápätí – len čo vysloví to obľúbené ta – naozaj povie. Pôvodne táto častica mohla vyjadrovať rečové rozpaky, zmätenosť človeka, ktorý má prehovoriť, ale dnes je to už spravidla iba dialektový kolorit, ktorého verzie poznáme na západe Slovenska pri používaní obdobnej častice ná alebo nášak, inde ako však, šak, nošak a podobne. Česi radi používajú ako takúto „rozpakovú“ predrážku nojo, Rakúšania a Bavorčania naja, Američania O. K., al right, well a čojaviem čo. Ostatne, väčšina ľudí bez ortoepického alebo rétorického vzdelania používa pred vyslovením myšlienky ako „rozpakový“ hrdelný zvuk vzdialene sa podobajúci na súhlasie ööööö alebo äääää.

Charakteristický prízvuk a častica ta sa vlúdia východnému Slovákovi do reči aj vtedy, keď si už myslí a je presvedčený, že rozpráva správne po slovensky. Keď sa prechádzate Košicami alebo Spišskou Novou Vsou (Prešovom, Michalovcami, Levočou alebo ktorýmkoľvek iným mestom východného Slovenska) a rozprávate sa s náhodne sa namanuvšími miestnymi obyvateľmi, prevažná väčšina tých, ktorý dajú v rozhovore prednosť spisovnej slovenčine pred dialektom, uplatňuje východniarsky prízvuk a používa časticu ta. Moja sestra, celoživotná učiteľka na dôchodku, používa v telefonickom rozhovore s členmi mojej rodiny obvyklú frázu „Ta kedy pridete?“, samozrejme, s prízvukom na predposlednú samohlásku e. Aj keď nasledujúca poznámka patrí svojím charakterom do pasáže o gramatike spišskonovoveskéko-smižianskeho dialektu, uvediem ju pre jej závažnosť a výnimočnosť už teraz. Mám na mysli používanie špecifického spojenia budúceho a minulého času v prípadoch, keď vo vete používame pomocné sloveso byť a sloveso procesu či deja. Ak po slovensky povieme „bude pršať“, po spišsky sa to vyjadrí spojením „budze padalo“. Aká krásna je veta: „Jutre še budze bavilo divadlo.“ Pravda, dnes už túto väzbu stretávame iba zriedkavo, ale ak sa rozprávate so staršími ľuďmi, môžete ju ešte počuť. A ešte marginália: neraz som sa stretol s tým, že pri zvratnom zámene še (sa) používajú podaktorí diakritické znamienko v podobe dĺžňa (śe), čo by malo označovať zostrené či znásobené mäkčenie. Možno to v niektorých regiónoch východného Slovenska naozaj platí. E. Hleba používa a obhajuje ś aj vo svojom spišskom slovníku zo Spišského Podhradia z r. 1997, ale nikde, žiaľ, nevysvetľuje, prečo nepoužíva aj písmeno š; ak by sa v skúmanom regióne používalo š iba v „zostrenej“ podobe, stačilo by to potom iba pripomenúť v úvodnom slove a spoľahnúť sa na to, že čitateľ si pri každom š dosadí zvláštnu podobu spišskopodhradského „ś“. Možno sa v niektorých končinách východného Slovenska (západný Šariš, časť Zemplína a Abova) naozaj objavuje š v dvoch podobách, ale v nami skúmanej oblasti nič také nejestvuje. Tu sa š vo všetkých prípadoch, teda aj v zvratnom zámene še, vyslovuje presne tak ako na strednom Slovensku. A ešte čosi, čo je pre poznanie spišského dialektu neobyčajne dôležité: Podstatné mená cudzieho pôvodu, ktoré buď zvučia rovnako ako v pôvodnom jazyku (ancug = der Anzug, lascug = der Lastzug, pežge = pezsgö, kapeľuch - kapelusz, vidovisko = vidovisko), alebo dostali v spištine vlastnú, oproti pôvodine pozmenenú podobu (gver = das Gewehr, šľus = der Schluss), a ktoré – ako sme už spomínali – majú v spištine štandardný a neraz aj nezameniteľný význam, nie sú nijakým spišským špecifikom a používajú sa aj v iných slovenských dialektoch, často opäť štandardne, lebo poľnohospodárske či remeselnícke termíny sa na Slovensko dostali spravidla s istými kolonizačnými vlnami a až neskôr sa – najmä s pomocou češtiny – poslovenčovali. A keď je už reč o cudzích vplyvoch, dotýkajú sa ony, ako sme to už aj naznačili, nie predovšetkým syntaxe, frazeologických a idiomatických jednotiek, ale slovníka. To, že skúmaná dialektová oblasť leží takmer v srdci niekdajšej nemeckej kolonizácie Spiša, poznačilo miestny dialekt natoľko, že by už ani dnes, nieto ešte pred polstoročím či skôr, nikto nedokázal slovníkovo obsiahnuť plnú šírku spoločenského, stavovského, rodinného a aj toho najintímnejšieho života. Veď počnúc bežnými termínmi používanými v bežných rozhovoroch (abcibilder, ajerkoňak, auzac, bešteľovac, bodvaňa, borg, brauta, ciferbľat, cinkvajs, dekeľ, dumeraugust) až po názvy častí chotára (Bľamont, Drišeľ, Faľgevent, Šulerľoch, Vizgort) sa slovník hmýri pôvodne nemeckými slovami, ktoré stáročiami nadobudli pečať základného a často nezastupiteľného pojmoslovia. Mnohé z týchto slov (laufpas, šnelcug, švider) museli byť akiste dialektovými prvotvarmi, lebo pôvodné obyvateľstvo predtým nemohlo poznať niektoré predmety, nástroje a vôbec výdobytky sveta,

z ktorého kolonizátori prichádzali. A takisto nepoznalo ani niektoré abstraktné pojmy a nemohlo mať pre ne ani pomenovanie. Ale miestne názvy intro- či extravilánu museli existovať už aj predtým. Keďže sa však spišskí Nemci stali krátko po svojom príchode na základe kráľovského rozhodnutia pánmi majetkov, obcí a vlastne aj ľudí, automaticky museli dať vecným aj abstraktným pojmom svoje pomenovania. A pokiaľ ide o poľštinu (kapeľuch, vidovisko, ale aj uplatňovanie slovného používanie prízvuku na predposlednej slabike slova), nuž tá sa sem dostala dvojakým spôsobom: raz preto, že Poliaci sú nám (a v minulosti – za čias založenie spišských miest poľskému panstvu – oveľa väčšmi boli) bezprostrednými susedmi, a druhý raz preto, že na relatívne najúrodnejšie a aj najbohatšie územie dolného Spiša sa systematicky sťahovali gorali a medzi nimi veru aj gorali poľskí. A ak by mala byť poľština zastúpená v spišskom slovníku menej ako napríklad nemčina, má aj tak nezastupiteľnú zásluhu na tom, že dnes sú v stredoeurópskom regióne iba dve rečové skupiny s prízvukom na predposlednej slabike – poľština a východoslovenské nárečia. (A že Poliaci ako nútení imigranti chodili po Spiši s hrdo zdvihnutou hlavou, svedčia aj tieto dve dochované riekanky: „Ja som Poľak z Poľskej, a ty z rici koňskej!“ a druhá: „Mikolaj, dze jedžeš?“ – „Do Levoči po provdze.“ – „Mikolaj nie jest nijaky zuodžej, tam jemu provdze dajon.“ Áno, nie je to už poľština, ale ani spiština; je to, slovom, prisťahovalecká hatlanina, ale ako svedectvo miešania jazykov má cenu zlata.) Maďarčina sa dostala do spišských dialektov vyslovene umelou cestou – pomaďarčovaním. Nezaznamenal som totiž v skúmanom nárečí ani jediné maďarské slovo, ktoré by tu nemalo domáci ekvivalent: biro je predsa richtár či starosta a langoš má navyše nemecký pôvod; slovo paja používali iba maďaróni, lebo náš dedinský človek išiel na hriščo; možno by sa dalo uvažovať o slove ovoda, ale na Spiši dávali prednosť nemeckému kinderšule, kinderštube, kinderaj, a okrem toho slovo ovoda priveľmi pripomína úvod, úvodnú školu, teda úvodu. V istom miestnom spišskom slovníčku som našiel ako na Spiši používaný pozdrav alasolgaja. Poznám toto slovo z literatúry a sčasti aj z osobnej praxe; Ján Chalupka ho používal vo svojich satirických hrách, aby vysmial maďarónov, a na uliciach našich dvoch obcí sa ním opäť zdravili iba maďaróni – zapredaneckí učitelia, notári, na Ostrihom orientovaní duchovní... Ale prostý človek? Veď aj šarišsko-zemplínska riekanka „Idzem do varoša po orvoša, bo mi dermek chory“ je iba paródiou na odrodilectvo, keď aj varoš, aj orvoš, aj dermek majú svoje ekvivalenty v slovách mesto, dochtor a dzecko. Sú ľudia, ktorí tvrdia, že východoslovenské nárečia prevzali istú sumu slov z ukrajinčiny či z rusínčiny. Rusínčina, ktorej slovníkový aj morfologický základ je vo východoslovenských nárečiach, ale ktorou sa dohovoria aj rusínski obyvatelia Haliče a Sedmohradska, by síce mohla potvrdiť teóriu niektorých lingvohistorikov, že stredoslovanské národy majú svoj jazykový pôvod v južnom cípe karpatského oblúka, teda na Spiši, v Šariši, v Zemplíne a v Above, ale ako taká je aj východoslovenským subdialektom, a v súvislosti s tým otvorenou zostáva iba otázka, či je pramatkou alebo najmladším potomkom tejto dialektovej skupiny. Dnes, keď už existuje aj oficiálne uznaný rusínsky jazyk a ten má svoje schválené, ale praxou ešte nedostatočne preverené pravidlá, ostáva nám už iba veriť, že jeho zástancovia nepreukážu apetít vstrebať do tohto subdialektu, právom či neprávom uznaného za samostatný jazyk, aj subdialekty etnika, na území ktorého žijú. Lebo skúsme pochopiť, o čo ide: poznáme krajiny, v ktorých sa hovorí jazykom prislúchajúcim viacerým etnikám (angličtina, nemčina, španielčina) a nezaráža nás, keď Rakúšan hovorí po nemecky a Austrálčan po anglicky, lebo jazyk a územie sú v tej-ktorej krajine totožné; ešte aj Baskovia, aj keď nemajú zatiaľ územnú samostatnosť, žijú na území, kde sa hovorí po baskicky. Ale na akom území žijú a aký územný celok tvoria Rusíni? Ak povedia, že v Šariši, potom musíme konštatovať, že v Šariši úradne platí slovenčina a neoficiálne šarišský dialekt; ak v Zemplíne, potom je tu najužívanejšia zemplínčina a na Spiši zas spiština. A iba v rámci susedského

uznávania subdialektov môžu Šarišania povedať, že poznajú na svojom území aj jednotlivé rusínske osídlenia, kde sa hovorí po rusínsky, Zemplínčania to isté vyhlásia o svojom teritóriu, atakďalej, atakďalej... Ale že subdialekt, ktorým sa v týchto osídleniach rozpráva, je samostatným jazykom, keď je predsa jasné, že ide iba o odchýlky od bežne používaného dialektu, to sa už vysvetľuje dosť ťažko. Rusíni nie sú predsa Rómovia, ktorí sa musia naučiť jazyk svojho okolia, aby mohli existovať, Rusíni sa so svojím okolím dohovoria od narodenia, takže čím si teda ich subdialekt vyslúžil štatút národného jazyka? Pýtame sa iba zo zvedavosti, kam potom zaradiť tých občanov východného Slovenska, ktorí hovoria rusínskym subdialektom, ale hlásia sa k takzvanej rusínsko-ukrajinskej národnosti? Tí predsa musia automaticky vyhlásiť za svoj úradný jazyk ukrajinčinu a dialekt, v akom sa dorozumievajú, za ukrajinský. Jaj, lenže potom je to všetko priveľmi pritiahnuté za vlasy, lebo bežný Rusín z Pčoliného sa s Ukrajincom z Kyjeva, ktorý rozpráva svojím úradným jazykom, dohovorí takisto ťažko ako tradične rozprávajúci Zemplínčan, Abovčan alebo Šarišan... Lenže ak odmyslíme tieto politické aspekty vyporiadania sa s rusínčinou a berieme ju za jeden z východoslovenských subdialektov, potom nemusíme pochybovať o tom, že aj ona sa mohla v minulosti rozvíjať aj cez kontakty s ukrajinčinou a aj ona mohla ovplyvňovať rozvoj nárečí najmä v severných končinách Šariša a Zemplína. Zato však na nami skúmanom území, a to aj napriek tomu, že v blízkosti sú grécko-katolícke obce Závadka a Poráč, nenájdete po rusínčine ani stopu. Zo Spišskej Novej Vsi do takých Medzilaboriec, kam mohla teoreticky okrajovo zasiahnuť aj ukrajinčina, je vlakom približne dvestodvadsať kilometrov (to je ako z Banskej Bystrice do Senice) a na tejto trase ako mocný filter stoja – ak nerátam abovský – dva dialekty: šarišský a zemplínsky. Akýže už vplyv majú na seba nárečia takých vzdialených miest, keď medzi nimi stojí nota bene rad subdialektov? Medzi Bystricou a Senicou je napríklad jazykovo výrazná Žilina a medzi „rečujúcou“ Spišskou Novou Vsou a Medzilaborcami trebárs „hutoriaci“ Prešov a Košice. Ale ak by chcel niekto nasilu nájsť spojenie medzi rusínčinou, s ktorou sa stretávame už aj v severnom Šariši a dokonca, ojedinelo, aj na severnom Spiši, museli by sme si položiť otázku, v čom mohla rusínčina ovplyvniť spištinu, keď vieme, že jazykové vplyvy idú cestou od civilizovanejších k menej civilizovaným etnikám, nikdy nie naopak. Neviem. Možno je to ináč a raz mi to niekto vysvetlí, dúfam, že s konkrétnymi dôkazmi... Ja som v tomto zmysle na nijaké prepojenie nenaďabil.

A teraz to najnevyhnutnejšie o systematickej gramatike skúmaného nárečia: Skúmaný subdialekt je súčasťou spišských nárečí a jeho gramatické pravidlá sa riadia istými všeobecnými pravidlami. Odchýlky, ktoré v jednotlivých obciach či skupinách obcí na Spiši nachádzame, sú odchýlkami nepodstatnými a nedotýkajú sa ani základov ohýbania a tvaroslovia, ani syntaxe a slovníkového základu spišských nárečí. A tie zas patria do prirodzene sa vyvinuvšej skupiny východoslovenských dialektov, kam okrem spištiny patrí aj šariština, zemplínčina, abovčina a ako zvláštne, sčasti nadregionálne nárečie či jazyk, aj rusínčina. S nepatrnou výnimkou rusínčiny, ktorá sčasti kopíruje podkarpatskú ukrajinčinu (a tá je zas spätne v mnohom ovplyvnená východoslovenskými a sčasti haličsko-poľskými dialektmi), majú východoslovenské nárečia takmer totožný slovník a gramatiku, ale aj spomínaný jednotný prízvuk na predposlednej slabike v slove. Sú tu, pravda, rozdiely, a to rovnako v slovníku (pale-pater-kukaj = pozri, a to po zemplínsky, po šarišsky a po spišsky), ako aj v gramatike, hlavne v ohýbaní slov (chlopoj-chlopovi-hlopovi = chlapovi), hoci tieto rozdiely postrehne spravidla iba skúsené ucho.

Pre užívateľov na osvieženie a pre nezasvätených na poučenie rozvediem tu skloňovaciu a časovaciu schému skúmaného subdialektu, pričom pre vierohodnosť použijem ohýbycie vzory z obdobia, ktorého sa náš slovníček pridŕža ako východiska, teda zhruba z tridsiatych rokov nášho storočia. Z týchto príčin tam bude aj 5. pád, a to tým skôr, že ten sa na Spiši uplatňuje dodnes. Skloňovanie chlap

sluha

dub

meč

hlop hlopa hlopovi hlopa hlope! hlopovi hlopom

sluha sluhu sluhovi sluhu sluho! sluhovi sluhom

dub duba dubu dub dube! dube dubom

hlopi hlopoch hlopom hlopoch hlopi! hlopoch hlopami

sluhove sluhoch sluhom sluhoch sluhove! sluhoch sluhami

duby duboch dubom duby duby! duboch dubami

žena

ulica

dlaň

žena ženy žene ženu ženo! žene ženu

ulica ulici ulici ulicu ulico! ulici ulicu

dlaň dlani dlani dlaň dlaň! dlani dlaňu

kosc kosci kosci kosc kosc! kosci koscu

ženy ženoch ženom ženy ženy! ženoch ženami

ulice ulicoch ulicom ulice ulice! ulicoch ulicami

dlane dlaňoch dlaňom dlane dlane! dlaňoch dlaňami

kosci koscoch koscom kosci kosci! koscoch koscami

meč meča meču meč meču! meču mečom meče mečoch mečom meče meče! mečoch mečami kosť

mesto

srdce vysvedčenie dievča

mesto mesta mestu

serco serca sercu

vyšvečene vyšvečeňa vyšvečeňu

dzievče (zried. dzevče) dzievčeca dzievčecu

mesto mesto! mesce mestom

serco vyšvečene serco! vyšvečene! sercu vyšvečeňu sercom vyšvečeňom

mesta serca mestoch sercoch mestom sercom mesta serca mesta! serca! mestoch sercoch mestami sercami

dzievče dzievče! dzievčecu dzievčecom

vyšvečeňa vyšvečeňoch vyšvečeňom vyšvečeňa vyšvečeňa! vyšvečeňoch vyšvečeňami

dzievčeta dzievčetoch dzievčetom dzievčeta dzievčeta! dzievčetoch dzievčetami

No, čo poviete? Kým v množnom čísle sa v spisovnom jazyku takmer pri všetkých vzoroch vyskytujú štyri pádové koncovky, lebo genitív plurálu nie je nikdy totožný s ablatívom (chlapov-chlapoch, žien-ženách, miest-mestách a podobne), spiština si vystačí s troma, keďže spomínané pádové koncovky sú tu totožné: aj v genitíve, aj v ablatíve sú rovnaké: hlopoch, ženoch, mestoch. Zato sa však vo vokatíve singuláru pridržiava archaických tvarov (hlope, sluho, ženo a podobne), čo patrí medzi nemenné odlišovacie znaky tohto nárečia a čoho sa ono, aj keď sa podistým bude vyvíjať aj naďalej, sotva bude môcť vzdať. Lebo ak by nastal čas, že by v Smižanoch oslovil niekto dospelého muža výrazom ujko! namiesto ujku!, nebude to už spiština. (Ba ešte aj keď sa namiesto toho použil čiastočne z maďarčiny prevzatý termín bačik, Smižančan ho v oslovení sformoval do ľubozvučnej podoby bačiku!) Ako je však skúmaný subdialekt po gramatickej všeobecne a po ohýbacej stránke zvlášť napojený na spisovný jazyk, objavíme pri skúmaní časovacích podôb. Keby nie to, že koncovka neurčitku je vo všetkých východoslovenských (ale aj v niektorých iných) nárečiach –c a nie -ť, čo občas, ale zas nie vždy, podmieňuje aj zmenu kmeňotvornej prípony, bolo by časovanie tu aj tam totožné. Ale nie je, aspoň nie vždy. Zoberme si napríklad sloveso rozumieť. V spištine je v neurčitku zhoda (rozumec), ale namiesto dvojhlásky ie je v spištine prosté e, ktoré sa pri ohýbaní mení na i: rozumim, rozumiš, rozumi, rozumime, rozumice, rozumia... Treba však podotknúť, že aj spisovný jazyk, napríklad v súvislosti s koncovkou –ieť, používa dva časovacie spôsob - s koncovkami –iem, -ieš (rozumiem, rozumieš), a s koncovkami –ím, -íš (horím, horíš), čo už nie je až také vzdialené spomínanému spišskému zvratu rozumim, rozumiš. Ale tam, kde je koreň spišského slova identický s koreňom slova spisovného (česať-česac, žať-žac, biť-bic, robiť-robic), je aj časovanie, dokonca vo všetkých časoch, rovnaké: češem, žnem, bijem, robim; česal som; budzem česac (starý tvar budzem česal), učesal som; učešem atakďalej. Kým však také tvary, ako je trpný rod, podmieňovací spôsob, slovesné podstatné meno sú v spištine bežné a spravidla aj totožné so spisovným jazykom, chudobné sú východoslovenské nárečia na prechodník a činné príčastie minulé. Ak sa prechodník tu i tam použije, uplatňuje sa v ňom zdvojená prechodníková koncovka –cky (iducky, trimajucky, cofajucky), čo poznáme aj z hovorovej stredoslovenčiny. Zaujímavé však je, že pri tvorbe slovesného imperatíva je spiština miestami modernejšia ako spisovný jazyk, lebo dokáže uplatniť skrátené imperatívne tvary (zhaš-zhasni, ukuš-uhryzni, zababuš-pozavínaj). Tak sa takmer nepreložiteľným stalo príslovie Jedz a rošni!, lebo aj keď sloveso rásť má v slovenčine svoj imperatívny tvar rasti, sotvakto z nás ho počul niekoho vysloviť.

Ak som nepostupoval pri hľadaní odlišnosti slovných druhov v zaužívanom poradí (podstatné mená, prídavné mená, zámená, číslovky, slovesá atakďalej), neurobil som to z nevedomosti, ale preto, že pri podstatných menách a slovesách sa dajú hľadať rozdiely a zhody akosi najrukolapnejšie. Už ťažšie sa to vytyčuje pri takých prídavných menách. V záujme prehľadnosti predkladám skloňovaciu schému: pekný, -á, -é; -í, -é 1. pád šumny, -a, -e; -e 2. pád šumneho, -ej, -eho; -ych 3. pád šumnemu, -ej, -emu; -ym 4. pád šumneho, -u, -e; -ych, -e 5. pád sa skloňuje ako pád 1. 6. pád šumnym, -ej, -ym; -ych 7. pád šumnym, -u, -ym; -yma cudzí, -ia, ie; -í, -ie cudzi, -a, -e; -e cudzeho, -ej, -eho; -ich cudzemu, -ej, -emu; -im cudzeho, -u, -e; -ich, -e cudzim, -ej, -im; -ich cudzim, -u, -im; -ima otcov, -a, -o; -i, -e ocov, -a, -o; -o ocoveho, -ej, -eho; -ych ocovemu, -ej, -emu; -ym ocoveho, -u, -o; -ych, -e ocovym, -ej, -ym; -ych ocovym, -u, ym; -yma Pozoruhodné a od spisovnej slovenčiny zásadne odlišné je tu okrem obligátneho krátenia iba to, že v 6. a 7. páde singuláru sú v maskulíne a v neutru pádové koncovky rovnaké. Stupňovanie prídavných mien je takisto analogické so spisovným úzom, pravda pri vynechaní samohlásky i v koncovke 2. stupňa, keďže spiština nepozná dvojhlásky ia, ie: 2. stupeň –ši, -ša, -še, napríklad glupy-glupejši, -a, -e; mudry-mudrejši, -a, -e; 3. stupeň naj-ši, napríklad najglupejši, najmudrejši. O niektorých nepravidelnostiach v stupňovaní (dobry-lepši, šumny-krajši) sa nebudeme zmieňovať, lebo sú spravidla v zhode so spisovným jazykom. Isté rozdiely nájdeme aj v skloňovaní čísloviek a zámen. Napríklad slovo piaty sa skloňuje ako v spisovnom jazyku, iba v lokáli singuláru má namiesto koncovky –om koncovku –ym: o piatym hlopovi. A to isté platí aj o skloňovaní zámen: on – o nim (ňom), o tym (tom). Táto odchýlka sa vzťahuje aj na stredný rod: ono – o nim (ňom), o tym (o tom). Inštrumentál singuláru ženských čísloviek a zámen má takú istú koncovku ako podstatné mená ženského rodu: s jednu ženu, s ňu a ten istá pád v pluráli bude znieť s jednyma ženami, s nima. Odlišnosti v používaní pádových predložiek si môžeme najnázornejšie zdokumentovať na príklade skloňovania zámena ja: ode mne, ku mne, na mne, o mne, se mnu. Vynímajú sa tu predložky ode a se namiesto odo a so. Akiste poľština ovplyvnila použitie predložky do: price do nas, idzem do vas. Teda nie k vám, k nám, k tebe, ale do nas, do vas, do tebe.

Pri spojkách, ktoré sa nelíšia od spisovných principiálne, ale iba v detailoch, je najpozoruhodnejšie používanie zvratu žeby namiesto spisovného aby: žeby sce znali, žeby sce prišli do nas. Spojkový zvrat aj má niekedy v spištine podobu aji, no pravdepodobne nebudem ďaleko od pravdy, ak poviem, že to koncové –i sa tam dostalo buď ako to typické slovanské zmiernenie priechodu medzi dvoma spoluhláskami (napríklad v spojení aj-i-ja), alebo je to jednoducho pazvuk, aký vydávame, keď si nevieme poradiť so zhlukom ťažko za sebou vysloviteľných hlások.

Anton Kret